Vojnový veterán i agilný novinár je autorom novej publikácie o Klenovci

Július Molitoris
Aktuálna fotografia Mgr. Júliusa Molitorisa

Július Molitoris, rodák z Klenovca, zažil toho počas pestrého a aktívneho života veľa. Slovenský štát, vojnu, socializmus i vznik demokratickej spoločnosti. Má 94-rokov. Na dôchodku pracoval v Rimavskej Sobote ako redaktor Gemerských zvestí plus a v súčasnosti žije v Bratislave. Napriek svojmu veku a vzdialenosti spolupracoval na vydaní novej regionálnej publikácie o Klenovci. Autormi knihy sú jednak spomínaný Július Molitoris ako aj Igor M.Tomo, ďalší rodák z Klenovca. Snažili sa v nej zachytiť niekoľko oblastí, ako aj viacero období života obce. Pri príprave oslovili vedenie obce a poslancov obecného zastupiteľstva, našli pochopenie a podporu na jej vydanie. Určite zaujme obyvateľov obce i nadšencov histórie Gemera-Malohontu. Paleta kníh docestovala z tlačiarne do Klenovca 11. februára. Viac o príprave knihy, ako aj o sebe, porozprával Július Molitoris pre vobraze.sk.

„Klenovec malá vlastiveda“ je zavŕšením jeho plodnej publikačnej a novinárskej činnosti. Ako ďalej priblížil, nemohli vychádzať z archívnych materiálov keďže v 19. storočí zhorel archív v Klenovci. Čakala ich teda náročná práca. Čerpali hlavne z článkov, ktoré boli publikované v Gemerských a Klenovských novinách. Tvorbe knihy sa venovali dva roky počas pandémie. Podľa jeho slov bola náročná tvorba poslednej kapitoly, ktorú venovali prehodnoteniu udalostí z obdobia socializmu. Tú museli veľmi citlivo zvažovať. Opísali, že Klenovec vlastne získal v tom období, aj keď starší roľníci boli v mínuse, celkové nové formy, ktoré si osvojila mladšia generácia, boli prínosom.

Klenovec malá vlastiveda
Knihy prišli do Klenovca 11. februára. Foto: Zlata Kaštanová, starostka obce Klenovec

Autori teraz čakajú na recenzie a pevne veria, že publikácia nájde kladnú odozvu a bude prínosom pre všetkých, ktorí po nej siahnu. Podľa vyjadrenia Júliusa Molitorisa by mladí ľudia a budúce generácie nemali zabúdať na tradície národa a hľadať pozitíva. „Obzvlášť aj v terajšom neľahkom dianí,“ dodáva.

Jeho publikačná činnosť je individuálne zhrnutá do troch jeho diel. Okrem tejto aktuálnej Klenovec- malá vlastiveda, z jeho pera vyšla aj publikácia „Ochotnícke divadlo v Klenovci“. Molitoris sám divadlo v Klenovci aj hrával. Spomína si napríklad na postavu staríka z divadelnej hry Ivana Barca: Dvaja. Druhým jeho dielom bola 50-stranová brožúra „Demokratický prevrat v roku 1989 v Klenovci“, v ktorej sa venuje historickej udalosti pádu komunizmu.

Zažil Slovenský štát, vojnu, socializmus i vznik demokratickej spoločnosti

Július Molitoris, redaktor, publicista, regionálny historik, vojnový veterán a čestný občan Klenovca sa narodil 13. mája 1927. Študoval počas vojny v Tisovci a maturoval na Gymnáziu v Rimavskej Sobote v roku 1946. Vysokoškolské štúdium absolvoval na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Venoval sa štúdiu histórie a slovenskej lingvistiky. Ako pre vobraze.sk Július Molitoris povedal, na rok 1939 si spomína, ako na veľmi nepokojný. Navštevoval vtedy rimavskosobotské gymnázium, kde sa to vtedy podľa neho veľmi radikalizovalo. Na gymnáziu sa vyučovalo napoly v slovenskom aj maďarskom jazyku. Mladý Julko zažil napádanie študentov a hoci profesori robili, čo mohli, aby sa podobné incidenty neopakovali a vedenie pôsobilo v dobrom národnom duchu, stalo sa aj to, že Julka, ktorý nosil košeľu so slovenskou výšivkou napadli a pokúsili sa mu ju roztrhnúť.

„Napriek tomu sa utvorili na gymnáziu skupiny slovenských básnikov a prozaikov, ktorí v budúcnosti ovplyvnili aj slovenskú kultúru,“ zaspomínal si Molitoris.

V aleji dejateľov sa vizuálne menia busty. Zisťovali sme, čo to spôsobuje

V lete 1944 vypuklo SNP, Július Molitoris mal vtedy 17 rokov. Koncom októbra toho roku prechádzal front a boli tuhé boje aj v okolí Rimavskej Bane. Tridsiati študenti sa pridali do oslobodzovacieho procesu, povstalecká armáda tu zastavila nemecký postup na tri dni. Mladí nadšenci ako neplnoletí neboli nasadení do bojov, ale pôsobili ako spojky a strážny oddiel. Snažili sa byť všestranne nápomocní. Molitoris spomína aj na kamarátov, ktorí zaplatili životmi. „Armáda bola hlavná sila povstania,“ zdôrazňuje. To ho motivovalo, že vo svojom ďalšom živote pôsobil aj vo Zväze protifašistických bojovníkov.

Nasledovali roky, keď agilný Július Molitoris po ukončení štúdia na univerzite pôsobil postupom času ako vedúci redaktor vo vydavateľstve Slovenskej akadémie vied i šéfredaktor vydavateľstva Obzor. V roku 1968 sa angažoval v obrodnom procese, za Dubčeka a za vtedy propagovaný Socializmus s ľudskou tvárou. V neskoršom prúdení času bol za toto vyškrtnutý z členstva v KSS a nemohol už vykonávať vedúce funkcie. Jeho aktivita, životaschopnosť a vzťah k spoločenskému dianiu a potrebe vyjadrovania sa a nápomoci vo verejnom živote sa naplno prejavila, keď odišiel do starobného dôchodku v roku 1990. Aj jeho veľký talent písať, publikovať sa naplno rozvinul vo vyše 10-ročnej práci na pozícii redaktora Gemerských zvestí plus. Písal predovšetkým o vzniku občianskej samosprávy v obciach a mestách, o činnosti obecných a mestských zastupiteľstiev. Je vzácnym a skromným človekom.

Zdroj: vobraze.sk