Vystupoval na významných jazzových festivaloch, spolupracoval s Petrom Lipom a ako hudobník si vyskúšal aj život na výletných lodiach. Henrich Gondáš z Lučenca pôsobí v hudobnom zoskupení TORS z Rimavskej Soboty a v Blue Danube Dixie Band. Hoci už dvadsať rokov pracuje v bankovníctve, hudba zostáva neoddeliteľnou súčasťou jeho života.
Rodáka z centra Novohradu priviedli k hudbe rodičia, predovšetkým mama, ktorá hrávala na klavíri. Práve klavír bol jeho prvým nástrojom, hoci spočiatku sa mu veľmi venovať nechcel. „Rodičia ma nejakým spôsobom tlačili do klavíra. Keďže aj mama ako dieťa hrávala a klavír bol doma, chcel som, nechcel som, musel som,“ uviedol pre pre vobraze.sk Henrich Gondáš (48). Ako doplnil, na základnej umeleckej škole sa neskôr dostal k trúbke, ktorá mu zostala najbližšia. Prvé skúsenosti získaval v školskej dychovke, neskôr medzi hudobníkmi legendárnej Novohradskej dvanástky, kde hrávali swingové skladby, foxtroty a tanečnú hudbu. „Tam som prvýkrát pričuchol k muzike, ktorá už mala vyššiu úroveň. Bolo to začiatkom deväťdesiatych rokov a pre nás to bolo niečo nové,“ hovorí.
Na svoje prvé verejné vystúpenie si spomína približne z roku 1991. Jeho hudobné začiatky sú spojené aj so zoskupením Malý orchester Richarda Novotného, neskôr známym ako Traditional Band a Traditional Jazz Band. S kapelou spolupracoval aj so známym jazzovým spevákom Petrom Lipom. Na prehliadke Jazzové Vianoce získali ocenenie a Gondáš si odniesol aj individuálne ocenenie za spevácky výkon. „Nezakladám si na tom, že by som bol nejaký výnimočný spevák. V Lučenci boli aj oveľa lepší. Ale vtedy nás takéto ocenenie veľmi motivovalo. Mali sme obrovskú chuť na sebe pracovať,“ približuje.
S trúbkou precestoval Európu, zahral si aj na výletných lodiach
Hudba Henrichovi umožnila vystupovať na festivaloch na Slovensku, v Česku, Poľsku, Maďarsku, Nemecku či Francúzsku. Rád spomína na Festival starého jazzu vo francúzskom Saint-Raphaël, jazzový festival v Drážďanoch aj dixielandový festival v maďarskom Šalgótarjáne, kde s kapelou opakovane koncertovali.
„V Saint-Raphaël tým festivalom žije celé mesto. Podobné je to aj v Drážďanoch, kde sa hrá stará jazzová hudba a po Labe sa plavia historické parníky. Je úžasné vidieť, ako celé mesto žije takouto muzikou,“ približuje.
Významnou skúsenosťou podľa neho bolo účinkovanie na výletných lodiach anglickej spoločnosti. Absolvoval dva kontrakty, ktoré trvali približne šesť a tri a pol mesiaca. Hudobníci hrávali denne tri až štyri hodiny a počas plavieb navštívili severnú Európu, Petrohrad, španielsky Cádiz, Maroko, Egypt či Jordánsko. „Bol to náš sen, dostať sa hrať na veľkú výletnú loď. Keď sa nám to podarilo, bola to obrovská skúsenosť,“ hovorí. Zároveň priznáva, že dlhé mesiace mimo domova boli náročné. „Postupne sa však aj z hudby, ktorá bola naším koníčkom, stala tvrdá práca. Keď niečo robíte každý deň celé mesiace, už to nie je iba zábava.“
K nezabudnuteľným zážitkom patrí aj pokus o zápis do Guinnessovej knihy rekordov v Šalgótarjáne, kde sa kapela pokúsila hrať nepretržite 24 hodín. „Vydržali sme približne 21 hodín a 40 minút. Potom sa to už jednoducho nedalo. Hrali sme tak, že vždy iba jeden človek mohol mať prestávku. Na konci sme mali ústa úplne zničené,“ spomína s úsmevom.
V Rimavskej Sobote našiel dobrú muzikantskú partiu
Henrich Gondáš je už niekoľko rokov súčasťou hudobného zoskupenia TORS – Tanečný orchester Rimavská Sobota. K spolupráci sa dostal prostredníctvom trombonistu Richarda Novotného. Po odchode Petra Jurkoviča prevzal aj časť povinností pri vedení súboru, zdôrazňuje však, že ide o spoločnú prácu viacerých členov.
