Keď sa na pódiu objaví Romano Drom z Hnúšte, nie je to iba tanečné vystúpenie. Za jednotlivými choreografiami sú roky práce, vzťah ku kultúre, ktorú si členovia nesú zo svojich rodín, ale aj snaha vytvoriť deťom a mladým ľuďom priestor, kde môžu získavať sebavedomie, skúsenosti a priateľstvá. Súbor vznikol v roku 2017 a za roky jeho fungovania sa v ňom vystriedali už tri generácie tanečníkov. Má 21 členov.
Za súborom stojí Ján Deme, ktorý k rómskej kultúre získal vzťah už v detstve. Výrazne ho ovplyvnila jeho mama Monika Bobaková. Sám začínal tancovať veľmi mladý a postupne sa dostal až k vedeniu súboru. „Veľký vplyv na môj vzťah k rómskej kultúre mala moja mama, ktorá ma k nej priviedla už odmalička. Sám som začínal veľmi mladý a postupne som sa dostal až k vedeniu súboru,“ približuje pre vobraze.sk vedúci súboru Ján Deme.
Za tancom je celý tím
Na fungovaní súboru sa podieľa viacero ľudí. Keďže Deme má aj pracovné povinnosti a časť roka trávi na vystúpeniach v zahraničí, opiera sa o Rena Gaspara, svoju sesternicu Danielu Cibulovú, Lilianu a jej priateľa. Pomáhajú s choreografiami, organizáciou, vybavovaním potrebných vecí aj prípravou vystúpení. „Romano Drom nie je iba o jednom človeku. Ja ho vediem, ale za jeho fungovaním stojí celý tím ľudí, ktorí doň dávajú svoj čas, energiu a hlavne srdce,“ hovorí Deme.
Pravidelné nácviky prebiehajú v Hnúšti a ich intenzita závisí aj od pripravovaných vystúpení. Pred väčšími podujatiami venujú príprave viac času. Deme pritom zdôrazňuje, že deti sa počas tréningov neučia iba jednotlivé kroky. „Tanec podľa mňa nie je iba o naučení sa krokov. Učíme sa disciplíne, spolupráci, zodpovednosti a tomu, ako fungovať ako jeden tím.“
Od detstva až k ďalšej generácii
Jedným z najvýraznejších príbehov súboru je jeho generačné pokračovanie. V Romano Drom sa za roky vystriedali tri generácie tanečníkov. Niektorí začínali ako malé deti a postupne vyrastali spolu so súborom. Práve v tom vidí Deme jednu z jeho najväčších hodnôt. Jeho želaním je, aby dnešní členovia raz priviedli do súboru svoje vlastné deti. „Bolo by pre mňa krásne,“ hovorí. Členovia pritom popri tanci žijú svoj vlastný život. Chodia do školy, pracujú a pripravujú sa na svoje budúce povolania. Medzi mladými sú napríklad dievčatá, ktoré sa venujú sociálnej pedagogike, a Adrián Farkaš študuje odbor barber. Tanec ich spája, no podľa Demeho je dôležité, aby si každý z nich našiel aj svoju vlastnú životnú cestu. „Som rád, že každý člen má svoje sny a svoje ciele. Tanec je niečo, čo nás spája,“ dodáva.Na pódiu podľa neho tancovali aj s mamami na pódium a potom začínali sami a terajšia generácia je už tretia.
Tvorba súboru podľa Demeho vychádza z rómskej kultúry a hudby. Tanečníci pracujú s rómskymi tanečnými prvkami, no vytvárajú aj vlastné choreografie. V hudbe využívajú aj rumunské a maďarské prvky. Deme hovorí, že nechcú iba kopírovať iné súbory. Cieľom je vytvárať vlastný štýl, podľa ktorého bude Romano Drom rozpoznateľný.
Tomu prispôsobujú aj oblečenie. Kostýmy kombinujú podľa konkrétnej choreografie a hudobného štýlu. Pri rumunskej choreografii používajú napríklad čierne sukne a blúzky pre dievčatá a čierne nohavice, topánky a tričká pre chlapcov. „Čierne tričká nie sú typickým rómskym krojom. Pre nás však predstavujú určitý moderný rumunský štýl a zámerne ich používame ako súčasť choreografie. Chceme, aby hudba, tanec a oblečenie spolu ladili,“ vysvetľuje.
