Po takmer polstoročí práce v školstve sa s Materskou školou vo Veľkých Teriakovciach lúči jej dlhoročná riaditeľka Iveta Kalinová. Vo funkcii ju nahradí Lenka Dolinajová, ktorá uspela vo výberovom konaní. Škôlku navštevuje približne 17 detí a spolu so zmenou vo vedení dôjde s príchodom nového školského roku aj ku generačnej obmene medzi pedagogickými pracovníkmi. Do dôchodku totiž odchádza aj jedna z učiteliek.

„Bavila ma práca s deťmi a chcela som sa stať detskou zdravotnou sestričkou. Nakoniec som si vybrala pedagogickú školu. Bola to záľuba a láska k deťom. Také detské hranie sa na učiteľku či zdravotnú sestru sa napokon stalo mojím povolaním. Je dar robiť to, čo človeka baví,“ hovorí pre vobraze.sk Iveta Kalinová, ktorá pochádza priamo z Veľkých Teriakoviec. Ako hovorí, sama navštevovala miestnu materskú školu ešte v časoch, keď sídlila v budove dnešného obecného úradu. K práci s deťmi ju podľa nej priviedol detský sen.

Svoju pedagogickú kariéru začínala na Nižnom Skálniku. Neskôr pôsobila v Pliešovciach, či Senohrade. Bývala aj v Žiline, kam sa s manželom – profesionálnym vojakom – sťahovali za jeho službou. Do Veľkých Teriakoviec sa vrátila v roku 1989. Podľa jej slov celkovo v školstve odpracovala 46 rokov, pričom viac ako dve desaťročia viedla miestnu materskú školu.

„Je to krásna práca a odchádzam so slzami v očiach. Ale je tu vek. Bola som naučená žiť s deťmi, no treba prenechať cestu mladým. Pokiaľ mi budú sily stačiť, vždy budem nápomocná, keď bude treba. Budem sa snažiť pomôcť, aby táto škôlka ešte zotrvala pár rôčkov. Je to veľká srdcovka po toľkých rokoch,“ povedala Kalinová. Podľa nej sa deti za desaťročia zmenili najmä v tom, ako trávia voľný čas a ako dlho dokážu sústrediť pozornosť.

„Prvé deti mali iný prístup k hrám, viac počúvali pri čítaní rozprávok. Dnešné deti sú naučené na mobily a tablety,“ hovorí. Dodáva však, že to najdôležitejšie zostáva rovnaké. „Nezmenilo sa detstvo, hravosť a bezprostrednosť. Deti sú stále spontánne a povedia, čo si myslia.“ Za najnáročnejšiu časť práce riaditeľky považuje narastajúcu administratívu. Naopak, najväčšou odmenou zostáva práca s deťmi. „Radosť a práca s deťmi, to je to najlepšie, čo môže byť. Keď sa podarí program alebo vystúpenie a človek vidí výsledok práce, je to hrejivý pocit pri srdci.“

Počas rokov sa škôlka aktívne zapájala do života obce a pripravovala kultúrne programy pri rôznych podujatiach. Kalinová si pochvaľuje aj spoluprácu s rodičmi. „Neboli problémy. Veľa rodičov dnešných detí som sama učila. Teraz učím ich deti.“

„Som šťastná, že som si vybrala prácu, ktorá ma bavila celý život, a so slzami v očiach odchádzam v prvom rade z postu učiteľky,“ zhrnula svoju kariéru jednoducho. Ani po odchode do dôchodku sa však nudiť neplánuje. Čakajú ju vnúčatá, hospodárstvo aj obľúbené zvieratá. „Starám sa o kozičky, o vnúčatá, mám rada prírodu a zvieratá. Toto bude môj nastávajúci život, ak to zdravie dovolí.“

Nová riaditeľka chce škôlku udržať a prilákať ďalšie deti

Na poste riaditeľky Kalinovú vystrieda Lenka Dolinajová, ktorá pochádza z Rimavskej Soboty a po svadbe sa usadila v Tisovci. Ako pre vobraze.sk hovorí, začínala na školskom internáte v Tisovci. Po materskej dovolenke hľadala zamestnanie s vhodnejšou pracovnou dobou, a tak sa dostala do materskej školy v Rimavskej Píle. Neskôr pôsobila aj v Tisovci. Keď sa kolegyňa vracala z materskej dovolenky, musela si opäť hľadať nové pracovné miesto. Prihlásila sa preto do výberového konania vo Veľkých Teriakovciach. „Je to pre mňa nová skúsenosť a hlavne veľká výzva. Do pozície riaditeľky idem prvýkrát,“ povedala Dolinajová.

V materskej škole našla svoje profesijné poslanie, hoci pôvodne študovala učiteľstvo etickej výchovy a psychológie. Neskôr si vzdelanie doplnila na Katolíckej univerzite v Ružomberku. „Keď som išla na vysokú školu, vôbec mi nenapadlo, že budem pracovať v materskej škole. Nakoniec som sa v tejto práci našla úplne.“ Za sebou má sedem rokov pedagogickej praxe. Vo voľnom čase vedie aj Materské centrum Veselá stonožka v Tisovci. „Je to pre mňa forma zábavy a oddychu. Fungujeme už niekoľko rokov.“

Na svoj prvý deň medzi škôlkarmi si dodnes dobre pamätá. „Keď som prvýkrát prišla do triedy a deti sa na mňa začali usmievať, nevedela som ani kam pozerať. Treba si však zachovať pokoj, odvahu a veľa kreativity. V prvom rade treba deti zaujať.“

Práca s najmenšími ju podľa vlastných slov naučila najmä trpezlivosti. „Toľko trpezlivosti som určite nemala, keď som začínala.“ Jednou z hlavných výziev, ktoré ju vo Veľkých Teriakovciach čakajú, je udržanie fungovania škôlky a získanie nových detí. „Už som raz zažila zatváranie materskej školy v Rimavskej Píle a bolo to veľmi náročné. Chcela by som, aby sa škôlka vo Veľkých Teriakovciach udržala a aby do nej prišli nové deti,“ uviedla Lenka Dolinajová. Voľný čas rada rada trávi v prírode. S manželom a synom chodí na turistiku a často vyrážajú na ryby na Teplý Vrch či Ružinú.