TORS pravidelne vystupuje na kultúrnych a spoločenských podujatiach v Rimavskej Sobote a širšom regióne. Publikum ho mohlo počuť na rimavskosobotských a lučeneckých jarmokoch, vianočných trhoch, na kúpalisku či ďalších podujatiach. Hudobníci účinkovali aj v Tornali, Hnúšti a na podujatí Citadela. Ich repertoár tvoria swingové skladby, tanečné štandardy, tangá, valčíky, latinskoamerická hudba i tradičné dychovkové skladby. V poslednom období sa snažia osloviť aj mladšie publikum modernejšími piesňami. Na jednom z jarmokov zahrali napríklad skladbu od Miley Cyrus. „Zaradili sme tri modernejšie veci a všimli sme si, že sa pri nás zastavilo viac ľudí. Myslím si, že toto je cesta, ktorou by sme mohli pokračovať,“ vysvetľuje Henrich Gondáš.
Pozitívne hodnotí aj verejné skúšky pri Dome kultúry v Rimavskej Sobote, ktoré prilákali poslucháčov a mali príjemnú atmosféru. Zoskupenie tvorí viac ako desať hudobníkov z Rimavskej Soboty, Lučenca, Tornale či Rožňavy. Spája ľudí rôznych generácií a profesií. „Máme tam pomerne veľké vekové rozdiely, ale muzikanti si vždy nájdu spoločnú reč. Je to dobrá partia ľudí, veľmi dobre spolu vychádzame. Hudba nás spája bez ohľadu na vek,“ ozrejmil. Pravidelné pondelkové skúšky sú podľa neho nielen prípravou na vystúpenia, ale aj príležitosťou na oddych po pracovnom dni. „Robíme to, čo nás baví, stretneme sa, porozprávame a zahráme si,“ dodáva.
V Lučenci hrá tradičný americký jazz
Zároveň pôsobí aj v lučeneckom zoskupení Blue Danube Dixie Band, ktoré sa venuje tradičnému jazzu inšpirovanému americkou hudbou dvadsiatych až štyridsiatych rokov minulého storočia. Obe kapely si vyžadujú pravidelné skúšky a čas, ktorý musí zosúladiť s pracovnými a rodinnými povinnosťami. „Náročné je to vtedy, keď ľudia nechcú. Keď chcú, čas sa vždy nájde,“ poznamenáva. Aj v súkromí najradšej počúva jazz, najmä latinskoamerický a bigbandový. Obdivuje hudobníkov ako Glenn Miller, Count Basie či Duke Ellington. Zo slovenských interpretov si váži Petra Lipu a trubkára Juraja Bartoša. Nevyhýba sa však ani rocku či klasickej hudbe.
Hoci hudba tvorí významnú časť jeho života, profesionálne sa venuje bankovníctvu. Už dvadsať rokov pracuje v Slovenskej sporiteľni. Vyštudoval obchodnú akadémiu a absolvoval bakalárske štúdium manažmentu a marketingu. Po rokoch sa rozhodol vrátiť k vysokoškolskému vzdelávaniu na Vysokej škole ekonomického manažmentu v Bratislave.
Popri zamestnaní, hudbe a štúdiu si nachádza čas aj na rodinu a záľuby. Je otcom dcéry, ktorú sa v detstve pokúšal priviesť ku klavíru, no hudba ju nezaujala. „Myslím si, že nemá význam človeka do niečoho nútiť. Každý by mal robiť to, čo ho baví,“ hovorí.
Rád cestuje, bicykluje, venuje sa záhrade a oddychuje v spoločnosti rodiny a priateľov. „Niekedy človeku stačí po práci pokosiť trávnik, pretože tá tráva krásne vonia. Radosť mi robí rodina, dcéra, moja polovička, dobrá spoločnosť a dobrá hudba,“ približuje.
Hudbe sa chce venovať čo najdlhšie
Napriek bohatým skúsenostiam a zahraničným vystúpeniam sa Henrich Gondáš nepovažuje za výnimočného hudobníka. Zdôrazňuje, že v Lučenci, Rimavskej Sobote a okolitom regióne pôsobí množstvo talentovaných muzikantov, ktorí si zaslúžia pozornosť. „Nikdy som sa nepovažoval za nejakého veľkého muzikanta. V Lučenci aj v Rimavskej Sobote a okolí je veľa inštrumentálne lepších hudobníkov, ako som ja. Odohral som toho síce veľmi veľa, ale nezakladám si na tom,“ priznáva.
Do budúcnosti nemá veľké osobné ambície. Želá si predovšetkým, aby obe hudobné zoskupenia naďalej fungovali, pribúdali príležitosti na vystupovanie a medzi hudobníkmi zostali dobré vzťahy. „Chcel by som, aby sme robili to, čo nás baví, čo najdlhšie a pri plnom zdraví,“ hovorí a dodáva, že by ďalej bol v dobrej partii, aby pribúdali vystúpenia a mohli ľuďom predviesť to, na čom pracujú. „Hudba je strašný koníček, ktorého sa nedá zbaviť. Dúfam, že ešte ďalších päťdesiat rokov budeme trúbiť,“ uzatvára Henrich Gondáš.
Zdroj: vobraze.sk, foto: archív Henrich Gondáš
