Región Gemer je bohatý na tradície a veľmi známy svojou vášňou pre kultúru. Dobe, v ktorej žijeme, však kraľujú predovšetkým sociálne siete. Nie je veľa ľudí, ktorí si stále ctia minulosť a zaujímajú sa o tradičné remeslo. Mnohým je to cudzie. Výnimka síce len potvrdzuje pravidlo, ale práve týmito výnimkami sa odlišujeme od ostatných národov. V týchto výnimkách žijú odkazy našich predkov, milovníkov hudby a folklóru.
Vratko Mančuška, rodený Soboťan, je bezpochyby toho najlepším príkladom. Svoj talent začal rozvíjať už v materskej škole, kedy sa vďaka DFS Lieskovček zoznámil s folklórom. Odvtedy ho kultúra a láska k hudbe sprevádzala vždy a všade. „Najprv som len tancoval a spieval, no postupne sa k tomu začali pridávať aj nejaké tie hudobné nástroje,“ spomína pre vobraze.sk Vratko. Najprv ho oslovila ústna harmonika, na ktorú sa dokonca naučil hrať sám. Vážnejšie to potom podľa jeho slov začalo byť, keď nastúpil do ZUŠ v Rimavskej Sobote, kde sa naučil hrať na husle. „V ZUŠ som hrával len klasickú hudbu, no dostal som sa aj k hudbe ľudovej. Povedal by som, že práve vtedy ma začali husle baviť úplne naplno a hre v ľudovej kapele sa venujem s veľkým záujmom doteraz.“
Okrem huslí sa po nástupe do ZUŠ postupne stal aj samoukom hry na fujare, drumbli a šesťdierkovej pastierskej píšťalke. „Popri tomto všetkom mi neostal čas na sociálne siete,“ dodal šestnásťročný Vratko, študent Gymnázia Ivana Kraska v Rimavskej Sobote.
Nemyslite si, že dlhým zoznamom všetkých záujmov a rozvojových činností zaspal dobu. Okrem hudby sa vyzná aj do počítačov, prispieva článkami do školského časopisu a k tomu si pribral počas školského roka krúžok, kde sa venoval 3D tlači. Zároveň si udržiava výborný prospech v škole a záľubu nachádza v predmetoch fyzika, matematika a informatika.
Napriek tomu, koľko veľa toho zatiaľ v živote má na konte, je veľmi skromný. „Mojím najväčším úspechom je to, že som sa dokázal dostať tam, kde v súčasnosti som a do budúcnosti by som sa chcel už iba zlepšovať a robiť ľuďom radosť,“ hovorí nadaný hudobník. Jeho motiváciou je myšlienka, že sa vždy dá niečo spraviť lepšie, ako človek robil doteraz: „Jednoducho ma poháňa vpred to, že sa snažím stále prekonávať a zlepšovať sa.“
Vratko sa spolu s Matejom Kerekešom a Jakubom Kántorom pod vedením Evy Čarnokej zo ZUŠ každoročne zapájali do medzinárodnej vedomostnej súťaže Hnúšťanský akord. Pred dvoma rokmi sa im podarilo postúpiť na celoslovenské kolo, kde získali prvenstvo. Keďže išlo o medzinárodnú súťaž, ich výhra priniesla postup na Medzinárodnú hudobnú olympiádu (IMuO), ktorá sa mala konať na Cypre. „Žiaľ, človek mieni a covid mení. Kvôli pandémii koronavírusu sme nemali možnosť sa danej olympiády zúčastniť a v súčasnosti už nespĺňame vekový limit. Bola to určite obrovská príležitosť, ale my sme nadmieru radi už aj za účasť v celoslovenskom kole,“ povedal stredoškolák.
Na otázku, či má hudba istý tradičný význam aj v ich rodine, Vratko odpovedal: „Obaja rodičia v školskom veku hrali pár rokov na akordeón, ale ani jeden z nich v tom ďalej nepokračoval. Starká z maminej strany však hudobnú vyštudovala na vysokej škole v Banskej Bystrici a počas štúdia hrávala na cimbale v tvoriacej sa ĽH pri FS Urpín. Prastarký z otcovej strany zase hrával na trúbke, takže je možné, že som aj niečo zdedil.“
V súčasnosti Vratko pôsobí v ĽH pri FS Háj v Rimavskej Sobote. Jeho nespochybniteľný talent ho dostal na mnohé folklórne a hudobné podujatia, na ktorých ukázal svoje schopnosti. Vlani hral napríklad ako huslista na koncerte po boku členov známej skupiny Maduar.
„Nemám žiaden konkrétny hudobný idol, lebo každý muzikant, ktorý ma doposiaľ učil, alebo som mal tú česť sa s ním stretnúť, bol určitým spôsobom výnimočný a je pre mňa vzorom.“
Vratko Mančuška je naozaj ihlou v kope sena, vychádzajúcou hviezdou a jedinečným talentom, ktorý je dôkazom tvrdej práce a pýchou nášho regiónu. Vyniká aj tým, že svojim hudobným záľubám dáva prednosť pred fenoménmi dnešnej doby.
Zdroj: Tereza Nemcová, foto: album V. Mančušku