Zdroj: vobraze.sk, foto: archív Iveta Kalinová a Lenka Dolinajová

<p>The post Z funkcie riaditeľky Materskej školy vo V. Teriakovciach odchádza Kalinová. Jej nástupkyňou bude Dolinajová first appeared on vobraze.sk.</p>

Výstavba novej budovy materskej školy na Sídlisku Dúžavská cesta v Rimavskej Sobote je ukončená. Mesto už má k dispozícii právoplatné kolaudačné rozhodnutie. Informáciu pre vobraze.sk potvrdila vedúca školstva na mestskom úrade Renata Adorjánová. Plánom je, aby škôlka po jej zariadení mohla privítať prvé deti od septembra.

V súčasnosti ešte prebieha odstraňovanie drobných nedostatkov, dokončujú sa terénne úpravy v okolí budovy a mesto pripravuje nákup vnútorného zariadenia z vlastných zdrojov. Nová moderná budova je vybavená aj solárnymi kolektormi na streche a bude prepojená spojovacou chodbou s pôvodnou škôlkou.

Nová škôlka na sídlisku, kde žije marginalizované rómske obyvateľstvo, má mať podľa vedúcej tri triedy a školskú výdajňu stravy, čo výrazne zvýši kapacitu predškolského vzdelávania.

V nových priestoroch je kapacita pre 66 detí, jedáleň aj výdajňa obedov. Kuchyňu bude materská škola využívať v pôvodnej budove základnej školy s materskou školou. Celkové náklady na výstavbu presiahli 960-tisíc eur, pričom projekt bol financovaný bez potreby spolufinancovania mesta.

Koncom roka bola dokončená strecha a práce pokračovali aj v januári. „Budova je moderná, spevnené plochy aj okolie sú hotové a práce pokračujú podľa plánu. Sme veľmi radi, že sa podarilo získať dotácie na škôlku aj ďalšie projekty v školstve,“ uviedla Renáta Adorjánová s tým, že termín oficiálneho odovzdania oznámia, no musia ešte nakúpiť zariadenie.

Podľa Adorjánovej je nová škôlka v tejto časti mesta nevyhnutná a kapacita nevyhovuje na počet detí v predškolskom veku. „Už aj trojročné a štvorročné deti majú nárok na umiestnenie v materskej škole, no súčasná kapacita je len pre 26 detí. Tento stav je naplnený a máme ďalšie žiadosti, ktoré nevieme prijať,“ doplnila.

Na ZŠ a MŠ na Dúžavskej ceste zároveň pokračuje ďalší projekt modernizácie. Ako Adorjánová dodáva, hotové sú už počítačové učebne, pripravuje sa výstavba výťahov, obnova kuchyne a nový nábytok do školy. Projekt počíta so sumou 298-tisíc eur aj so spolufinancovaním mesta vo výške 8 – percent. „Bude to už moderné, vynovené v rámci toho, na čo stačili zdroje. Takúto investíciu však už škola dávno nemala. Sme veľmi radi, že boli schválené dotácie aj v rámci MIRI a aj na škôlku z ministerstva školstva,“ dodala.

Novej budove materskej školy sa tešia aj obyvatelia sidliska Dúžavská cesta. Obzvlášť tí, ktorí tam budú mať svoje deti. Zhodujú sa na tom Mária Oláhová i Katarína Horváthová. Nová budova sa mi páči, je krásna, konečne tu máme niečo pekné. Ako keby sme boli v inom svete,“ hovorí Oláhová. Ako pre vobraze.sk doplnila Katarína Horváthová, na sídlisku býva asi 20 rokov a chodila sem na základnú školu. Ako si pamätá, žiadna taká stavba tu aj okolí nepribudla. Teraz sem do základnej školy s materskou školou chodia jej dve deti, do druhej a štvrtej triedy. Podľa Horváthovej je to aj možnosť zamestnať sa. „Už som si podala prihlášku, rada by som sa starala o deti, alebo vypomáhala v kuchyni,“ hovorí Horváthová, rodáčka z obce Rakytník.

Investície do školských zariadení v Rimavskej Sobote boli aj na ďalších školách v meste, napríklad na základných školách M. Tompu, Š. M. Daxnera či P. Dobšinského.

Zdroj: vobraze.sk

„Realizované s finančnou podporou Fondu na podporu kultúry národnostných menšín“

<p>The post Budova materskej školy na Dúžavskej ceste v R. Sobote je hotová i skolaudovaná. Čaká sa na zariadenie first appeared on vobraze.sk.</p>

Prácu s deťmi si Eva Šafáriková z Hnúšte vybrala ešte ako mladé dievča. Hoci jej detský sen smeroval inam, pedagogika sa stala jej životným poslaním. Eva Šafáriková pôsobí v Materskej škole Klokočova už bezmála štyridsaťpäť rokov a posledné roky ju vedie aj ako riaditeľka.
„Môj detský sen nebol stať sa učiteľkou, ale odmalička som chodila na tanečný, spevácky, výtvarný krúžok. Mám ukončený hudobný odbor – klavír. Preto som sa prihlásila na pedagogickú školu,“ spomína v rozhovore pre vobraze.sk Eva Šafáriková (63).
V tom čase bol o štúdium veľký záujem. „Hlásilo sa nás veľmi veľa, ale do Lučenca brali len málo študentov. Ja som však bola pevne rozhodnutá, že chcem študovať práve toto. Nič iné som nezvažovala,“ hovorí.

S najmenšími deťmi pracuje nepretržite od maturity. Do tejto hnúšťanskej materskej školy prišla v roku 1994. O post riaditeľky sa prvýkrát uchádzala pred piatimi rokmi. Ako hovorí, o funkcii neuvažovala, šlo o spontánne rozhodnutie, kedy doslova išlo o z núdze cnosť. „Predošlá pani riaditeľka odišla z mesiaca na mesiac. Nemal ma kto do riaditeľovania zasvätiť, takže som sa do toho dostávala postupne samoštúdiom,“ približuje začiatky vo funkcii. Eva Šafáriková dodnes s vďakou spomína na ochotu riaditeliek iných materských škôl, keď potrebovala konzultovať niektoré dokumenty.  

