Mladá speváčka a tanečníčka Dominika Jakubejová z Revúcej sa venovala moderným skladbám, našla sa však viac vo folklóre. Hoci sa k ľudovej hudbe dostala pomerne nedávno, dnes si bez nej svoj život už nevie predstaviť. Momentálne študuje na Evanjelickom gymnáziu v Tisovci.
K spevu sa dostala ešte ako desaťročná, keď začala navštevovať základnú umeleckú školu. Spočiatku však spievala moderné, populárne piesne. „Spievala som najmä slovenské popové pesničky, napríklad Kristínu a iné moderné skladby. Vtedy som o folklóre vôbec neuvažovala,“ povedala pre vobraze.sk Dominika Jakubejová (15).
Zlom nastal o rok neskôr. Keď mala jedenásť, jej učiteľka prišla s nápadom skúsiť ľudové piesne. Prihlásila ju na súťaž Hronsecká lipová ratolesť a práve tam sa začal jej vzťah k folklóru. „Bol to môj prvý kontakt s ľudovou hudbou. Folklór ma okamžite oslovil a na populárne piesne som potom ani nepomyslela,“ hovorí mladá speváčka.
Na svoje prvé vystúpenie si dodnes veľmi dobre pamätá. Pred publikom sa predstavila s piesňami Taký sa mi frajer páči a Pod Muráňom, ktoré vybrala jej učiteľka. „Bolo to pre mňa niečo úplne nové. Predtým som s ľudovou hudbou nemala skúsenosť, ale veľmi ma to oslovilo a rozhodla som sa pokračovať,“ približuje.
Odvtedy vystupuje najmä v rámci regiónu Gemer, ku ktorému má silný vzťah. „Mojich obľúbených piesní je veľmi veľa. Na strednom Gemeri ich máme naozaj veľa krásnych. Možno aj preto, že odtiaľto pochádzam, ale všetko, čo je spojené s Gemerom, je podľa mňa nádherné,“ hovorí Dominika, ktorá sa párkrát predviedla už aj na podujatiach v Dome osvety v R. Sobote.
Piesne si vyberá podľa emócií
Medzi jej obľúbené gemerské piesne patrí Mať moja, mať moja z muránskej hudby. Spomedzi piesní z iných regiónov má rada napríklad V Stalingrade smutná lipka. Výber piesní je však u nej často otázkou momentálnej nálady. „Moje obľúbené piesne sa menia podľa toho, akú emóciu vo mne zanechajú a k akej spomienke si ich viem priradiť,“ vysvetľuje.
Za jeden z najväčších momentov svojej doterajšej speváckej cesty považuje úspech na celoslovenskej súťaži Vidiečanova Habovka. „Získala som zlaté pásmo a aj špeciálnu cenu za výber piesňového materiálu. Veľmi ma to potešilo a zároveň prekvapilo, bolo to úplne nečakané,“ spomína na úspech spred dvoch rokov.
Inšpiráciu nachádza aj u iných spevákov. Z jej generácie ju najviac oslovuje speváčka Terezka Motyčková.
„Jej hlas naozaj obdivujem. Počúvať ju je úžasné,“ podotkla Dominika Jakubejová. Rada počúva aj spevácku skupinu Trnky z Banskej Bystrice. Z lokálnych interpretov obdivuje hlas Miroslava Barana, ktorý sa venoval najmä spevu gemerských piesní. „Keď počúvam piesne, ktoré naspieval, prinášajú mi taký pokoj do srdca,“ dodáva.
