Eva Salvová, rodáčka z obce Ozdín v okrese Poltár, je mladé dievča, ktoré svojím hlasom očarilo porotu speváckej súťaže pre deti a mládež v interpretácii slovenskej ľudovej piesne Slávik Slovenska. Zúčastňovala sa na nej niekoľko rokov po sebe a reprezentovala svoju základnú školu v Cinobani. Najväčší úspech prišiel minulý rok, kedy sa prebojovala až do celoslovenského kola tejto prestížnej súťaže a odniesla si titul zlatého Slávika. No za týmto veľkým úspechom sa skrýva oveľa viac než len spev – príbeh dievčaťa, ktoré folklór doslova dýcha a žije ním každý deň.
Súťaže Slávik Slovenska sa minulý rok zúčastnila v najvyššej vekovej kategórii, už ako gymnazistka a reprezentovala Základnú umeleckú školu v Poltári. „Videla som svoju konkurenciu na celoštátnom kole, bola naozaj silná, aj preto som bola z výhry tak prekvapená,“ priznáva pre vobraze.sk talentovaná speváčka Eva Salvová. Po minulé roky sa dostala najďalej do krajského kola a získala tam slušné druhé miesto. Ako sama hovorí, nečakali to a o to viac sa z výhry tešili. „Bola som na seba hrdá, že som aj napriek takej konkurencii vyhrala, spev milujem naozaj milo ma to prekvapilo a potešilo,“ opisuje svoje pocity z výhry. Rodina a učitelia boli na ňu rozhodne hrdí tiež, predovšetkým učiteľka zo základnej školy, ktorá ju vždy v súťažiach v speve podporovala. Na celoslovenskom kole zaspievala dve piesne, tá povinná bola trávnica – „To moje hrdielko“ a ako voľnú pieseň si vybrala „Doliny aj rovne“.
V ZUŠ-ke v Poltári strávila Eva mnoho času, nedávno začala druhý stupeň. Navštevuje ju už od prvej triedy a hrá na klavíri. Spev síce v ZUŠ-ke neštuduje, no o to viac ním rada trávi svoje voľné chvíle.
Okrem spievania a hre na klavíri je aj aktívnou členkou folklórneho súboru, ktorý považuje za svoju druhú rodinu. Miluje ľudové piesne a tie aj prevažne spieva. Folklór pre ňu znamená veľa, nie je to len ďalší z jej záujmov. „Ako menšia som od tretej triedy chodila do detského súboru Jánošík. Práve tu boli moje prvé začiatky sólového spevu a za to vďačím vedúcej Mirke Podhorovej,“ upresňuje Salvová, ktorá teraz už navštevuje FS Podpoľanec. So súborom, tancujú a spievajú v rôznych kútoch Slovenska prevažne podpolianske piesne. Vždy ju však oslovia aj piesne z Novohradu, ktoré sú podľa nej veľmi originálne. Naposledy vystupovali napríklad v Kapušanoch, chystajú sa aj na folklórne slávnosti Podpoľania.
Víťazka „Zlatého Slávika“ nie je verná len jednej súťaži a naopak, chytí sa každej príležitosti. „Hronsecká lipová ratolesť mi priniesla tretie miesto, Vidiečanova Habovka zase postup do krajského kola, ktoré sa bude konať v októbri,“ hrdo hovorí Salvová. Nad televíznymi súťažami zatiaľ len premýšľala, no nevylučuje to.
Hudba pre ňu však nie je len o súťažiach a potlesku. Miluje ju celým svojím srdcom a tvrdí, že ten kto to tak nemá, o veľa prichádza. Svoj vzťah k hudbe by zhodnotila ako kombináciu zábavy a relaxu. „Niekedy si spievam len tak, aby som si oddýchla od školy a povinností, veľa pre mňa znamená nielen hudba samotná, ale aj spev a folklór celkovo,“ s úsmevom priznáva.
Mladým ľuďom, ktorí možno váhajú o tom ako tráviť svoj voľný čas vrelo odporúča folklór. Myslí si, že nie je len o tradíciách ale aj o tom čo nás to naučí. „Chodiť do folklórneho súboru nie je na škodu, vytvárame si nové priateľstvá, utužujeme kolektív, ba dokonca aj cestujeme. Svoju najlepšiu kamarátku som spoznala iba vďaka súboru,“ pripomína s nadšením mladá folkloristka, ktorej kroj zdobia pre ňu vzácne krojové časti. „Darovala mi ich teta Oľa z Kriváňa,“ podotkla Evka. Keby si mohla zaspievať s kýmkoľvek, vybrala by si niekoho zo svojej vekovej kategórie. „Určite by to bola Barborka Pálková, ona krásne spieva,“ spomenula.
Svoj talent Eva Salvová dlho nehľadala. „Raz si učiteľka v škôlke všimla, že pekne spievam a povedala o tom mojej mamine,“ hovorí Eva. Obaja rodičia majú spevácke nadanie a tak určite niečo aj zdedila. „Mám dvoch starších bratov, tých folklór až tak neberie, ale mamina chodila do súboru,“ pridala. Aj jej starí rodičia z Detvy ju odmalička viedli k folklóru a ona je im za to vďačná. Dokonca sa začala učiť hrať na heligónke, ktorú zdedila po starkých a pomáha jej kamarát zo súboru. „Starký z Detvy vystupoval už na prvých Slávnostiach pod Poľanou a hrá na heligónke a fujare,“ povedala s tým, že starí rodičia jej potom dali urobiť aj jej prvú novú heligónku u Juraja Krahulca z Kokavy nad Rimavicou a práve na tej sa teraz učí hrať.
Momentálne študuje na bilingválnom gymnáziu v Banskej Bystrici, už druhý rok, nakoľko nastúpila na 5-ročné štúdium z ôsmeho ročníka. „So školou som spokojná, najviac ma baví biológia, angličtina a občianska náuka,“ hovorí. Na túto školu sa rozhodla ísť práve preto, že ešte nevedela presne, čomu by sa chcela venovať v budúcnosti, no angličtina ju vždy bavila a tak bola voľba jasná.
V budúcnosti po gymnáziu by chcela pokračovať v štúdiu niekde na Slovensku, poprípade v susednom Česku. Banská Bystrica sa jej síce páči, opisuje ju ako pekné mesto plné možností a nie až tak veľké, aby sa v ňom človek stratil, no v tomto kraji zatiaľ neplánuje ostať. Je však otvorená viacerým možnostiam. „Nezahadzujem ani možnosť, že sa budem živiť spevom a vystúpeniami. No to, či sa tomu vždy budem chcieť venovať na profesionálnej úrovni ešte neviem zhodnotiť,“ hovorí Salvová. Ako dodáva, k dedine, v ktorej vyrástla má vytvorené silné puto. Rada sa tam vracia. „Po týždni vo veľkom, hlučnom meste sa vždy teším na pokojný Ozdín, kde som obklopená tichom a prírodou,“ opisuje.
Zdroj: Nina Bílikova, foto: archív Eva Salvová