Najväčším úspechom nie je veľké pódium
Romano Drom počas rokov vystupoval na rôznych kultúrnych, rómskych a komunitných podujatiach po Slovensku. Už v minulosti súbor reprezentoval Hnúšťu na podujatiach v Kokave nad Rimavicou, Detve, Poltári, Rožňave, Kremnici, Fiľakove, Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote či Bratislave.
Súbor sa v roku 2023 predstavil aj na podujatí Te prindžaras amen/Spoznajme sa, ktoré pripravilo Slovenské národné múzeum – Múzeum kultúry Rómov na Slovensku. Pre Demeho však počet vystúpení ani veľkosť pódia nie sú tým najdôležitejším. Za úspech považuje predovšetkým zmenu, ktorú vidí u samotných detí. „Najväčším úspechom je, keď vidím dieťa, ktoré sa najskôr hanbí, ale postupne získa sebavedomie a dokáže vystúpiť pred ľuďmi. Úspechom je aj to, že sa deti vracajú na tréningy, držia spolu a chcú pokračovať,“ hovorí.
Práca s deťmi podľa neho prináša radosť, ale aj zodpovednosť. Niekedy je potrebné byť učiteľom, inokedy kamarátom alebo človekom, ktorý dieťa jednoducho vypočuje. Súčasťou fungovania súboru sú aj organizačné otázky, priestory či financovanie. Napriek tomu Deme hovorí, že práve chvíle, keď vidí deti na pódiu s úsmevom, mu pripomínajú, prečo sa tejto práci venuje. Členovia sa stretávajú aj mimo samotných tréningov. Rozprávajú sa o živote, svojich plánoch, snoch a budúcnosti. Vznikajú tak vzťahy, ktoré podľa Demeho presahujú rámec tanečného súboru. „Romano Drom pre nás nie je iba o tanci a vystúpeniach. Chcem budovať komunitu, v ktorej deti nájdu priateľstvá, podporu, kultúru a pocit, že niekam patria,“ vysvetľuje.
Dôležitou súčasťou je pre neho aj vzťah ku koreňom. Deti sa podľa neho učia disciplíne, trpezlivosti, zodpovednosti a spolupráci, ale zároveň získavajú odvahu vystupovať pred ľuďmi a veriť sami sebe. „Chcem, aby vedeli, odkiaľ pochádzajú, a aby sa za to nikdy nemuseli hanbiť,“ zdôrazňuje Deme.
Samotný názov Romano Drom znamená v preklade Rómska cesta. Pre Jána Demeho nejde iba o názov tanečného súboru, ale o cestu, ktorú jeho členovia kráčajú spoločne. Jej ďalšia časť sa má začať pripravovať už na budúci rok. Romano Drom plánuje nový program, v ktorom chce spojiť flamenco s rumunskou choreografiou. Tomu chcú prispôsobiť aj kostýmy a zaobstarať rumunské krojové prvky.
Do budúcnosti by chcel Deme pre súbor najmä dôstojné podmienky na pravidelné skúšky a priestor, kde by deti mohli tancovať a tvoriť. Romano Drom chce ďalej rozvíjať nové choreografie, pripravovať programy a vystupovať na ďalších podujatiach po Slovensku. „Najviac by som chcel, aby si deti odniesli sebavedomie, dobré spomienky a úctu k svojim koreňom. Aby raz, keď budú dospelí, mohli povedať: Bol som súčasťou Romano Drom a niečo mi to dalo.“ ako Deme dodáva, práve v tom vidí zmysel ďalšej cesty súboru. Nie iba v tom, aby deti naučil tancovať, ale aby im ukázal, že aj z Hnúšte môžu viesť cesty za veľkými snami. „Chcem, aby vedeli, že aj keď pochádzajú z menšieho mesta, môžu mať veľké sny a môžu niečo dokázať.“
Zdroj: vobraze.sk