Tri dni učí deti a dva dni trávi v riaditeľni. „Je to veľmi náročná a zodpovedná práca, ale snažím sa neustále zlepšovať a vzdelávať. Popri pedagogickej činnosti zahŕňa aj administratívu a riešenie rôznych prevádzkových problémov,“ dodáva. Byť vo vedení vzdelávacej inštitúcie je podľa Šafárikovej služba a nie povolanie. Váži si, že sa jej podarilo za tie roky vybudovať silnú sieť kontaktov. Práve vďaka silnej podpore okolia dokáže aj vážne problémy riešiť efektívne a rýchlo. „Mám aj skvelý kolektív. Poznáme sa roky. Viem, že sa na nich môžem vo všetkom spoľahnúť. A je to aj vďaka nim, že škôlka napreduje a že stúpa o ňu záujem rodičov,“ s hrdosťou priznáva Šafáriková, ktorá bola do ďalšieho päťročného funkčného obdobia vymenovaná od 1. marca. Ako priblížila, v materskej škole má rozbehnuté projekty, nové nápady, ktoré by chcela dokončiť. Materská škola podľa nej pritom najlepšie funguje, keď je úzko prepojená s komunitou. Organizujú preto množstvo podujatí, do ktorých zapájajú aj rodiny detí.

„Napríklad sme mali valentínsky karneval pre deti, rodičov a starých rodičov. Prišli za mnou staré mamy, ktoré hovorili, že som učila ich deti a teraz k nám chodia aj ich vnúčatá. To je najkrajšia spätná väzba,“ hovorí riaditeľka a dodáva, že sa s rodičmi sa snažia vytvárať čo najbližší kontakt. „Poznám každé dieťa, ich rodičov a často aj starých rodičov,“ vysvetľuje.
Hudba, ktorá jej bola blízka od detstva, má v jej práci dôležité miesto. „Hrám na klavíri a používam ho dodnes. Keď deti učím pesničku, sadnem si za klavír, hráme a spievame spolu. Viem hrať aj na flautu,“ prezrádza Eva Šafáriková.

Za štyri dekády v školstve vidí veľké zmeny. „Keď sme začínali, nemali sme pracovné listy ani kvalitné materiály. Celá moja rodina doma vystrihovala kuriatka na jar. Kedysi ale deti mali oveľa väčší záujem zapájať sa do tvorivých aktivít,“ spomína.

Dnes majú učitelia oveľa viac didaktických pomôcok, no podľa nej sa menia deti. „Vidieť ten vplyv technológie. My máme tiež tablety a interaktívne tabule, ale snažíme sa hlavne o zážitkové učenie. Pozývame hasičov, policajtov, vojakov, lesníkov, sokoliarov, robíme rôzne aktivity. Radi chodíme na výlety do prírody. Dieťa si tak zapamätá oveľa viac. Nevníma to ako učenie, ale ako hru,“ vysvetľuje.

V minulosti vo voľnom čase plietla svetre, oslovili ju najmä nórske vzory, vyšívala i technikou Richelieu, rada číta, cestuje. „A strašne rada som kreslila a maľovala,“ spomína. V súčasnosti má doma ešte klavír, no využíva ho skôr jej dcéra, ktorá má tiež ukončenú ZUŠ-ku. „Ja na klavír hrám už len v práci keď učím deti pesničky alebo hudobno-pohybové hry,“ priblížila.

Ako riaditeľka však priznáva, že jej práca zaberá čoraz viac času. „Odkedy som vo funkcii, prišla som o veľa záľub. Baví ma aranžovanie a výroba dekorácií, ale veľa vecí nosím z práce domov a robím po večeroch. Ale možno na dôchodku sa ešte k záľubám vrátim,“ vraví s úsmevom.

Medzi najväčšie výzvy podľa nej patrí administratíva. „Zmeny zákonov sú také, že by sme pomaly mali mať vyštudované aj právo,“ hovorí s nadhľadom. Štúdium nových predpisov si preto odkladá na doma, aby v riaditeľni mohla riešiť chod a prípadné problémy. Práca riaditeľa sa podľa jej slov nekončí zamknutím riaditeľne. Našťastie má oporu v rodine. Do života materskej školy sa zapája aj jej manžel. Sama nad dôchodkom zatiaľ neuvažuje. „Zákon je napísaný tak, že učitelia môžu robiť len do 65 rokov. Všade ale hovoria, že učiteľov je málo, tak uvidím, kam ma osud zaveje,“ priznáva úprimne. Osud škôlky jej však rozhodne nie je ľahostajný.

Voľný čas teda trávi najmä s rodinou. Dcéra, ktorá pracuje ako právnička žije s rodinnou v Banskej Bystrici, podobne, ako všetci súrodenci Evy Šafárikovej. Radosť jej robí aj vnučka, ktorá sa venuje plávaniu. „Má dvanásť rokov a minulý týždeň získala bronzovú medailu v Žiline 400 m voľný spôsob. Každý deň trénuje dve hodiny. Minulý rok bola na majstrovstvách Slovenska na siedmom mieste. Sme na ňu veľmi hrdí,“ dodáva šťastná stará mama.

Zdroj: vobraze.sk

<p>The post Skúsená pedagogička Šafáriková z Hnúšte sa k školstvu dostala cez klavír. Desaťročia učí najmenšie deti a vedie i materskú školu first appeared on vobraze.sk.</p>

V obci Hostice na juhu okresu Rimavská Sobota vyrastá nová materská škola, ktorá zdvojnásobí doterajšiu kapacitu. Ako pre vobraze.sk uviedol starosta obce František Rácz, pôvodná škôlka už roky nepostačuje. Má kapacitu vyše 20 detí, no potreba je viac ako 70 miest.

„Nová budova je už postavená na deväťdesiat percent,“ hovorí starosta a dodáva, že tento týždeň im ukázali, ako sa spúšťa kúrenie. V decembri sa plánujú venovať nábytku a zariadeniu. „Potom zostávajú práce v okolí areálu – terénne úpravy. Od februára a marca sa budeme venovať dokumentácii. Skolaudované to musí byť do konca apríla,“ priblížil Rácz s tým, že práce idú podľa plánu a budúci školský rok by deti mali nastúpiť do škôlky.

Financie na výstavbu získali z Plánu obnovy vo výške približne 760-tisíc eur. Obec projekt kofinancuje a podľa starostu má aj vlastné výdavky vo výške približne 20-tisíc eur. „Štát nemôže všetko podporovať, musí aj obec,“ dodal. Najdlhšie podľa neho trvalo verejné obstarávanie.

Materskú školu stavajú v centre obce, v areáli základnej školy. V Hosticiach majú v ZŠ aj kuchyňu. „V novej budove materskej školy bude len výdajňa. Budova je vzdialená približne 30 metrov, jedlo sa bude prenášať – tak ako to robíme aj teraz v pôvodnej škôlke,“ podotkol starosta obce s približne tisíc obyvateľmi. Výstavbu realizuje spoločnosť Cason Consulting z Rimavskej Soboty.