Hoci vystupuje pravidelne, priznáva, že pred publikom ju stále sprevádza tréma. „Je to môj veľký problém. Niekedy nevydám taký výkon, aký by som chcela, a neviem si to úplne užiť,“ hovorí. Najväčšiu radosť má zo spevu v súkromí. „Najkrajší pocit mám, keď si môžem zaspievať doma alebo niekde v prírode. Chcela by som sa dopracovať k tomu, aby som si vystúpenia dokázala naplno užiť a dať zo seba všetko.“
Tanec ju baví možno ešte viac
Folklór pre ňu nie je len spev. Veľkú radosť jej prináša aj tanec. Tancuje vo folklórnom súbore Lykovec, ktorý je viacgeneračný – stretávajú sa v ňom ľudia od 14 až približne do 60 rokov. „Snažíme sa rozvíjať nielen lokálny folklór, ale tancujeme aj tance z iných regiónov, napríklad zo Zemplína či Horehronia,“ vysvetľuje. Na členoch súboru obdivuje najmä ich zanietenie. „Máme naozaj úžasné vedúce, ktoré do toho dávajú celé srdce a snažia sa folklór v nás rozvíjať.“
K tancu sa dostala zaujímavou cestou. Po svojej prvej speváckej súťaži začala spievať aj pri rôznych príležitostiach. Keď vystupovala na Dňoch mesta, všimla si ju jedna známa, ktorá ju oslovila, či by sa folklóru nechcela venovať viac. „Už vtedy som cítila, že sa mi to páči. Skúsila som to a skončilo to tak, že je to niečo, bez čoho teraz nedokážem existovať.“
Vo voľnom čase sa snaží rozvíjať aj ďalšie folklórne zručnosti. Momentálne sa učí hrať na fujare. Popritom rada sleduje folklórne videá a tance z rôznych regiónov. „Rada si pozerám videá zo Šaffovej ostrohy, ako tam tancujú tance z rôznych regiónov a snažím sa ich skúšať a napodobňovať,“ uviedla šikovná Revúčanka.
Tanec ju napĺňa možno ešte viac než spev. „Momentálne nemám pocit, že by som bola na nejakej veľmi dobrej technickej úrovni, ale chcem sa zlepšovať. Možno ma tanec baví ešte viac ako spev. Pre mňa je folklór ako celok zmyslom života,“ zdôraznila Dominika, ktorá vo voľnom čase rada číta knihy, najmä tie, ktoré sa venujú histórii. „Veľmi ma zaujímajú knihy o udalostiach z druhej svetovej vojny, o histórii a o tradíciách,“ približuje. Momentálne číta knihu Život ľudu detvianskeho.
Evanjelické gymnázium v Tisovci si vybrala aj preto, aby mohla zostať doma a naďalej sa venovať folklóru. „Je blízko Revúcej a môžem tak ostať verná Lykovcu. Zároveň som chcela zlepšiť svoje komunikačné schopnosti a zručnosti v angličtine,“ vysvetľuje. „Prišla mi to ako vhodná voľba, aj keď spev v angličtine ma vôbec neláka,“ dodáva s úsmevom.
Školu, vystúpenia a folklór zatiaľ zvláda bez problémov. „V prvom ročníku to nemáme až také náročné. V škole veľmi nedávam najavo, čomu sa venujem, ale keď som spolužiačkam zaspievala, boli veľmi zlaté a podporujú ma.“
Napriek talentu zatiaľ neuvažuje o profesionálnom štúdiu hudby. „Nikdy som nerozmýšľala nad štúdiom hudby na profesionálnej úrovni. Chcela by som, aby hudba bola mojím koníčkom a niečím, čo ma bude napĺňať. Mám obavy, že keby som to presunula do profesionálneho smeru, už by ma to tak nenapĺňalo.“ Jej predstavy o budúcnosti sa postupne menia. Momentálne ju lákajú oblasti spojené s prírodou alebo históriou.
Najväčším snom Dominiky je jednoduchý život v spojení s prírodou a tradíciami. „Chcela by som žiť takým tradičným spôsobom života. Mojím snom je mať domček niekde na lúke pri lese a môcť si spievať a tancovať.“
Mladá speváčka verí, že folklór má medzi mladými stále svoje miesto. „Myslím si, že Gemer má veľa talentovaných spevákov. Napríklad spomínaná Terezka Motyčková alebo kamarát, ktorý objavil záľubu v heligónke. Na Gemeri je podľa mňa veľmi veľa, nielen mladých ľudí, ktorí sa venujú folklóru.“ Podľa nej je najdôležitejšie nájsť to, čo človeka skutočne baví. „Hlavné je, aby mladý človek objavil, čo ho naozaj baví a čomu sa chce venovať. A nejakým spôsobom to človek bude cítiť sám, čo má robiť.“
Tým, ktorí by chceli začať spievať alebo sa venovať folklóru, posiela jednoduchý odkaz. „Určite choďte do toho. Aj keď na začiatku to nepôjde ľahko, nevzdávajte sa.“
Zdroj: vobraze.sk, Foto: archív Dominika Jakubejová, Ján Čajko
