V malej obci pri Rimavskej Sobote vyrábajú kotly, ktoré putujú od škandinávskeho severu cez západnú Európu až po Čile, americký kontinent Japonsko. Za spoločnosťou MAGA v Čerenčanoch stojí profesorka Jana Müllerová, ktorá svoju rodnú obec spojila s výrobou a zároveň s akademickým svetom. Sama však za najväčší úspech nepovažuje ocenenia ani akademické tituly. Keď sa jej človek opýta na moment, na ktorý je vo firme najviac hrdá, odpovie jednoducho: „Prvý vyrobený kotol.“

Práve v tejto odpovedi sa ukrýva podstatná časť jej príbehu. Od dievčaťa, ktoré malo v osemnástich svoju predstavu o bezpečnom vykurovaní, cez doktorandku a vedeckú pracovníčku až po profesorku a podnikateľku, ktorá rozhodnutie vybudovať výrobu spojila so svojou rodnou obcou. „Čerenčany sú mojím domovom,“ hovorí Jana Müllerová. Výrobná firma tak pre ňu nie je iba podnikateľským projektom. Je spojená s miestom, odkiaľ pochádza, s ľuďmi z regiónu aj s jej osobnou víziou.

Začiatok nebol jednoduchý

Cesta k vlastnej firme sa nezačala v pohodlných podmienkach. Na začiatku musela presvedčiť vlastnú rodinu, že jej predstava má budúcnosť. „Potom prišlo financovanie prvej budovy, nebolo jednoduché získať úver na budovu za milión korún,“ hovorí. V súčasnosti sa na túto dobu pozerá z odstupu, no práve prvé roky podľa nej ukázali, čo znamená podnikať a niesť zodpovednosť za vlastné rozhodnutia.

Bez tvrdej práce to podľa nej nejde. Rovnaký prístup pritom uplatňuje aj pri ľuďoch, ktorí dnes tvoria tím firmy. „Špičkoví ľudia robia špičkové produkty,“ tvrdí.

Technika bola súčasťou jej života už od štúdia

K výrobe kotlov mala blízko aj vďaka svojmu vzdelaniu. Ako doktorandka a vedecká pracovníčka sa venovala aplikovaným technickým vedám. Učila termomechaniku, hydrodynamiku, pevnosť-pružnosť, šírenie tepla, postupne sa jej odborná dráha presunula viac k bezpečnostným vedám a požiarnej ochrane. Za docentku habilitovala v roku 2009 v Českej republike, a v roku 2015 bola vymenovaná za profesorku v odbore bezpečnostné vedy o.i. za významný prínos k odboru vďaka vlastnej originálnej vedeckej metóde kvantifikácie bezpečnostných rizík.

Skúsenosti získala aj v zahraničí, okrem iného ako hosťujúca profesorka na Univerzite Nebrija v Madride. V danom odbore rozvíjala širokú medzinárodnú spoluprácu či už v susedných krajinách, v Španielsku a Indii. Úzko a dlhoročne spolupracovala s predsedom organizácie Pugwash, ktorá v roku 1995 získala Nobelovu cenu za mier. Napriek tomu sa technická stránka jej pôvodného odboru zo života nestratila.

„Kotol, v kotolni rodinného domu, je v podstate učebnicová úloha z bezpečnostných vied, len namiesto papiera má oceľové steny,“ vysvetľuje profesorka Müllerová. Teplovodný oceľový kotol je vlastne tlaková nádoba, ktorá má niekoľko bezpečnostných prvkov, musí odolať nadmernému tlaku a vyžaduje správnu inštaláciu ako aj obsluhu. Bezpečnosť preto podľa nej nie je možné od výrobku oddeliť. Emisná trieda, Ecodesign či ochrana proti prehriatiu sú súčasťou požiadaviek, ktoré musí moderný kotol spĺňať. Práve tu sa stretávajú jej dva svety. Akademická teória sa dostáva priamo do výrobnej praxe. „Najmä vo fáze vývoja kotla sa fyzikálna teória uplatňuje bezvýhradne v mnohých aspektoch,“ hovorí.