Zdroj: vobraze.sk

<p>The post Nová materská škola v Hosticiach znásobí pôvodnú kapacitu. Budovu stavia firma z Rim. Soboty first appeared on vobraze.sk.</p>

Tisovčanka Júlia Hodoňová má divadlo v srdci. Patrila k najdlhšie pôsobiacim členom v novodobej histórii Divadelného súboru Daxner v Tisovci, ktorý aj istý čas viedla. Dnes sa spolu s niekoľkými kolegami venuje detským divadlám. „Divadlo mám rada. Ale dôležití sú aj ľudia okolo,“ hovorí pre vobraze.sk Júlia Hodoňová, ktorej životný príbeh spája lásku k deťom, tvorivosti a ochotníckemu divadlu. Sprevádza ju už od začiatku osemdesiatych rokov.

Keď v roku 1982 ako čerstvá absolventka pedagogickej školy nastúpila do Materskej školy v Tisovci, netušila, že divadlo sa stane jej vášňou. „Ja som bola taký typ, že aj keď som sa mala niečo spýtať v triede, drgla som do spolužiačky, aby sa spýtala ona. Nikdy som nechcela verejne vystupovať,“ zaspomínala si Hodoňová.

Nikdy predtým nemala ambíciu hrať divadlo, hoci jej staršia sestra sa mu počas základnej školy venovala. Sama inklinovala skôr k prednesu a ako žiačka sa zúčastňovala na recitačných súťažiach. K divadlu sa dostala na podnet kolegyne, ktorá v roku 1983 rozbiehala miestne divadlo. „Jolka Kuchtová bola nesmierne pracovitá. Ona aj vyrábala bábky. Hrali sme spolu asi päť alebo šesť rokov,“ priblížila Júlia Hodoňová, ktorá je riaditeľkou Materskej školy v Tisovci.

Detské divadlo ako relax

V súčasnosti vystupuje spolu s tromi priateľmi v predstaveniach pre najmenších. V repertoári majú dve rozprávky. „Robím divadlo, réžiu, hrám aj pripravujem výtvarné návrhy. V zime si niečo prichystáme, čo potom na Dni mesta odpremiérujeme. A potom už chodíme po škôlkach. Aktuálne hráme Pomiešanú rozprávku,“ hovorí Hodoňová, ktorá sa s ňou predstavila aj v Rimavskej Sobote na celoslovenskej prehliadke Divadlo a deti.

Najbližšie plánuje pripraviť veľmi originálnu verziu Snehulienky. „Detské divadlá robím tak, že upravujem tradičné rozprávky na modernejšie. A každé predstavenie je iné. Cieľom je, aby sa bavili deti, ale aj my,“ dodáva. Hoci všetci členovia súboru pracujú, vždy si nájdu čas. „Keď chceme ísť hrať deťom do škôlky, musíme si brať dovolenky. Nie je to často, ale je to pre nás oddych a relax,“ podotkla.

Na svoje divadelné začiatky spomína s úsmevom. „Medzi moje prvé hry patrili Ženba a Kráľovná noci v kamennom mori. Zaujímavé je, že som ani nemala trému. Tú mám až teraz, čím som staršia – asi s vekom prichádza pocit zodpovednosti.“

Spolu s Jaroslavom Lackom stála v roku 1993 pri obnovení Divadelného súboru Daxner. Po materskej pauze sa vrátila k hraniu a prevzala úlohu divadelnej kronikárky. „Na to obdobie mám len najlepšie spomienky. Veľmi zaujímavá bola spolupráca s Maňom Lackom. Urobil hru Samko Tále, ktorú konzultoval aj s autorkou Danielou Kapitáňovou. Tá prišla aj na premiéru. Jej manžel poznamenal, že sme to zahrali ešte lepšie, než bolo napísané,“ spomína s hrdosťou.

Predstavenie ich dostalo aj do zahraničia – po vystúpení v Ostrave prišlo pozvanie do Poľska. S inscenáciou Na jednom dvore získali prvé miesto a Hodoňová aj cenu za herecký výkon.

„My sme pochodili celé Slovensko – Žiar nad Hronom, Tlmače, Liptovský Mikuláš, Spišská Nová Ves, Martin, Bratislava. No aj po okolí – Brezno či Revúca. Čo boli festivaly, tam sme sa prihlásili,“ hovorí.

Spoločenský život a zážitky

Popri divadle prišli aj iné spoločenské podujatia. „Divadelný ples sme robili asi desať sezón za sebou. Nebol to môj nápad, ale veľmi sme si to užívali. Popri plese sme začali organizovať Fedimák – stretnutie divadelníkov, kde sa pozvali súbory, sami sme si varili a večer sa bavili. Bola to nesúťažná, ale veľmi príjemná akcia.“

Členkou súboru a kronikárkou bola do roku 2020. Z tohto obdobia si pamätá aj jednu kurióznu príhodu. „Raz sme cestovali na celoslovenskú akciu. V Brezne sme sa zastavili nakúpiť proviant a za Breznom mi volá niekto z cudzieho čísla. Zabudli sme tam kolegu, ktorý si musel požičať telefón a volať manželke, lebo mobil mal v autobuse,“ smeje sa.

Učiteľka telom aj dušou

Kým divadlo je jej srdcovou záležitosťou, škôlka je jej dennou realitou. „Riaditeľkou som piate funkčné obdobie, čoskoro to bude 25 rokov,“ ozrejmila Júlia Hodoňová. V škôlke sa venujú zážitkovému učeniu a environmentálnej výchove. Pozývajú si školiteľov a hostí, zapájajú sa do enviroprojektov, separujú odpad – a nechýba ani divadlo. „V našej škôlke hráme často. Ja mám najmenšie deti a s maňuškou im často vymyslím vlastné predstavenie.“

Vitálnej šesťdesiatničke chýba do dôchodku posledný rok. „Je to tak, mení sa to v školstve. Ako riaditeľka musím byť manažér aj ekonóm a na pedagogickú činnosť ostáva málo času. Legislatíva sa neustále mení, takže treba stále upravovať dokumenty,“ vysvetľuje. Po zániku jednej z miestnych škôlok prevzali aj deti z Rimavskej Píly, čo prinieslo ďalšiu administratívnu záťaž.

Od javiska po mikrofón

Na štyri roky mala od svojho povolania pauzu – pôsobila na mestskom úrade. „V tom období som robila aj konferencierku. Uvádzala som mnohé podujatia v meste. Najviac si spomínam na spoluprácu s Jankom Valentíkom. Bol to veľmi dobrý človek,“ zaspomínala si.

