Ako redaktorka pokrývala dianie na štyroch olympijských hrách. Na dvoch letných (Londýn 2012, Rio de Janeiro 2016) i dvoch zimných (Soči 2014, Pjongčang 2018). „Olympiáda je fantastický zážitok aj pre novinárov. Dennodenne tam vidíte, ako športovci prekonávajú svoje hranice a podávajú výborné výkony, to je obrovská motivácia,“ povedala nám Titanilla Bőd. Ako poznamenala, mala náramné šťastie, že mohla tieto štyri olympiády zažiť v ich dejiskách. „Veľká vďaka patrí môjmu vtedajšiemu šéfredaktorovi v Uj Szó Norbertovi Molnárovi, ktorý maximálne podporil moje olympijské plány,“ dodala.
Na tohtoročné OH do Tokia podľa jej slov nepocestuje. „Verím však, že tá budúcoročná zimná olympiáda v Pekingu mi vyjde,“ uviedla Soboťanka, ktorá bola od roku 2009 do novembra 2018 vedúcou športového oddelenia v spomínanom denníku Uj Szó. Potom sa stala zástupkyňou šéfredaktora, na konci roku 2019 skončila pôsobenie v tomto denníku. Od vlaňajšieho leta je reportérkou Sportnetu, športového portálu, spadajúceho pod Petit Press.
Každopádne verí, že sa ešte dostane na niektorú olympiádu. Zároveň pripomenula, že je vždy rada, keď môže ísť do terénu a vôbec to pritom nemusí byť nejaké top podujatie. „Napríklad mi už veľmi chýbajú zápasy futbalistov Rimavskej Soboty, keďže nižšie súťaže sa nehrajú,“ podotkla.
Podčiarkla, že počas futbalovej sezóny je u nej športom číslo jeden futbal a v zime zas krasokorčuľovanie. Ide o dva jej najobľúbenejšie športy. Rada má tiež hádzanú. Celkovo ju však bavia aj iné športové odvetvia, napríklad aj rýchlostná kanoistika či biatlon.
Prečo si vybrala práve dráhu športovej novinárky? „Najprv bola u mňa láska k futbalu a hľadala som možnosti, ako sa stať súčasťou tohto sveta. Tušila som, že futbalistka a ani trénerka zo mňa nebude. Nie som ani bohatá, aby som vlastnila klub. Viacerí mi hovorili, že mám talent na písanie, tak nejako prirodzene som sa dopracovala k tomu, že chcem byť športovou novinárkou,“ odpovedala Titanilla Bőd.
Foto: album Titanilla Bőd