Aj manažérske skúsenosti z krízového manažmentu podľa nej nachádzajú v podnikaní svoje miesto. Je potrebné Treba vedieť improvizovať pod tlakom, minimalizovať riziká a straty a zároveň maximalizovať úžitok.

Dva svety, ktoré sa nedajú viesť rovnakým tempom

Jana Müllerová žije medzi akademickým prostredím a výrobnou halou. „Sú to dva svety s úplne odlišným tempom. Jeden sa meria semestrami, skúškami a štátnymi skúškami, druhý objednávkami, ktoré nepočkajú,“ opisuje.
Jedna časť jej práce je spojená s prednáškami a vedeckým výskumom, druhá s každodennými rozhodnutiami vo firme. Spoločným menovateľom sú však podľa nej ľudia. Práve spoľahliví kolegovia sú podľa nej podmienkou, aby bolo možné obe oblasti zvládať. Ak nastane vo firme krízová situácia, je pripravená reagovať aj napriek tomu, že sa práve nachádza v akademickom prostredí.

Z Čerenčian do sveta

MAGA dnes zamestnáva ľudí najmä z Čerenčian a širšieho Gemera-Malohontu. Z malej obce však jej výrobky smerujú ďaleko za hranice Slovenska. Kotly putujú do škandinávskych krajín, západnej i južnej Európy, na americký kontinent do Čile , v Ázii perspektívne tiež do Japonska. „Je to trasa, akú by od výrobcu z malej obce na juhu stredného Slovenska čakal málokto,“ hovorí Jana Müllerová.

Firma svoju výrobnú kapacitu priebežne prispôsobuje rastúcemu záujmu zo zahraničia. Pre zakladateľku je pritom dôležité, že výroba zostáva práve v Čerenčanoch. Táto obec pre ňu znamená však viac než sídlo spoločnosti. Je to miesto, kde vyrastala. Aj preto hovorí o potrebe udržať v regióne pracovné miesta a najmä ľudí, ktorí majú schopnosti a potenciál. „Množstvo šikovných ľudí odišlo do Bratislavy alebo zahraničia. Je potrebné ich prilákať späť a spoločne rozvíjať náš región,“ myslí si.

Potenciál Gemera a Malohontu vidí v mnohých oblastiach. Spomína jeho kultúrnu a historickú rozmanitosť, Gotickú cestu, Halič, Vigľaš, Muráň, kúpele v Číži, poľovnícke revíry či čistú prírodu.

Dôležitá je podľa nej aj poloha regiónu a jeho budúce dopravné napojenie. Ako avizuje, do budúcnosti chce prostredníctvom firmy podporiť aj duálne vzdelávanie. Práve ľudský potenciál Gemera a Malohontu je značne nevyužitý.

Každý kotol má svoj rodný list

Za výrobou, ktorá sa začína v Čerenčanoch a končí u zákazníka v zahraničí, je množstvo práce. Vývoj nového kotla začína návrhom podľa konkrétnej požiadavky trhu. Nasleduje výroba, testovanie a certifikácia. Kotol musí byť otestovaný v certifikovanom laboratóriu podľa normy EN 303-5:2023. Ako konateľka spoločnosti MAGA vysvetľuje, samotný výrobný proces začína oceľovým plechom. CNC laser z neho vyreže jednotlivé diely, ktoré sa následne ohýbajú, zvárajú a podrobujú tlakovej skúške. Potom prichádza povrchová úprava, montáž elektroniky, ochranných prvkov a izolácie.

