Tisovský evanjelický cirkevný zbor má od augusta nového kaplána. Dvadsaťštyriročný Samuel Moric pochádza z Martina a patrí medzi najmladších ordinovaných duchovných Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania (ECAV). Hoci je v Tisovci len niekoľko mesiacov, miestne prostredie už poznal z čias štúdia teológie, keď tu absolvoval prax. Ako pre vobraze.sk Samuel Moric uviedol, na nové pôsobisko nadviazal s príjemnými spomienkami a postupne sa zapája aj do kultúrneho a spoločenského života mesta.
Tisovec preňho teda nebol úplne neznámym miestom. Už počas štúdia na Evanjelickej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave sem prišiel na odbornú prax. Vtedy ho prekvapila najmä kultúrnosť mesta a jeho spoločenské prostredie. Podľa jeho slov má Tisovec s Martinom, odkiaľ pochádza, viac spoločného, než pôvodne očakával.
„Nadviazal som na príjemné dojmy z toho, ako ma Tisovec prekvapil. Prostredie Martina a Tisovca nie je až také odlišné. Postupne zisťujem, že ani ľudia nie sú veľmi odlišní,“ povedal Moric. V novom pôsobisku sa podľa vlastných slov cíti dobre a teší sa, že môže byť v blízkosti ľudí, ktorých už pozná.
Do Tisovca bol pridelený po ukončení teologického štúdia a ordinácii, ktorá sa uskutočnila v júli tohto roka v jeho rodnom Martine. Tú vnímal ako významný životný predel a novú zodpovednosť. Keďže išlo o jeho domáce prostredie, pomáhal počas slávnosti aj ostatným ordinovaným. „Bol to pre mňa pocit akoby druhej dospelosti. Nový druh povolania, ktorý ma môže zaviesť na rôzne miesta,“ priblížil.
K rozhodnutiu ho priviedli postupné skúsenosti
Cesta k duchovnej službe nebola v jeho prípade výsledkom rodinnej tradície ani jedného zásadného životného okamihu. Vyrastal v rodine, v ktorej sa stretávalo katolícke aj evanjelické prostredie, no nikto z blízkych sa kňazstvu nevenoval. Sám sa preto považuje za určitú výnimku. Základy duchovného premýšľania získal v rodine, rodičia ho však podľa jeho slov neviedli k viere prostredníctvom prísneho cirkevného prostredia. Skôr ho podporovali v tom, aby o veciach uvažoval racionálne a vytváral si vlastný názor.
K teológii ho postupne priviedli skúsenosti, vzťahy a pôsobenie evanjelického cirkevného zboru v Martine. „Nebola to jedna zásadná udalosť alebo náhla zmena. Pán Boh v mojom živote konal skôr postupnými krokmi. Ak by som si však nepodal prihlášku na teológiu, mal by som pocit, že utekám pred volaním, ktoré som v sebe cítil,“ vysvetlil. Rodina jeho rozhodnutie napokon podporila. Otec spočiatku uvažoval praktickejšie a odporúčal mu zvážiť aj iné vysokoškolské odbory, napríklad právo. V humanitných vedách však Moric nenašiel smer, ktorý by ho oslovil viac ako teológia. Počas štúdia nemal vážnejšie pochybnosti o zvolenej ceste. Ako sám hovorí, keď sa pre niečo rozhodne, snaží sa ísť dopredu a nevracať sa k tomu, čo už prehodnotil.
V Tisovci sa zapojil aj do kultúrneho diania
Prvé mesiace v Tisovci nevenoval iba pravidelnej duchovnej službe. Zapojil sa aj do viacerých podujatí, ktoré sa v meste konali. Jedným z nich bola Noc literatúry, počas ktorej bola zastávkou aj evanjelická fara. Spomína tiež podujatia venované obetiam represálií a Vladimírovi Clementisovi, pri ktorých sa zapojil aj príhovormi.
Pozitívne vníma spoluprácu medzi jednotlivými cirkvami v meste. Ekumenické vzťahy považuje za dôležitú súčasť miestneho života a možnosť spoločného pôsobenia v prospech obyvateľov.
Hoci je v Tisovci krátko, už má predstavu o aktivitách, ktoré by chcel postupne rozvíjať. Zaujíma ho predovšetkým práca s mladými ľuďmi. Rád by organizoval stretnutia mládeže Rimavského seniorátu, na ktorých by sa mohli stretávať mladí z Tisovca, Hnúšte, Rimavskej Soboty a ďalších okolitých miest.
Chcel by vytvoriť priestor, kde by mohli slobodne premýšľať, diskutovať a kriticky sa pozerať na rôzne témy. Zároveň by sa tam mohli stretnúť s posolstvom evanjelia. Podľa neho by takéto stretnutia mali ponúknuť niečo iné, než mladí nachádzajú v bežných krúžkoch, škole či pri športových aktivitách.
Za dôležitú považuje aj odbornosť ľudí, ktorí s mladou generáciou pracujú. Nestačí podľa neho iba vytvoriť program, ale podstatné je, aby sa mladým venovali kompetentní a vzdelaní ľudia. Ako 24-ročný vníma, že záujem o duchovné otázky medzi mladými ľuďmi pretrváva. „Mám pocit, že mladé generácie prirodzene hľadajú. Je dôležité, aby sa rozhodovali na základe overených informácií a mali možnosť slobodne sa pýtať,“ priblížil svoj pohľad.
