Do hvezdárne v R. Sobote chodil už ako školák, dnes ju vedie. Mladý Nagy chce nadchnúť pre astronómiu ďalších ľudí

Keď ako žiak základnej školy prvýkrát pozoroval cez ďalekohľad Saturn a jeho prstence, ešte netušil, že astronómia sa stane dôležitou súčasťou jeho života. Christopher Nagy vedie hvezdáreň v Rimavskej Sobote od začiatku roka. K miestu, ktoré kedysi navštevoval ako člen astronomického krúžku, sa tak vrátil v úplne inej úlohe. Ako pre vobraze.sk Christopher Nagy z Rim. Soboty povedal, chce nadviazať na prácu svojich predchodcov, rozvíjať činnosť hvezdárne a dostať ju do povedomia širšej verejnosti.

Z návštevníka sa stal vedúci
Jeho cesta k astronómii sa začala približne v piatom ročníku základnej školy. Do hvezdárne najskôr chodil s kamarátmi na astronomický krúžok. Neskôr sa zapájal aj do súťaže Čo vieš o hviezdach, začal sa venovať astrofotografii a zaobstaral si vlastný ďalekohľad. Vo hvezdárni trávil čoraz viac času a postupne pomáhal aj pri večerných pozorovaniach. „Mojím prvým pozorovaným objektom bol Saturn. Keď som cez ďalekohľad prvýkrát uvidel jeho prstence, veľmi ma to zaujalo. Aj preto je dodnes mojou obľúbenou planétou,“ približuje Nagy (25), ktorý je pri nástupe doposiaľ najmladším vedúcim v rimavskosobotskej hvezdárni. Zaujíma ho však aj Jupiter, najmä jeho oblačné pásy a štyri najväčšie mesiace.


Vyštudoval elektroenergetiku a práca v hvezdárni je jeho prvým zamestnaním. Ešte počas štúdia začal v zariadení pôsobiť a postupne sa dostal k jeho vedeniu. Prvé mesiace boli podľa neho náročnejšie, pomohla mu však znalosť prostredia aj ľudí, s ktorými už predtým spolupracoval.
„Veľmi si vážim náš tím. Sme skvelá partia a bez práce a podpory kolegov by sa nám mnohé veci nepodarilo dosiahnuť,“ hovorí.

Rimavskosobotská hvezdáreň je organizačnou súčasťou Krajskej hvezdárne a planetária Maximiliána Hella v Žiari nad Hronom, ktorej zriaďovateľom je Banskobystrický samosprávny kraj. Pred Christopherom Nagyom ju približne tri roky viedol Karol Havrila z Lučenca. Na jeho pôsobenie nadviazal po dlhoročnom vedúcom Pavlovi Rapavom, ktorý sa výrazne zaslúžil o popularizáciu astronómie a fotografovanie vesmíru.

Prácu svojho predchodcu si Christopher váži. Osobitne spomína aj na jeho manželku a spoločné úsilie pri budovaní a rozvíjaní Astroparku. Práve dlhoročná práca ľudí, ktorí hvezdáreň formovali, je podľa neho dôvodom, prečo chce na ich činnosť nadviazať a zachovať jej osobitú atmosféru. „Astropark je príjemné a pokojné miesto. Je ohradené, čisté a človek sa tam cíti bezpečne. Aj preto by som chcel, aby si zachovalo svoj charakter a naďalej slúžilo návštevníkom,“ približuje.

Chce prilákať viac návštevníkov
Jednou z jeho priorít je dostať hvezdáreň viac do povedomia ľudí aj mimo regiónu. V spolupráci s oblastnou organizáciou cestovného ruchu Gemer sa tento rok zapojili do viacerých aktivít. Mobilné planetárium navštívilo školy a podujatia, s pozorovaniami sa predstavili napríklad v Revúcej či na Veľkej lúke v Parku tmavej oblohy Muránska planina. Zavítali aj do Čierneho Balogu a Gelnice.

Záujem o astronómiu podľa Nagya medzi deťmi a mladými ľuďmi stále je. Problémom však môže byť doprava do hvezdárne. Návštevníkov láka najmä možnosť pozrieť sa na vesmírne objekty vlastnými očami, nie iba prostredníctvom fotografií či filmov. „Ľudia chcú vidieť objekty cez ďalekohľad a dozvedieť sa o nich viac. Zároveň sa môžu pýtať a diskutovať. Je to iný zážitok, ako keď si o vesmíre iba čítajú alebo pozerajú dokument,“ hovorí.

Astronómia ho sprevádza aj vo voľnom čase. Oblohu pozoruje aj mimo pracovných povinností a zaujímajú ho najmä úkazy, ktoré sa nedajú vidieť každý deň. Zúčastnil sa pozorovaní zatmení Slnka a Mesiaca, ktoré boli pozorovateľné zo Slovenska, a osobitne ho zaujímajú kométy.
K technickej stránke astronómie má blízko aj vďaka svojmu vzdelaniu. Zaujíma sa o moderné technológie, programovanie a 3D tlač. Hvezdáreň využíva aj technické zariadenia na zaznamenávanie meteorov a bolidov. Kamera systému AMOS a česká bolidová kamera umožňujú zachytiť jasné meteory a následne vypočítať ich dráhu či približnú oblasť možného dopadu. Nagy sa osobne zapojil aj do pátrania po meteorite v okolí Málin­ca. Keďže však išlo o denný úkaz, kamera ho slabo zaznamenala. Hľadanie v náročnom lesnom teréne s vysokou trávou sa napokon skončilo bez nálezu.

V najbližšom období chcú v hvezdárni pokračovať v postupnom zlepšovaní jej zázemia a vybavenia. Tento rok sa im podarilo opraviť ohnisko UFO v Astroparku, zakúpiť nové služobné vozidlo a upraviť jednu z kancelárií. Pripravujú tiež projektovú dokumentáciu pre ďalší rozvoj areálu. Výraznejšou zmenou má byť obnova prednáškovej miestnosti, ktorá sa pripravuje po takmer 50 rokoch.
Nagy by rád postupne obnovil aj zadnú časť hvezdárne, kde sa v minulosti Pavol Rapavý venoval pozorovaniu a fotografovaniu Slnka. Dôležitým míľnikom bude rok 2027, keď si hvezdáreň pripomenie 50 rokov od svojho otvorenia. Do tohto obdobia chcú postupne pripraviť zariadenie aj jeho areál a pokračovať v aktivitách, ktoré priblížia astronómiu verejnosti.
„Venujem tomu veľa voľného času, pretože je to pre mňa zároveň práca aj koníček,“ hovorí Nagy.
Ak by mal možnosť vycestovať na inú planétu, vybral by si Mars. Zatiaľ však zostáva najradšej pri pozorovaní z miesta, ktoré pozná od detstva. Ako zdoraznuje, jeho cieľom zostáva podobná vec ako v čase, keď do hvezdárne prvýkrát prišiel – ukázať ľuďom, aký fascinujúci je vesmír.

Zdroj: vobraze.sk, foto: archív Christopher Nagy