Divadlo ovplyvnilo aj jej rodinu. „Syn vyštudoval divadelnú réžiu, aktuálne má predstavenie Rebeka. Radka je univerzálna hráčka, často ma zaskočí, keď niekto vypadne. Keď boli deti malé, chodili so mnou na skúšky a neskôr obaja hrali divadlo. Maťo nám dokonca na dvoch predstaveniach robil réžiu,“ hovorí hrdá mama.

Hoci skúšky bývali často po večeroch, nikdy to nebrala ako obetu. „Neľutujem ani jedinú minútu, ktorú som strávila v divadle. Skúšky sme mávali po večeroch, keď už boli deti opatrené. Do deviatej či desiatej sme skúšali, ale aj tak to bol pre mňa relax.“

Pred rokmi si zahrala v jednej divadelnej hre aj so svojím súčasným manželom. Chýbala im jedna postava a vedúca súboru ju presvedčila, aby požiadala svojho priateľa. Súhlasil. „Jednu sezónu hral s nami, potom sa vrátil k futbalu. On je dušou aj srdcom futbalista. Dodnes pôsobí ako rozhodca,“ uviedla Júlia Hodoňová.

So Žilinčanom Martinom sa zoznámila, keď študoval na priemyslovke v Tisovci. Hodoňová vtedy viedla klub mládeže Sokolovňa, kde organizovala diskotéky, klubové večery, spoločenské hry a aktivity pre mladých.

Mrzí ju, že záujem mladých o divadlo klesá. „Na konkurzy sa hlási sotva jeden kandidát. Kedysi aj na futbale bolo toľko detí, že sa tešili, ak sa dostali počas zápasu na ihrisko. A dnes? Ani neviem, či sú ešte na školách nejaké divadelné súbory,“ vraví smutne.

Napriek tomu na divadlo spomína s láskou a vďačnosťou. „Človek na zlé veci zabudne a spomína len na to pekné, úsmevné. A to je fajn. V divadle sa stierajú vekové rozdiely, vďaka tomu som sa vždy cítila mladšia,“ uzatvára s úsmevom sympatická divadelníčka z Tisovca.

Zdroj: vobraze.sk, foto: Milan Slabej

<p>The post Hodoňová z Tisovca zasvätila život deťom a ochotníckemu divadlu. Hrá, režíruje, tvorí a jej energia inšpiruje celé generácie first appeared on vobraze.sk.</p>

Zriadenie novej materskej školy na Lieskovej ulici v Rimavskej Sobote sa nestretlo s pochopením. Poslanci ho nepodporili v potrebnom počte. Na minulotýždňovom rokovaní mestského zastupiteľstva im chýbal jeden hlas. S návrhom sa stotožnilo sedem poslancov, piati sa zdržali a dvaja boli proti. Materská škola mala byť v zrekonštruovaných priestoroch niekdajšej škôlky na Šibeničnom vrchu.

Podľa niektorých poslancov by mali rodičia detí lepšiu možnosť vybrať z ponuky materských škôl a zlepšila by sa tým konkurencieschopnosť. Poslanci pripomenuli, že v meste funguje už súkromná materská, základná škola či stredná škola. Podľa slov poslanca Viliama Vaša má tento zámer dve stránky. „Nie som proti konkurencii a možno obyvatelia Šibeničného vrchu by si sem dali deti, to uznávam,“ hovorí Vaš. Pripomenul, že do škôlok mesto investovalo nemalé financie a sú tam zamestnaní ľudia. „Som za podnikanie, ale som aj za ochranu záujmov mesta,“ dodal Vaš, ktorého prezentácia zámerov nepresvedčila.

Za návrh hlasovala poslynkyňa Erika Juhászová. Tá poukázala na to, že sa omladzuje táto mestská časť a rodičia musia chodiť s deťmi do mesta. Deti by tam podľa nej mali dôstojné podmienky.

Podporiť návrh odporučila v stanovisku aj komisia školstva na čele s predsedom Zoltánom Czipruszom. Ako na rokovaní uviedol jeho stranícky kolega Attila Halász, materiál mali už druhýkrát na stole. „Vtedy som ho nepodporil a pozeral sa na to zo strany mesta,“ povedal Halász a dodal, že teraz sa na to pozrel zo strany občanov mestskej časti. „Vidím tam možnosť podporiť túto myšlienku,“ povedal s tým, že aj na Sobôtke majú súkromné jasle a fungujú dobre. Výhodou je, že nemusia obyvatelia cestovať s deťmi cez mesto.

„Mám pocit, že naše malé deti porovnávame s biznisom. Neevidujeme sťažnosť a mesto dáva toľko financií na škôlky, že sme na veľmi štandardnej úrovni. Máme sto voľných miest,“ upozornil viceprimátor Jozef Tóth s tým, že by požiadavku na novú materskú školu pochopil, ak by boli škôlky viac vyťažené a nemali voľné miesta.

„Mrzí ma, že skôr ako sme si mohli vypočuť názor zástupcu škôlky, je pomaly rozhodnuté, aby sem neprišiel. Dúfam, že sem príde viac ľudí, aby boli kapacity využité, šancu by som jej dal,“ podotkol poslanec Peter Gulik.

„Za nami je 16-ročná história v krajskom meste,“ povedal napokon na rokovaní pred poslancami zástupca súkromnej materskej školy Boris Šabo. Spomenul, že sa chcú zamerať na športovú prípravu detí a plánujú vytvoriť prostredie pre deti už od 2 do 6 rokov. Materská škola by mala byť špecializovaná, bezbariérová a chceli by v nej mať aj asistentov, ktorí by pomáhali deťom lepšie sa začleniť a mať lepšie sociálne kontakty. Otvorenie plánovali na školský rok 2026/2027. Kapacita dvoch tried by bola 40 detí a otvorené by chceli mať do 18.00 hod. a aj počas školských prázdnin. Ako Šabo neskôr uviedol, pedagógov by mohli zamestnať aj z miestnych škôlok.

Podľa poslanca Zsolta Főzőa bola nevyužívaná budova predaná so zámerov vytvorenia „hospicu“, ale k tomu nedošlo a až nový majiteľ zainvestoval do budovy. „V tejto budove môže vzniknúť iba škôlka,“ povedal Főző, ktorý ocenil iniciatívu zrekonštruovania budovy.