Zaujímavosťou je, že každý výrobok má vlastný „rodný list“. Pod jednotlivé výrobné kroky sa podpisujú konkrétni pracovníci. Dokument zostáva vo firemnom archíve aj po predaji kotla. Výskum a vývoj v oblasti prírodných a technických vied je zároveň priamo medzi predmetmi činnosti spoločnosti. Prof. Müllerová tak prepája svoju vedeckú a podnikateľskú dráhu aj formálne.

Firma sa pritom nesústredí iba na samotné kotly. Pre väčší komfort kúrenia dlhú životnosť kotlov distribuuje tiež akumulačné nádrže, ktoré možno využívať aj na ohrev TÚV. Vyrába aj zásobníky na akumuláciu tepla, ktoré možno využívať napríklad v kombinácii so solárnymi systémami. Tie sa využívajú v posledných rokoch oveľa viac, majú ich preto v ponuke a dobrých cenách viacero rozmerov.  

Stavili na slovenský pôvod

Jana Müllerová zdôrazňuje aj slovenský pôvod komponentov. „Ťažko nájsť konkurenta, ktorý by do jedného kotla vedel poskladať naraz najprísnejšiu emisnú triedu, poistku proti prehriatiu aj slovenský pôvod každej jednej súčiastky,“ tvrdí. Za označením Made in Slovakia podľa nej nie je iba marketing. Firma sa rozhoduje aj podľa toho, odkiaľ materiál a jednotlivé komponenty pochádzajú, pričom cena nie je jediným kritériom.

Dôležitú úlohu má aj ekológia. Firma minimalizuje odpad z ocele, izolačné materiály sa snaží využívať bezo zvyšku a vo výrobe používa energeticky úspornejšie zariadenia. Časť spotreby elektrickej energie kompenzujú fotovoltaické panely.

Rast cien cíti aj výroba

Podnikanie ovplyvňujú rastúce ceny energií, ocele aj likvidácie odpadu. Súčasne rastú požiadavky na ekologickosť výroby. „Tlak prichádza z dvoch strán naraz,“ konštatuje prof. Müllerová. Investície do technológií, ekológie či pracovného prostredia však podľa nej nie sú lacné. Firma sa napriek tomu snaží zlepšovať podmienky vo výrobnej hale a myslí aj na zamestnancov.

Dopyt po kotloch na drevo a pelety podľa nej rastie. Ovplyvňujú ho aj ceny energií a dotačné programy, pričom viaceré modely MAGA spĺňajú podmienky programu Zelená domácnostiam a Obnov dom.

Ocenenia sú pre ňu záväzkom

Za svoju vedeckú prácu získala prof. Müllerová viacero domácich aj zahraničných ocenení. V roku 2018 dostala v Indii striebornú medailu za medzinárodný prínos. Je tiež držiteľkou medailí za vedecký prínos v doprave či za prínos pre hasičské a záchranné zložky.

Nedávno jej v Krakove udelili čestný doktorát za celoživotný prínos v odbore bezpečnostných vied. „Nepracujem pre ocenenia, aj keď vždy potešia. Určite sú záväzkom pokračovať na dosiahnutej alebo vyššej úrovni,“ hovorí profesorka Müllerová. Rovnako si váži ocenenia, ktoré získali samotné kotly MAGA na výstavách Aquatherm či Agrokomplex v Nitre.

Najťažšie je naučiť sa oddychovať

Aj po rokoch podnikania má stále plný pracovný kalendár. Najradšej má pracovné stretnutia s partnermi doma aj v zahraničí. Práve tam podľa nej vznikajú dlhoročné obchodné vzťahy, ktoré niekedy prerastajú aj do osobných kontaktov.

Najťažšou úlohou však podľa nej nie je riadenie firmy ani akademická práca. „Najnáročnejšie je naučiť sa oddychovať. V tomto mám veľké rezervy,“ priznáva. Ak si nájde chvíľu pre seba, rada si vezme odbornú knihu a číta ju vonku na záhrade. „Najradšej čítam kvalitnú odbornú knihu, ideálne vonku na záhrade.“ Úplne vypnúť však podľa vlastných slov nedokáže. „Opakovane si nájdem len ďalšie zamestnanie,“ dodáva s úsmevom.

