Ľudia sa zabavili s optimistickou Gizkou Oňovou, akčným Jurajom Hnilicom, Sendrejovcami z Hostišoviec i folkloristami + foto a video

Oslavy stého výročia založenia obce Orávka dopadli nad očakávania. Stretli sa tu rodáci i rodinní príslušníci, ktorí sa roky nevideli, ako aj generácie priateľov a priaznivcov tejto malej obce. Svoje príbehy vyrozprávali pri výstave fotografií, keď ešte ako malé deti chodili do základnej školy. Teraz sem niektorí prišli s deťmi, vnúčatami.

Dobrá atmosféra vládla aj pri občerstvení, o ktoré sa postaralo päť tímov. Dobrovoľníci pripravili niekoľko guľášov, paprčkový perkelt či kapustnicu. Medzi najvzdialenejšie návštevy patrili Gorali až z Poľska, spod Tatier, či malej dedinky s rovnakým názvom Orávka. Prišiel aj Ján Kuliga z Lipnica Wielka i Daniel Daner, zástupca Goralov na Slovensku. Ten vo svojom vystúpení na heligónke či jednoduchých husličkách ich predkov zahral viacero skladieb, ako si ich hrávali starí rodičia. „Mať husličky bolo niekedy majetkom,“ povedal Daner, ktorý si spolu s publikom 20. augusta zaspieval aj goralskú hymnu.  Podujatie konferoval Michal Stejskal z Tisovca.

„Nečakal som, že tu bude také vrúcne prijatie,“ povedal pre vobraze.sk pesničkár a skladateľ s prívlastkom „večný optimista“ Juraj Hnilica, ktorý očakával menší koncert, keďže ide o maličkú obec. „Ale sa to tu zvrtlo, ľudia sa dokázali uvoľniť, bavili sa s nami. Som veľmi za to vďačný, že sme tu mohli zavítať k vám a ďakujem veľmi za pozvanie. Zažili sme tu krásny koncert,“ spomenul. Obyvateľom Orávky zaželal, aby energia, ktorú tu zažili, to krásne prijatie a ľudská vrúcnosť, aby boli zachované ďalších minimálne sto rokov. „A aby to tu rozkvitalo do pohodičky, lásky a porozumenia,“ zdôraznil Hnilica, ktorý ostal prekvapený po tom, čo hneď po svojom príchode stretol aj priateľov od Martina, kde býva. Viac o ňom, ako aj o ostatných účinkujúcich, sa dozviete vo videu. 

„Chcela by som všetkým občanom obce Orávka zaželať, pretože nám vytvorili veľmi krásnu atmosféru pri tejto storočnici, ešte ďalších, ďalších sto rokov aby mohla prekvitať, aby sa tu dobre cítili, aby sa starí i noví občania radi vracali naspäť do svojej obce,“ povedala Beata Balciarová z FS Lieščina z R. Soboty, ktorého členovia vytvorili pestrý folklórny program na pódiu. „Ďakujeme veľmi pekne obci Orávka, hlavne pánovi starostovi, že nás pozval na toto podujatie, ktoré je výnimočné z hľadiska histórie obce. Sme veľmi radi, že sme sa mohli zúčastniť. Myslím si, že boli veľmi spokojní s našim vystúpením,“ povedal Jozef Slanina z FS Lieščina, ktorý sa skladá zo staronových členov a nadšencov folklóru a zaoberajú sa folklórom zo stredného Slovenska a Gemera. 

V niekoľkohodinovom kultúrnom programe mala svoje dôležité miesto Gizka Oňová. Známa je nielen z televíznej obrazovky ako „najznámejšia a najstarostlivejšia slovenská svokra“. V obci z južnej časti Rimavskosobotského okresu bola prvýkrát a rozospievala nielen staršiu generáciu. Zabavila stále neutíchajúcim optimistickým pohľadom na svet, slovom i spevom. „Je to jedna krásna malá obec a s usmiatými ľuďmi. Myslím si, že aj pesničky, ktoré som tu nechala, im pripomenuli ich pôvod,“ povedala Gizka Oňová, ktorú potešilo, že sa ľudia pridávali a spievali spolu s ňou. „Verím, že sem ešte určite prídem, lebo všetko som nestihla povedať ani zaspievať. Dovtedy im želám veľa dôvodov na radosť, veľa božieho požehnania, veľa zdravíčka. Odovzdávajme naše krásne piesne aj mladej generácii,“ zaželala obyvateľom Orávky. Záverom vystúpenia dostala malý darček, aby jej pripomínal neveľkú obec a tento deň.  

Starosta obce Ján Lichanec sa poďakoval všetkým účinkujúcim, ako aj poslancom obecného zastupiteľstva či mnohým dobrovoľníkom, ktorí pomáhali pri organizovaní tejto veľkej udalosti. Priblížil, že ich aktivity, súčasné aj tie v minulosti, idú aj na úkor rodinného života. V príhovore ďalej spomenul najdôležitejšie momenty od osídlenia tejto obce obyvateľmi z hornej Oravy, ktorí po zámene území chceli žiť na Slovensku a ich územie pripadlo do Poľska.

Prvý počet presťahovalcov tvoril počet 231 občanov. Územie vzniklo odčlenením od obcí Rimavská Seč a Cakov. Po spojení dvoch častí Kacagó a Čobánka vznikla obec s názvom Slávikovo. „Pomenovanie dostala podľa ministra zahraničných vecí prvej Československej republiky Juraja Slávika, ktorý je aj jej krstným otcom,“ pripomenul starosta, ktorý spomenul aj novodobú históriu a príspevky či investície, z ktorých sa podarilo opraviť obecný úrad, bývalú školu, ktorá bola prestavaná na kultúrny dom pre seniorov, či tento rok vyasfaltovať niekoľko miestnych obecných ciest. Záver osláv patril zábave v kultúrnom dome so Sendrejovcami z Hostišoviec.

V okrese Rimavská Sobota v auguste oslávili storčnicu aj v neďalekej obci Bottovo. Rovnaké jubileum oslávili aj obce ako napríklad Kružno či Krásna pri Veľkých Teriakovciach.

Zdroj: vobraze.sk