Kristína Vrbiniaková slúži v Ozbrojených silách SR. Jej srdcovou záležitosťou je folklór. Vojačkou sa túžila stať odmalička. Priťahovalo ju najmä dobrodružstvo a snaha vyhýbať sa stereotypu. Úlohu v tom zohral aj šport a nutnosť udržiavať sa v kondícii. Na základný vojenský výcvik nastúpila minulý rok v auguste. Nadviazal naň odborný výcvik, ten absolvovala rovnako v Martine. „Najprv mi ponúkli miesto v čestnej stráži prezidentky, ale tam som sa nevidela. Pôvodne som chcela ísť do Sliaču, v tom čase tam však neboli voľné miesta, a tak mi ponúkli Zvolen, kde som sa ocitla ako strelkyňa,“ uviedla pre vobraze.sk Kristína Vrbiniaková (24). Pochádza z Lovinobane (okres Lučenec). Do útvaru vo Zvolene sa dostala vlani koncom októbra. V armáde pôsobí aj jej sestra a vojakom je tiež Kristínin priateľ.
Počas výcviku zažila aj milé situácie. Veliteľku jej čaty mala ísť čepčiť na svadbu a tá Kristínu spoznala. „Nevedela som, že je to ona, dozvedela som sa to až ku koncu výcviku. Nerozumela som, odkiaľ vedeli, že spievam. Keď sme mali nástup, jeden taký náš starší inštruktor zahlásil, že máme tu slávnu folkloristku a nech Vrbiniaková vystúpi. No tak som musela vystúpiť a zaspievať pred všetkými našu pochodovú pesničku a aj on si ju potom so mnou zaspieval,“ zaspomínala si profesionálna vojačka. V rámci výcviku si vyskúšala tiež spev v maske. V budúcnosti by chcela ako speváčka pôsobiť aj v armádnych zoskupeniach.
Spev je neoddeliteľnou súčasťou života Kristíny Vrbiniakovej. Folklóru sa začala venovať už ako malé dievčatko. Viedla ju k tomu jej mama, ktorá patrí medzi milovníčky folklóru. „Odjakživa u nás hrali len ľudovky, mamina na nich fičala,“ doplnila s úsmevom. Na základnej škole si ju pod svoje krídla zobrala jedna z učiteliek, ktorá ju naučila ako správne dýchať a pracovať s hlasom. „Som jej za to vďačná. Naučila ma spievať také výšky, o ktorých som ani nevedela, že ich mám v sebe,“ hovorí Kristína. Priznala, že keď sa dostala do pubertálneho veku, folklór sa jej trochu odcudzil. Neskôr sa však k nemu aj tak vrátila a dokonca s väčším nadšením.
V detstve navštevovala DFS Kukulienka v Lovinobani. Ako stredoškoláčka sa stala členkou detvianskeho FS Podpoľanec, kde tancovala i spievala. Pre nedostatok času i dochádzanie sa rozhodla tento súbor po dvoch rokoch opustiť. V Detve pritom žila približne do jedného roka. Pochádza odtiaľ jej mama.
V súčasnosti Kristínu môžete vidieť ako sólistku na rôznych pódiách v Novohrade, Gemeri i vo vzdialenejších miestach. „Väčšinou chodím na heligonkárske akcie, ale aj na dni obcí v okolí. Je to rôzne, príležitostne sa nám vyskytne aj čepčenie nevesty,“ priblížila Vrbiniaková. Niekedy ju na javisku sprevádza sestra i mama, s ktorými má spoločne založené Občianske združenie Vrbiniačky.
Jej repertoár tvoria prevažne piesne z Podpoľania. „Momentálne je mojou srdcovkou pieseň Aká je to tajná láska a tiež duet s Ondrom Sliackym Pred naším domom vysoký kameň,“ podotkla Kristína. Počuť ju môžete aj na troch CD, Tie budinské štyri zvony a Keď som slúžeu na Budinej, hrajú Gáborovci z Budinej a CD Ľuba Laššáka Všetko ľudia vravia, že som ja taký.
Zúčastnila sa na niekoľkých súťažiach, nedávno sa predstavila na Vidiečanovej Habovke. V regionálnom kole získala zlaté pásmo a zabezpečila si priamy postup do krajského kola. To sa konalo v Čiernom Balogu, kde tiež zvíťazila. „Vážim si túto výhru, najmä to regionálne kolo, keďže som ešte ráno v ten deň bola u zubára s veľkými bolesťami. Spočiatku som ani neverila, že to stihnem a zvládnem. Veľkou oporou mi boli aj moji blízki a, samozrejme, heligonkár Ondrík Sliacky. Bez neho by to nebolo ono, bola to naša spoločná výhra, “ priznala Kristína.
Je absolventkou Obchodnej akadémie v Lučenci. Na Technickej univerzite v Košiciach začala od septembra externe študovať bezpečnostnú ochranu v leteckej doprave. Netají, že zladiť prácu a školu je veľmi náročné. K jej záľubám patrí aj turistika a šport. Najviac inklinuje k volejbalu. Vo voľnom čase chodí spievať na sobáše, a to rôzne moderné – predovšetkým svadobné piesne.
Zdroj: Dominika Husárová, foto: album K. Vrbiniakovej, Milan Alberti