V Rimavskej Sobote je v meste osem materských škôl, jedna cirkevná. „Aj tu som veľmi zvažoval, či to podpíšem,“ povedal primátor mesta Jozef Šimko. Podotkol, že tiež nie je proti konkurencii, ale zdôraznil, že pustením novej materskej školy do mesta sa ublíži záujmom mesta či pedagógov. „Hrozí, že budeme musieť prepustiť učiteľky. Dobrý hospodár takto nerieši veci v meste. Vidím, že poslanecké kluby sú dohodnuté, ale budete musieť prebiť veto primátora,“ uzavrel primátor.

Zdroj: vobraze.sk

<p>The post Zriadenie novej súkromnej materskej školy v R. Sobote neprešlo. Chýbal jeden hlas first appeared on vobraze.sk.</p>

Riaditeľkou Základnej školy s materskou školou s vyučovacím jazykom maďarským na Dúžavskej ceste v Rimavskej Sobote už nie je Monika Holeková. V riaditeľskom kresle skončila predčasne. „Vzdala sa funkcie, nečakali sme to, prekvapilo nás to,“ povedala pre  vobraze.sk vedúca odboru školstva, kultúry a športu na mestskom úrade Renata Adorjánová. „Bohužiaľ, nevedeli sme o tom a veľmi rýchlo sme to museli všetko zariadiť, aby veci fungovali a mohli sme začať školský rok,“ povedala a dodala, že poverená vedením školy je Anita Pappová, doterajšia zástupkyňa riaditeľky školy. Na pozícii poverenej riaditeľky už bola pred vyše rokom. Bývalej riaditeľke Ivete Brndiarovej vtedy skončilo funkčné obdobie. 

Monika Holeková bola riaditeľkou od mája 2023, pred nástupom pracovala sedem rokov v pozícii riaditeľky ZŠ v obci Radnovce. Ako pre vobraze.sk pri nástupe uviedla, v zmene a väčšej škole na Dúžavskej ceste videla iné možnosti rozvoja, ako boli v Radnovciach. V školstve pracuje už vyše 20 rokov.

Jej novým pôsobiskom sa stala materská škola v obci Husiná, ktorú vedie z postu šéfky od začiatku tohto školského roka, čo nám potvrdili v samotnej MŠ. 

Rimavskosobotská samospráva vypísala výberové konanie na pozíciu riaditeľky ZŠ a MŠ na Dúžavskej ceste. Žiadosť s požadovanými dokladmi treba zaslať do 2. októbra. Predpokladaný nástup do školy je od 1. novembra. 

Výberové konanie bolo vypísané aj na pozíciu riaditeľky Jarmily Drobnej z MŠ Rožňavská. Tej zo zákona končí päťročné funkčné obdobie. Predpokladaný nástup je tiež začiatkom novembra. 

Zdroj: vobraze.sk 

<p>The post Riaditeľka Holeková skončila na ZŠ a MŠ Dúžavská cesta predčasne first appeared on vobraze.sk.</p>

Vladimír Palkovič z Rimavskej Soboty bude pokračovať vo vedení ZŠ a MŠ v obci Teplý Vrch. Riaditeľom sa stal štvrtýkrát. Vo výberovom konaní, ktoré sa konalo minulý týždeň, splnil podmienky. Protikandidáta nemal. So svojimi doterajšími výsledkami ďalšími plánmi výberovú komisiu (radu školy) presvedčil. Ako pre vobraze.sk Vladimír Palkovič uviedol, v rozvoji školy má smelé plány. „Chceli by sme zriadiť aj chemickú, či jazykovú učebňu, no zatiaľ bojujeme s tým, že nedisponujeme toľkými miestnosťami, ktoré by pokryli naše plány,“ povedal Vladimír Palkovič (58). Preto sa aj v júli začnú práce na rozšírení priestorov materskej školy, realizácia projektu by mala trvať podľa jeho slov jeden rok.

Post riaditeľa zastáva pätnásť rokov. Vladimír Palkovič, rodák z obce Rovné, sa učiteľstvu venuje od roku 1998. Je absolventom hnúšťanského gymnázia a na vysokej škole vyštudoval učiteľstvo pre 1.stupeň ZŠ a tiež špeciálnu pedagogiku. Pedagógom chcel byť odjakživa. ,,Išlo to proste z rodiny. Moja mama mala 11 súrodencov a každý druhý bol učiteľ, vnímam to ako pokračovanie učiteľskej práce z generácie na generáciu,“ povedal s úsmevom Palkovič. Doplnil ešte, že mama aj sestra boli učiteľky.

Spoluprácu so zriaďovateľom si pochvaľuje. Už v prvom funkčnom období sa pustili do rekonštrukcie telocvične. Podľa jeho slov, urobili novú sedlovú strechu, lebo stará zatekala. Interiér vymaľovali, vznikol priestor pre MŠ, aj celkové kompletné cvičenie. Obzvlášť hrdý je na originálny park pred školou. ,, Dali sme ho do poriadku, aj teraz ho revitalizujeme. Sú tam nainštalované drevené sochy z Dobšinského rozprávok, budú tam aj úryvky z rozprávok, ktoré sa budú dať vypočuť na základe QR kódu,“ povedal Vladimír Palkovič. V roku 2011 škola získala špecifický názov, ktorý ju vystihuje, podľa najznámejšieho zberateľa ľudovej slovesnosti a spisovateľa štúrovskej generácie Pavla Emanuela Dobšinského. Počas ďalších rokov sa podarilo dať dokopy napríklad multifunkčné ihrisko, pre telovýchovné využitie tiež fit park, hojdačky, či iné prvky na cvičenie.

ZŠ s MŠ na Teplom Vrchu má dokopy aktuálne 210 detí a zvládajú až 12 spádových oblastí. Z nich podľa Palkoviča sú najkomplikovanejšie najmä Lipovec a Slizké. ,,Je to kvôli problematickej dochádzke detí, veľkému množstvu vymeškaných hodín, veľmi zlej komunikácii s rodičmi, tiež ich nedostatočnej starostlivosti o tie deti. Riešime to neraz aj cez políciu. Trápi nás to od začiatku môjho nástupu na pozíciu riaditeľa a stále sa to za tie roky nezlepšilo, je to ako začarovaný kruh,“ smutne poznamenal riaditeľ.