Motivuje ju syn, zamestnanci a ich rodiny

Za rokmi práce a ďalšími plánmi firmy však podľa nej nie sú iba čísla či obchodné výsledky. „Môj syn, moji ľudia a ich rodiny,“ odpovedá na otázku, čo ju motivuje pokračovať. Aj preto chce podľa svojich slov rozvíjať firmu tak, aby mala význam nielen pre jej majiteľku, ale aj pre ľudí, ktorí v nej pracujú.

V budúcnosti chce spoločnosť pokračovať vo vlastnom vývoji a má rozpracovaných viacero projektov. Konkrétne detaily zatiaľ neprezrádza.
„Nechajte sa prekvapiť,“ odkazuje.

Žena v technickom svete

Presadiť sa v technickom a výrobnom odvetví pre ňu nebolo jednoduché. „Určite áno,“ odpovedá na otázku, či bolo náročné získať rešpekt v prostredí, ktoré je stále do veľkej miery mužské. Podľa nej je potrebné dlhodobo budovať rešpekt voči zamestnancom a zároveň pracovať na vlastnej osobnosti.

Za základ úspešného manažéra považuje autoritu, prehľad a znalosť procesov. Dôležité je podľa nej vedieť riešiť problémy, motivovať ľudí a nadchnúť ich pre spoločnú prácu. Ženám, ktoré by sa chceli pustiť do technického alebo strojárskeho podnikania, preto posiela stručný odkaz: „Keď kráčaš peklom, nezastavuj.“

Z Čerenčian nechce odísť

Jej profesionálny život ju zaviedol do Žiliny, Bratislavy, Prahy, Pardubíc či Madridu. Napriek tomu zostala obec Čerenčany miestom, ku ktorému má najbližší vzťah. Práve odtiaľto chce rozvíjať podnikanie a zároveň ukázať, že aj v malej obci môže vzniknúť firma schopná presadiť sa na zahraničných trhoch. „Koľko máme na Slovensku skutočne domácich producentov? Príďte sa pozrieť do Čerenčian, čo tu pre vás máme. Všetci sú vítaní,“ pozýva Müllerová.

Jej príbeh sa tak v istom zmysle vracia na začiatok. Dievča z Čerenčian, ktoré sa v osemnástich rozhodlo vyrábať bezpečné kotly, dnes vedie firmu vo svojej rodnej obci. Popri nej pôsobí vo vede a vzdelávaní a svoje skúsenosti z bezpečnostných vied prenáša aj do podnikateľskej praxe. A zatiaľ čo jej akademická práca zostáva spätá s rizikami a bezpečnosťou, v Čerenčanoch má jej vízia podobu ocele, technológie a hotových kotlov, ktoré odchádzajú zo slovenského regiónu do sveta.

Zdroj: PR- Článok, Maga Čerenčany

<p>The post Jana Müllerová sa s firmou z rodných Čerenčian presadila vo svete. Vyrába kotly MAGA a spája technickú výrobu s vedou first appeared on vobraze.sk.</p>

Oprava vykurovania na Základnej škole P. Dobšinského v Rimavskej Sobote prebehla za plnej prevádzky a nemala vplyv na chod školy. Vyučovanie tak nemuselo byť prerušené, ako keď prvýkrát došlo k poruche a havarijnému stavu a žiaci museli prejsť na dištančné vzdelávanie. Ako pre vobraze.sk uviedla Erika Demková, riaditeľka školy, oprava kotolne a výmena technológie trvala asi mesiac, do 10. februára. „Nemuseli sme prerušiť vyučovanie ani zavrieť školu. Snažili sme sa, aby bolo nakúrené, keď museli odstavovať a prepájať systémy,“ povedala riaditeľka školy, ktorá má vyše 430 žiakov.