Sám si uvedomuje aj personálnu krízu v cirkvi a nedostatok duchovných. Mladých ľudí, ktorí uvažujú o kňazskej službe, preto povzbudzuje, aby sa o nej zaujímali. Podľa jeho skúseností mu pri rozhodovaní pomohli najmä rozhovory s farármi, ktorí mu priblížili, z čoho pozostáva každodenná služba evanjelického kňaza.
Hudba je súčasťou jeho života aj služby
Popri teológii má Samuel Moric blízko k hudbe. Viac ako šesť rokov pôsobil v Martine ako kantor tamojšieho cirkevného zboru a príležitostne vypomáhal aj v ďalších zboroch. Počas štúdia sa zapájal aj do hudobného života v Bratislave. K hudbe sa dostal už v detstve. Pôvodne chcel navštevovať základnú umeleckú školu v odbore gitara. Počas cesty na zápis ho však zaujal zvuk klavíra a rozhodnutie zmenil. V rodine mali jeden klavír, ktorý mu otvoril cestu k ďalšiemu hudobnému vzdelávaniu. Na základnej umeleckej škole študoval hru na klavíri a zúčastnil sa aj na celoslovenskej klavírnej súťaži v Sládkovičove, kde sa mu podarilo uspieť.
Obľubuje predovšetkým hudobné obdobie romantizmu a skladby ruského skladateľa Sergeja Rachmaninova. Priznáva však, že ide o technicky náročné kompozície, s ktorými by si zatiaľ netrúfol vystupovať na koncertnom pódiu. Hudobné vzdelanie získal aj počas teologického štúdia. Hudbu považuje za prirodzenú súčasť života a dôležitý prvok cirkevného prostredia. „Hudba dokáže vyjadriť aj to, čo slová nie vždy dokážu. Jednoduchú emóciu, na ktorú sa môžu napojiť všetci ľudia v kostole, či už aktívne, alebo pasívne,“ vysvetlil.
Okrem klavírnych kompozícií počúva aj alternatívny rock. Zo slovenskej kresťanskej hudobnej tvorby obdivuje Janu Zubajovú, ktorej piesne ho oslovujú pre kvalitné texty a prepracované melódie.
Organ v tisovskom evanjelickom kostole ho potešil, hoci je zvyknutý na trochu odlišné nástroje. Vysvetľuje, že organ, na ktorý bol zvyknutý v martinskom prostredí, má modernejšie pneumatické ovládanie, zatiaľ čo tisovský nástroj je plne mechanický. Pri hre tak človek cíti bezprostrednejšiu odozvu nástroja. Organ však podľa neho nie je v najlepšom technickom stave. Rád by sa preto pričinil o to, aby sa ho podarilo dostať do pôvodnej slávy.
Viera, spomienky a hľadanie životného zmyslu
V čase, keď si ľudia počas Sviatku všetkých svätých a Pamiatky zosnulých intenzívnejšie pripomínajú svojich blízkych, ktorí už nežijú, sa dotkol aj otázky straty a zmyslu života. Aj v Tisovci sa Samuel zapojil do spomienkových podujatí a mal príhovor pri Pamiatke zosnulých. Za dôležité považuje, aby človeka bolesť zo straty alebo stretnutie so smrťou nezastavili v premýšľaní o vlastnom živote. „Aby nás bezslovnosť, s ktorou sa stretávame pri smrti alebo strate, nezastavila v hľadaní odpovedí na otázky, aký je zmysel nášho života, kam smerujeme a prečo sme tu. A aby sme nezabúdali všímať si aj evanjelium,“ odkázal verejnosti.
V novom prostredí chce ešte viac spoznať okolie
Na Tisovci ho zaujala aj miestna architektúra a historické miesta. Osobitne spomína evanjelický kostol, ktorý svojimi rozmermi a výškou patrí k výrazným stavbám v okolí. Zaujala ho aj parná lokomotíva, ktorá pripomína železničnú históriu okolia. Pochádza z tatranského prostredia, preto sa teší, že bude môcť postupne viac spoznávať aj prírodu a okolie Tisovca. Vo voľnom čase by sa rád vrátil aj k pravidelnejšiemu čítaniu kníh.
Prvé obdobie svojho pôsobenia chce venovať predovšetkým spoznávaniu miestnych ľudí a prostredia a postupnému rozvíjaniu duchovnej služby.
Priznáva, že začiatky nie sú úplne jednoduché. V Tisovci totiž pôsobí bez toho, aby mal každodenne po boku skúsenejšieho farára, od ktorého by sa mohol priamo učiť. Túto situáciu však nevníma iba ako náročnú, ale aj ako príležitosť prevziať zodpovednosť a získavať vlastné skúsenosti. „Najväčšiu radosť mi v súčasnosti robí to, že som v Tisovci a môžem tu slúžiť. Som blízko ľudí, ktorých poznám, a tiež priateľov či kontakt so spolužiakmi,“ povedal.
Zdroj: vobraze.sk