Keďže škola na Teplom Vrchu si chce aj naďalej zachovať inkluzívny charakter, aj v rámci tejto dôležitej oblasti má riaditeľ ďalšie plány. ,,Máme tu integrované deti do bežných tried, ale aj v špeciálnej triede. Žiadame každý rok o pedagogických asistentov, ale často to závisí od financií a aktuálnej legislatívy,“ priblížil situáciu Palkovič. Súčasťou inkluzívneho tímu v škole je podľa jeho vyjadrenia aj sociálny pracovník, či špeciálny pedagóg. Tím chcú do budúcnosti posilniť o ďalších odborníkov. ,,Keďže pribúda veľa detí s neurovývinovými poruchami, na autistickom spektre, zvažujeme do budúcnosti nad špeciálnou triedou takéhoto charakteru. Záleží ale aj od počtu, koľko rodičov prejaví takúto potrebu pre svoje dieťa s diagnózou. V MŠ už máme integrované jedno dieťa s detským autizmom a vieme o ďalších v blízkom okolí,“ vysvetlil Palkovič.

Napriek náročnosti svojej práce ju vníma ako poslanie a neprestalo ho to baviť ani za tie roky vo funkcii. ,,Do práce chodím rád, nevzala mi nič, ale dala mi potešenie robiť so skvelým kolektívom, kolegami, deťmi, zriaďovateľom, veľmi dobre sa vzájomne dopĺňame a sú mi pri mojej náročnej práci veľkou oporou, rešpektujeme sa a chápeme,“ zhodnotil Palkovič. Oddýchnuť od práce si vie najlepšie so svojou rodinou a blízkymi priateľmi. Dcéra je farmaceutka a manželka ekonómka, účtovníčka. Najväčší relax a zároveň hobby je podľa jeho slov záhrada,chata, užíva si aj svoju trojročnú vnučku a dedkovské povinnosti.

Zdroj: Petra Kišová

<p>The post Palkovič z R. Soboty zostáva na poste riaditeľa ZŠ a MŠ na Teplom Vrchu. Má ďalšie plány first appeared on vobraze.sk.</p>

Materskú školu na Ulici I. Hatvaniho v Rimavskej Sobote majú v priebehu tohto roku zatepľovať. Financie vo výške približne 270-tisíc eur získali z dotácie z Evironmentálneho fondu. Samospráva má projekt kofinancovať sumou približne 15-tisíc eur. Zámer odsúhlasili rimavskosobotskí poslanci ešte v októbri. Ako pre vobraze.sk priblížila riaditeľka MŠ Aneta Ruszóová, zmluva bola už podpísaná. Financie majú byť podľa nej využité na celkové zateplenie budovy i strechy.
„Potešila nás táto správa. Okná už boli v minulosti vymenené a teraz pokračujeme zateplením opláštenia pavilónov,“ hovorí riaditeľka Ruszóová. Materská škola má tri pavilóny a jednu hospodársku budovu, s renováciou ktorej začala ešte bývalá riaditeľka. „Pokračovali sme v tomto zámere a projekte v druhom kole. Snažili sme sa čo najlepšie vyplniť tlačivá. Chceli sme mať celkovo vynovené budovy, aby sme boli čo najkrajšia materská škola v meste,“ priblížila.

Zatepľovať sa má v budovách, kde sú triedy. Materská škola bude podľa riaditeľky v prevádzke, až na prípady, keď sa budú robiť terasy, kadiaľ chodia deti do tried. Vtedy počítajú s obmedzeným chodom a riaditeľským voľnom. „Robiť by sa malo postupne a obmedzenia sa budú týkať len tej triedy, kde sa bude pracovať na terase,“ doplnila. Terasy majú okolo pavilónov a využívajú ich hlavne v teplejších mesiacoch. Okrem toho v areáli majú aj detské dopravné ihrisko, envirokútik, hmatový chodník. Za plotom na Hatvaniho ulici je nové detské ihrisko, ktorého stavebné prvky dokončili len v uplynulých dňoch. Po terénnych úpravách by ho mali sprevádzkovať v jarných mesiacoch.

Z dotácie z Evironmentálneho fondu budú na obnovu školy čerpať aj na ZŠ P. Dobšinského. Tu financie využijú hlavne na výmenu okien viacerých pavilónov. Investícia je v hodnote viac ako 400 tisíc eur. „Práve prebieha verejné obstarávanie. Sme radi, že sme získali zdroje na výmenu okien v niektorých budovách,“ povedala riaditeľka ZŠ P. Dobšinského Erika Demková. Doplnila, že výmena okien sa bude týkať hlavne dvoch poschodových pavilónov na strane chodieb, ako aj spojovacích chodieb medzi prvým a tretím pavilónom. Okrem toho nové okná dostane aj samostatná budova, školský klub detí, kde je jedáleň i kuchyňa.

O riaditeľské posty na MŠ je minimálny záujem

V súčasnosti prebieha výberové konanie na dvoch materských školách v R. Sobote. Funkčné obdobie končí šéfkam na MŠ Daxnera i na MŠ Rimava. Ako pre vobraze.sk dnes potvrdila vedúca odboru školstva, mládeže a športu na mestskom úrade Renata Adorjánová, na obidve MŠ prijali v stanovenej lehote po jednej prihláške od uchádzačov. Nasledovať bude otváranie obálok a samotné výberové konanie.

Na ZŠ P. Dobšinského budú meniť okná. Investícia je v hodnote viac ako 400 tisíc eur. Pripravujú aj triedy pre deti s autizmom

Zdroj: vobraze.sk

<p>The post Materskú školu na Ul. I. Hatvaniho v R. Sobote idú zatepľovať. O riaditeľské posty na MŠ je minimálny záujem first appeared on vobraze.sk.</p>

Ivana Kyseľová z Hnúšte je učiteľkou v Materskej škole Klokočova a zároveň trénerkou taekwonda v hnúšťanskom klube. „Odmalička som milovala deti, vyhľadávala som ich spoločnosť, hrávala som sa s nimi. Chodila som pestovať deti v susedstve, kde som bývala. Možno to súviselo aj s tým, že moja mamina Jarmila Kyseľová bola učiteľkou a neskôr riaditeľkou MŠ Klokočova. Vždy ma obklopovali deti,“ uviedla pre vobraze.sk Ivana Kyseľová, ktorá hrá na akordeóne. Ako doplnila, v minulosti zvažovala pôsobenie v polícii alebo v Ozbrojených silách SR, ale prevážila láska k deťom. V spomínanej materskej škole pracuje ako učiteľka osemnásť rokov. „Deti sú ako diamant, ktorý môžeme formovať,“ podotkla.