Opravu financovalo mesto. Vyčlenených malo byť viac ako 130 tisíc eur. Kotolňa má podľa Demkovej okrem novej technológie aj novú reguláciu i komín. 

Podľa jej slov nová kotolňa a technológia znížila spotrebu plynu a zvýšila efektivitu vykurovania. Namiesto jedného veľkého kotla sú taraz dva menšie s približne polovičným výkonom. „Kuriči sa naučili zvládnuť obsluhu kotolne a nových zariadení bez problémov. Je viac automatiky a tým pádom menej zásahov obsluhy, no väčšia kontrola možno,“ povedala a dodala, že by mali byť znížené aj emisie. „Starší kotol mal 55 percentnú účinnosť, teraz by to malo byť výrazne viac. Starý kotol je opravený a slúži už len ako záloha,“ podotkla.  

Zdroj: vobraze.sk

<p>The post Okrem nových kotlov majú v škole vymenenú reguláciu i komín first appeared on vobraze.sk.</p>

Rimavskosobotskí poslanci schválili peniaze na kúpu nového kotla pre Základnú školu P. Dobšinského v Rim. Sobote. Udialo sa tak na riadnom mestskom zastupiteľstve, ktoré sa konalo koncom novembra v guľovej sále Domu kultúry. Spočiatku nebolo isté, či sa uskutoční. V úvode boli prítomní len 10 poslanci, čo nestačilo na otvorenie schôdze. Neskôr však prišla poslankyňa Eva Bornayová, a tak primátor Jozef Šimko mohol zastupiteľstvo otvoriť.

V úvode prešla na návrh poslanca Ivana Hazuchu zmena programu. Poslanci sa najskôr zaoberali pokazeným kotlom na Základnej škole P. Dobšinského, ktorý v uplynulých dňoch skomplikoval vyučovanie na škole. V rozprave k tomuto bodu primátor Jozef Šimko upozornil, že mesto chcelo vyčleniť na opravy škôl vyše 850 tisíc eur, no poslanci tento zámer zmietli zo stola. Medzi požiadavkami bola aj kúpa nového kotla.

„Čo Boh nedá, vy ste to neschválili a čo Boh nedá, kotol vypadol. Keď som sa dozvedel, že v škole sa nevykuruje, dal som pokyn na zvolanie školskej rady, kde sme prijali opatrenia,“ uviedol primátor s tým, že kotol bude k dispozícii až v januári, lebo až vtedy ho majú doviezť z Nemecka. Ako dodal, na školskej rade poslanec Roman Vaľo navrhol, aby bol starý kotol opravený za sumu vyše 6 tisíc eur. Poslanec Michal Demeter v tejto súvislosti poznamenal, že poslanci schválili na tento rok pre školy 200 tisíc eur. Ak teda mesto vedelo, že je kotol v havarijnom stave, malo časť z týchto peňazí vyčleniť na jeho výmenu. Zdôraznil, že ak by vtedy vedeli, že je kotol v havarijnom stave, rovno by vyčlenili peniaze na jeho opravu. Primátor J. Šimko však s tým nesúhlasil a vyzval poslancov, aby si chlapsky priznali chybu, že na opravy škôl nedali ani cent. Mestské zastupiteľstvo nakoniec jednomyseľne schválilo vyčlenenie financií na rekonštrukciu vykurovania v škole v hodnote takmer 140 tisíc eur a tiež sumu vyše 6 tisíc eur, ktorá bola použitá na opravu starého kotla. Zhotoviteľom je spoločnosť Eurostav z Rimavskej Soboty. Školu otvorili v úvode týždňa a od stredy bol druhý stupeň na základe vyhlášky RÚVZ k pandemickej situácii vrátený k online vzdelávaniu. Do školy chodia len žiaci prvého stupňa.

