Riaditeľka MsKS si prvýkrát zahrala hlavnú postavu

Diana Vojenčiaková, riaditeľka Mestského kultúrneho strediska v Hnúšti, si prvýkrát zahrala hlavnú postavu v ochotníckom divadle. Bola to postava Sabiny v predstavení veselohry Španielska noc z divadla Havran. Ako pre vobraze.sk uviedla Diana Vojenčiaková, divadlo ju fascinovalo vždy, predtým alternovala zopár postáv, no postava Sabiny sa jej hrala najlepšie.

„S ponukou ma oslovil Marian Lacko. Hru mali postavenú, len im vypadla herečka. Bola som na premiére tejto hry, kde Sabinu hrala Katka Smaczna a Adolfa Roman Čarnoky. Hra a najmä postava Sabiny sa mi neskutočne páčila, preto som ponuku rada prijala. Bola to pre mňa obrovská výzva, keďže hlavnú postavu som nikdy predtým nehrala,“ priblížila Vojenčiaková. Ako poznamenala, spolupráca s režisérom Maňom Lackom, riaditeľom ZUŠ v Rimavskej Sobote a kolegom Gabrielom Kertészom, učiteľom LDO tiež na ZUŠ ju veľmi veľa naučila a je im obom za túto školu nesmierne vďačná.

A aké má Diana ambície ďalej na divadelných doskách? „Častokrát som uvažovala, že ak zvládnem postavu Sabiny, bude to vrchol mojej hereckej kariéry. No ktovie, možno práve Sabina otvorila dvere a je na mne, či prekročím ich prah a vstúpim ďalej,“ podotkla.

Vojenčiakovú divadlo fascinovalo vždy. Pokusy začleniť sa do ochotníckeho divadla mala už na gymnáziu. „Počas štúdia na Filozofickej fakulte v Nitre som každoročne pomáhala ako dobrovoľníčka na medzinárodnom festivale Divadelná Nitra, kde som okrem možnosti spoznať hercov či režisérov mohla zadarmo navštevovať všetky predstavenia, čo bolo pre mňa, ako študentku kulturológie najviac,“ povedala s úsmevom.

Vôňa javiska, pestrosť kostýmov, či divadelné svetlá terajšiu riaditeľku podľa jej slov odjakživa priťahovali. „Preto jedna z mojich prvých iniciatív ako riaditeľky MsKS bola obnova ochotníckeho divadla v Hnúšti. Dodnes som vďačná Michalovi Stejskalovi, že sa podujal byť režisérom novovzniknutého súboru,“ dodala Vojenčiaková.

Prvé tri roky pôsobenia divadelného súboru Katalpa v Hnúšti bola v úlohe podporovateľky, neskôr šepkárky a potom ako alternácia v prípade výpadku niektorej postavy. Prvýkrát vystúpila s divadelnou hrou Ťapákovci, kde alternovala štyri postavy – podľa potreby. „Pocit patriť do kolektívu nášho súboru ma každou skúškou napĺňa viac a viac. Vždy som obdivovala tú súhru kolektívu. Každý z nás príde na skúšku s nejakou emóciou, trápením či starosťami, no zo skúšky vždy odchádzame všetci spokojní a šťastní,“ uzavrela.

Zdroj: vobraze.sk