„Z pohľadu trénerky je to neopísateľný pocit vidieť zanietené deti trénovať, radovať sa z každého ich napredovania, vidieť ako sa prekonávajú, dosahujú svoje ciele a tešia na tréning. Byť trénerkou znamená byť im zároveň kamarátom, dôverníkom, častokrát i psychológom, kde fungujeme naozaj všetci ako jedna taekwondo rodina, ktorou sa aj nazývame,“ priblížila Ivana Kyseľová (44). Dodala, že s jej partnerom a hlavným trénerom v Taekwonde klube Hnúšťa Marošom Oláhom tvoria jeden celok. „Navzájom sa dopĺňame a naša práca s deťmi sa zúročuje v získaní krásnych ocenení na súťažiach či exhibičných vystúpeniach. Taekwondo pre mňa znamená životný štýl, rodinu, energiu, relax a v neposlednom rade lásku, ktorá napĺňa moje srdce,“ povedala Ivana.

V detstve sa venovala karate. Keď však odišiel z Hnúšte jeho tréner, skončila sa táto kapitola. Rôzne bojové techniky sa však snažila odpozerať z akčných filmov. Učarovali jej Bruce Lee, Jean – Claude Van Damme, Jacie Chan či Cynthia Rothrock. Taekwondo si ju získalo v šestnástich rokoch. „Spomínam si, akoby to bolo včera. V Kultúrnom dome v Hnúšti bolo exhibičné vystúpenie taekwondistov z Rožňavy pod vedením majstra Eidiho Hakimiho,“ povedala Kyseľová. Vystúpenie ju tak uchvátilo, že si doslova želala, nech sa otvorí niekde v blízkosti klub, aby sa mohla tomuto kórejskému bojovému umeniu venovať.

Vďaka náborovému plagátu do Taekwondo Team Hakimi klubu v Hnúšti začala prenikať do tajov taekwonda. „Môj sen sa začal plniť. Bola som šťastná, motivovaná a zároveň plná očakávaní, no tiež obáv, čo ma čaká. Nikdy nezabudnem na prvý tréning, na ktorom bolo okolo 60 chlapcov a ja ako jediné dievča,“ hovorí.

Poukázala na to, že tréner Eidi Hakimi, ktorý pochádza z Afganistanu a na Slovensko prišiel študovať medicínu, bol jej veľký vzor. „Sršala z neho obrovská energia. Vedel nás vyhecovať k výkonom. Na jeho tréningy nikdy nezabudnem. Bola som šťastná, že patrím niekam a robím niečo, k čomu ma odmalička moje srdce ťahalo,“ spomína.

Ivana Kyseľová na tréningoch napredovala a trénovala aj v Rimavskej Sobote. „Taekwondo sa v tom čase na Slovensku ešte len rozvíjalo. Súťažilo sa len v športovom zápase. Boli sme v ňom spočiatku len štyri zanietené dievčatá, takže sme súperili medzi sebou. Nastúpila som napríklad na zápas so súperkou z Humenného, ktorá bola o dve hlavy vyššia a o pätnásť kilogramov ťažšia. Chlapci to mali jednoduchšie, ich bolo veľa a mohli zápasiť vo svojich váhových a vekových kategóriách,“ ozrejmila. Majsterkou Slovenska sa v kategórii žien stala raz. Titul si v roku 1999 vybojovala v zápase. Ďalšie medaily získala na republikových šampionátoch a v lige. V Chorvátsku, kde bola ako členka reprezentačného tímu, obsadila druhé miesto. Na striebornej priečke sa umiestnila napríklad tiež v Humpolci. Neskôr súťažila aj v poomsae (súborné cvičenie) a v roku 2007 obsadila na majstrovstvách Slovenska druhé miesto.

Taekwondo patrí medzi olympijské športy, ide tiež o formu sebaobrany. Ivana Kyseľová sa mu venuje už takmer tridsať rokov. „Je plné tajomstiev, ktoré túžim spoznať. Vzdelávam sa formou školení, seminárov i samovzdelávaním,“ reagovala. Za svojho učiteľa označila Maroša Oláha, ktorý je jej životným partnerom. „Vďaka nemu som víťazila na súťažiach a priviedol ma k trénerskej činnosti. Osud naše cesty spojil a teraz obaja vedieme klub. Máme spolu dcéru Ivanku a mladšieho syna Lea. Dcéra je reprezentantkou Slovenska v disciplíne poomsae,“ priblížila trénerka Ivana Kyseľová.

V civilnom živote podľa jej vyjadrenia nemusela taekwondo použiť v boji. „Spomínam si ale na jednu situáciu z diskotéky. Jeden chlapec ma nasilu ťahal za ruku tancovať, ja som nesúhlasila, on ma nepočúval. Využila som techniku páky zo sebaobrany a vyšlo mi to. Potom ma už viac neobťažoval, keďže bolestne pocítil, s kým má dočinenia,“ uviedla s úsmevom.

Súťažiť už neplánuje. Ak by sa však jej zdravotný stav zlepšil, nevylučuje, že by sa ešte predstavila v poomsae a opäť zažila adrenalínovú atmosféru. Motivuje ju jej úspešná dcéra Ivanka.

Učiteľka a trénerka podstúpila pred rokom operáciu chrbtice. „Príčinou určite nebolo taekwondo, ale iné zdravotné komplikácie. Vďaka tejto lekcii od života som sa naučila, že aj keď spadneš veľmi hlboko, musíš v seba veriť a dáš to. Situácia bola vážna, prestala som chodiť. Môj svet sa zrútil. Pýtala som sa, prečo práve ja, keď milujem pohyb, šport a zdravý životný štýl. Ale asi to tak malo byť,“ skonštatovala Ivana Kyseľová a pokračovala: „Som vďačná Bohu, môjmu partnerovi Marošovi, mojim blízkym a rodine, priateľom, ktorí pri mne v tých ťažkých chvíľach stáli a podporovali ma. Teraz chodím, trénujem a neustále cvičím kompenzačné cvičenia na chrbticu a dostávam sa do formy. Ide to pomaly, ale nevzdávam sa a nikdy neprestanem cvičiť. To je jediné, čo mi spolu s pevnou vôľou a pozitívnym myslením pomohlo postaviť sa na nohy a dodáva mi chuť v živote.“

Zdroj: vobraze.sk, foto: album I. Kyseľovej

<p>The post Učiteľka v hnúšťanskej materskej škole Kyseľová ovláda bojové umenie first appeared on vobraze.sk.</p>