Škôlku na Dúžavskej ceste chcú rozšíriť

Poslanci sa na novembrovom mestskom zastupiteľstve zaoberali aj zámerom na rozšírenie kapacity škôlky na Dúžavskej ceste. Ako vyplynulo z predloženého materiálu, mesto chce financie získať v rámci výzvy Integrovaného regionálneho operačného programu.

Súčasná kapacita materskej školy umožňuje prijatie 26 detí, ktoré sú rozdelené do dvoch tried. „Z kapacitných dôvodov materská škola poskytuje len poldennú výchovu a vzdelávanie, pričom priestor na spanie v súčasnosti slúži ako jedna z tried. Okrem ďalšej triedy (trieda č. 1) slúži druhá trieda (trieda č. 2) ako jedáleň. V materskej škole je nedostatočne vybavené aj hygienické zariadenie, ktoré nezodpovedá reálnym potrebám. Sídlisko Dúžavská cesta je rómskym sídliskom, v ktorom prevládajú viacpočetné rodiny s priemerným počtom 5, ale aj 10 detí. Situácia s nedostatočnou kapacitou materskej školy je pre najbližšie školské roky nedostatočná, škola dlhodobo nedokáže zabezpečovať predprimárne vzdelávanie deťom, ktoré žijú v sociálne znevýhodnenom a málo podnetnom prostredí,“ uvádza sa v dôvodovej správe. V projekte sa nachádza aj výstavba telocvične, ktorá v škole chýba.

Predpokladané náklady na realizáciu projektu sú 743 tis. eur, z čoho spolufinancovanie mesta vo výške 5% predstavuje sumu viac ako 15 tis. eur a požadovaná výška NFP (nenávratného finančného príspevku) predstavuje vyše 700 tis. eur. Spolufinancovanie má byť zabezpečené z rozpočtu mesta a bude zapracované do rozpočtu na rok 2022 po schválení NFP.

Niektorí poslanci v rozprave upozornili, že oprávnené náklady projektu sú vo výške okolo 320 tisíc eur, táto suma vychádza z počtu novovytvorených miest po rozšírení škôlky. Zvyšok sú neoprávnené náklady, ktoré by musela samospráva hradiť z vlastných zdrojov. Suma 400 tis. eur sa zdala poslancovi Ivanovi Hazuchovi privysoká. V tejto súvislosti poslanec Michal Demeter položil otázku, či mesto bude ochotné doplatiť zvyšných 400 tisíc eur. Primátor Jozef Šimko uviedol, že škola a škôlka sú preplnené, a ak sa situácia na sídlisku nevyrieši, budú sa musieť deti odtiaľ voziť do škôl v meste. Poslanec Jaroslav Bagačka vyjadril názor, aby neboli deti segregované, ale skôr začlenené do ostatnej spoločnosti. Poslanci napokon pôvodný zámer samosprávy odobrili, rovnako aj spolufinancovanie vo výške 15 tisíc eur.

Na novembrovom zastupiteľstve poslanci schválili aj spolufinancovanie projektu rekonštrukcie divadelnej sály domu kultúry, a to vo výške minimálne 10 tisíc eur.  Predpokladaný rozpočet projektu je 200-tisíc eur a o financie sa v MsKS plánujú uchádzať cez projekt, ktorý vyhlásilo ministerstvo kultúry. 

Poslanci odobrili aj zmenu VZN týkajúcu sa organizácie miestneho referenda na území mesta i tretiu zmenu rozpočtu. Zaoberali sa aj kontrolou plnenia uznesení, majetkoprávnymi otázkami či správou o plnení rozpočtu.

