Hudba ich sprevádza odmalička a dnes si bez nej nevedia predstaviť život. Skupina Sendrejovci z Hostišoviec patrí medzi vyhľadávané rómske kapely v regióne. Hrávajú na svadbách, zábavách, plesoch, rodinných oslavách či ďalších podujatiach, kde sa ľudia chcú dobre zabaviť. Najviac ich teší, keď sa hostia vracajú domov spokojní a organizátori ich pozývajú opakovane.
Kapela vystupuje takmer každý víkend. Najčastejšie hráva v piatok a sobotu, pričom kalendár majú počas sezóny zaplnený. „Ideálne je, keď sa nás zíde päť. Popri práci to nie je vždy jednoduché, preto sme radi, keď môžeme vystupovať v takomto zložení,“ hovorí vedúci skupiny Ľudovít Sendrei, ktorý hrá najdlhšie, už vyše 40 rokov.
Členov kapely spája nielen láska k hudbe, ale aj rodinné putá. Po jeho boku hrá syn Marek Sendrei. Súčasťou zoskupenia sú aj otec a syn Lakatošovci. Mladší Boris Lakatoš je spevákom a zároveň hrá na klávesy. Celkovo má kapela troch spevákov a štyroch muzikantov, ktorí sa zaskakujú podľa potreby.
Hoci členovia neštudovali na umeleckej škole, na pódiu pôsobia ako skúsení profesionáli. Všetci sú samoukovia, ktorí sa hudbe učili prirodzene – počúvaním, skúšaním a hraním. „Radi improvizujeme. Nikto z nás nenavštevoval umeleckú školu, všetko sme sa naučili sami. Hudbu máme jednoducho v krvi,“ hovorí Ľudovít Sendrei.
Ich repertoár je pestrý. Zahŕňa slovenské, maďarské aj rómske piesne, pričom práve rómske skladby patria medzi tie najžiadanejšie. „Najlepšie sa nám hrajú cigánske pesničky. Na svadbách majú výborný rytmus, ľudia sa pri nich zabavia a často sa stáva, že nás po úspešnej akcii pozvú hrať znovu,“ vysvetľuje Ľudovít Sendrei.
Hudba je neoddeliteľnou súčasťou života aj pre najmladšiu generáciu muzikantov. Boris Lakatoš vyrastal v rodine, kde hudba znela každý deň. „Hudba pre mňa znamená celý život. Nevieme byť bez hudby,“ hovorí mladý hudobník. Spomína, že k hudbe ho od detstva viedli starí rodičia aj otec. Jeho starý otec hrával na saxofóne a práve on v ňom prebudil lásku k muzike. Rodina Lakatošovcov pochádza z Lukovišť, neskôr sa presťahovala do Hostišoviec. „Som veľmi rád, že ma k tomu motivovali. Bez nich by som dnes zrejme nehral,“ dodáva Boris.
V Hostišovciach pritom vyrastá aj ďalšia generácia muzikantov. Mladší chlapci sa učia hrať a často prídu za skúsenejšími hudobníkmi po radu. „Máme tu aj mladšie ročníky, ktoré sa snažia hrať. Chodia za nami, učia sa. Teraz zaučujem jedného 13-ročného kamaráta. Baví ho všetko okolo hudby a možno raz bude hrať spolu s nami,“ prezrádza Boris.
Práve odovzdávanie skúseností mladším považujú členovia kapely za prirodzenú súčasť svojho poslania. Veria, že hudobná tradícia bude v Hostišovciach pokračovať aj v ďalších generáciách a že radosť, ktorú rozdávajú na pódiách, budú raz odovzdávať ich nasledovníci.
Zdroj: vobraze.sk
Projekt finančne podporil Kultminor fond na podporu kultúry národnostných menšín