V R. Sobote chcú zrekonštruovať divadelnú sálu Domu kultúry

Zdroj: vobraze.sk

<p>The post Poslanci schválili peniaze na nový kotol, mesto chce rozšíriť kapacitu škôlky na Dúžavskej ceste first appeared on vobraze.sk.</p>

Pokazený kotol na Základnej škola P. Dobšinského v Rimavskej Sobote sfunkčnili. Žiaci dnes nastúpili do školy z dištančného štúdia. „Momentálne nám nastúpili všetky triedy, až na individuálne výnimky, ktoré sú v karanténe, choré a tak ďalej,“ priblížila pre vobraze.sk Erika Demková, riaditeľka školy, ktorá má vyše 430 žiakov. Ako dodala, momentálne nemajú žiadnu triedu v karanténe. „Dúfam nám to vydrží,“ podotkla riaditeľka, ktorá bola spokojná s tý, že sa kotol podarilo provizórne opraviť. Náhradné kotly by mali byť k dispozícii začiatkom januára.

ZŠ P. Dobšinského je špecifická aj tým, že má na škole deti s autizmom aj s mentálnym postihnutím. „Online vyučovanie sa u nich nedá veľmi realizovať. To nepripadá do úvahy,“ poznamenala šéfka školy a dodala, že keď je škola uzavretá, tak v takom prípade triedna učiteľka a asistentka deťom pripravia pracovné zadania, úlohy, ktoré s nimi vedia doma robiť rodičia.

Vyučovanie prebiehalo online viac ako týždeň. „Snažíme sa vo veľkej miere. Aj kolegovia sa posunuli v online vyučovaní, ale samozrejme, to nikdy nebude také, aby to nahradilo prítomnosť učiteľa,“ podotkla Erika Demková. V škole tento mesiac dokončili aj projekt ihriska, na ktorý získali financie z participatívneho rozpočtu.

Kotol na škole by mali opraviť provizórne, nový má prísť začiatkom roka

Zdroj: vobraze.sk

<p>The post Kotol dočasne sfunkčnili, žiaci nastúpili do školy. Otvorili aj špeciálnu triedu first appeared on vobraze.sk.</p>

Havarijný stav s pokazeným vykurovaním na Základnej škole P. Dobšinského v Rimavskej Sobote majú opraviť aspoň provizórne. Samospráva rieši situáciu, keďže pokazený kotol v škole má vyše 20 rokov náhrada by mohla prísť z Nemecka najskôr začiatkom budúceho roka. Podľa slov primátora Jozefa Šimka nemajú iné východisko, ako objednať nové.

„Dnes som podpísal zmluvu o dielo s dodávateľom, ktorý zajtra po dohode objednáva kotly. Situáciu preveroval,“ povedal pre vobraze.sk primátor Jozef Šimko. Ako priblížil, na školskej rade sa dohodli, že pripravia zmluvu o dielo. „Nakoľko ide o krízový stav, nemusím robiť verejnú obchodnú súťaž,“ hovorí a dodáva, že to dajú zatiaľ pozvárať núdzovo. „Je komplet prederavený a treba ho dať dokopy, aby deti mohli ísť do školy, možno na budúci týždeň,“ povedal a dodal, že za takýchto okolností to nemusia predkladať do zastupiteľstva. Zároveň poznamenal, že situácia sa mohla riešiť už v lete, kedy riaditeľka školy žiadala financie na výmenu kotlov a opravu vykurovacieho systému. Predložený návrh na schválenie nebol podľa Šimka v MsZ podporený.

Žiaci prešli na dištančné vzdelávanie od minulého piatku. Podľa slov riaditeľky školy Eriky Demkovej sú vzhľadom na pandemické obdobie schopní relatívne rýchlo prejsť na dištančné vzdelávanie on-line formou. V karanténe mali približne tri triedy. Tento týždeň sa tento počet mal podľa šéfky školy znížiť.

Celá škola v R. Sobote prešla na dištančné vzdelávanie. Dôvodom nie je covid

Zdroj: vobraze.sk

<p>The post Kotol na škole by mali opraviť provizórne, nový má prísť začiatkom roka first appeared on vobraze.sk.</p>