Ľubomír Šárik je divadelníkom, režisérom, dramaturgom i umeleckým kritikom. V Rimavskej Sobote prežil takmer polovicu svojho života a bol i riaditeľom Mestského kultúrneho strediska. Má 71 rokov a divadlo je jeho život a aj najväčšou vášňou.
V rimavskosobotskom ochotníckom divadelnom súbore Divosud sa začal Šárik realizovať koncom osemdesiatych rokov keď prišiel do Rimavskej Soboty ako profesionál. Podľa jeho slov sem prišiel s pocitom, že tu zostane len jeden až dva roky. Zapojil sa do tvorby divadla Divosud, kde vytváral hry rôzneho charakteru od klasicizmu až po súčasnosť. Stal sa tak jeho neoddeliteľnou súčasťou a aj vďaka tomu tu ostal. Pod jeho vedením tak začali písať slávnu éru sobotského ochotníckeho divadla. „Väčšinou som ich na začiatku chodil hodnotiť a potom som sa k nim pridal. Súbor som zdedil po Danielovi Brezinovi, ktorý ho založil v roku 1985. Zo začiatku nevedeli, kto som, čo som,“ hovorí pre vobraze.sk Ľubomír Šárik (71). Nasledujúce roky pravidelne postúpili na celoštátne, aj medzinárodné súťaže.
Za veľmi úspešnú hru s Divosudom, za ktorou stál, považuje aj Kauzu Ťapákovci podľa Boženy Slančíkovej Timravy. Ako ďalej Šárik spomenul, pre ďalší rozvoj divadla sa rozhodol založiť bábkové divadlo Badido. „Tu sa predstavenia pripravujú raz za dva roky, je to trošku náročnejšie pracovať s bábkami. Pripravujeme aj teraz novú hru od Hansa Sachsa, ktorá by mala mať premiéru v marci,“ povedal Šárik. Prvým hraným bábkovým divadlo bola Krása nevídaná, ktorá mala charakter opery. Jeho funkcie v divadle sa viažu k dramaturgií, ale aj réžií. Pri všetkých inscenáciách, ktoré vytvára má podľa jeho slov tie najvyššie ciele. „Každé stretnutie s ľuďmi je pre mňa istý spôsobom zážitok. Vždy som však bral ohľad na účinkujúcich, ktorí stáli na javisku,“ doplnil s tým, že v jednej inscenácii si zahral raz aj on, bola to skôr alternácia za chýbajúceho kolegu a hral v inscenácii Gogoľov nos spolu s Pavlom Belanom. Týmto smerom ho to ale neťahá.
Ľubomír Šárik býva pravidelným členom v celoslovenských porotách na Scénickej žatve, kde sa stretávajú najlepšie divadlá zo Slovenska. Je uznávaný divadelník a medzi najvýznamnejšie súťaže, divadelné prehliadky, ktoré absolvovali s Badidom, patrí festival v Hannoveri v Nemecku na svetovom festivale kresťanského divadla. Zapôsobili na ňom s ľudovou hrou Betlehemská hviezda.
Najviac pre Šárika znamená ocenenie Národného osvetového centra za prínos pre rozvoj divadla hraného deťmi. Kolektívne ocenenia má vyvesené pred vchodom do divadelnej sály v Mestskom kultúrnom stredisku, kde hrajú s Divosudom. V ochotníckom divadle podľa Šárika platí triáda. „Láska, zdravie a práca je viac ako ochotnícke divadlo, nedajú sa tu veci nariadiť, je to na každého vôli robiť to,“ hovorí a dodáva, že čo vie herec zahrať, on vie režírovať.
Šárik je a aj bol podľa neho zástancom posilnenia miestnej kultúry. Spomenul ako išiel na výberové konanie na post riaditeľa MsKS v R. Sobote. „Rátal som s dvomi rokmi a zostal som tam 13 rokov. S týmto pôsobením sa ale nejako nechválim. Keď sa treba starať skôr o zatekajúci plafón, podlahy a technicky stav budovy, tak je to skôr manažérska funkcia a nie úloha riaditeľa, ktorý sa má umelecky pozerať na skladbu podujatí. Našťastie moji najbližší to vedeli robiť a nemusel som im vysvetľovať,“ dodal.
Divadlo sa podľa neho nedá robiť len pre pobavenie. Ako Šárik tvrdí, diváka treba aj napínať, aby potom bol pripravený na realitu. „Bude potom len čítať odkazy na mobile. Slovensko hlúpe, pretože sú ľudia nenároční. Všetko je zážitkové a nič nie je postavené na rozumovej výchove,“ upozorňuje Ladislav Šárik. Medzi svojich obľúbených súčasných hercov zaradil Zuzanu Tlučkovú. „Poznám ju ešte ako ochotníčku z Košíc a zo súčasných hercov obľubujem ešte Jána Koleníka. Medzi mojimi kamarátmi sú aj Maroš Geišberg, Andy Hric, zo starších hercov som poznal Ivana Mistríka či Ivana Rajniaka.“
Veľmi rád navštevuje knižnicu v meste, ale aj doma či na chalupe má tú svoju. Nápady čerpá aj vďaka knihám. Jeho veľkou túžbou, pokiaľ by sa nevenoval divadlu, by bolo pôsobenie v oblasti meteorológie. Zaujímajú ho oblaky a bližšie k nim sa dostal pomocou vetroňa, na ktorom lietal. S tým súvisí jeho zberateľská vášeň, ktorá sa týka modelov lietadiel. Neustále sa snaží udržiavať v kondícií vďaka svojmu bicyklu. Ľudia ho teda môžu poznať aj ako vášnivého cyklistu. Jeho najbežnejšie trasy vedú napríklad cez Nižnú Pokoradz na Teplý Vrch. Je zástancom klasického bicykla a nie žiadneho s elektromotorom. ,,Bicykel má jednu veľkú výhodu, môžete ísť so svojimi myšlienkami,“ povedal s úsmevom Ľubomír Šárik, ktorý je ženatý len pár rokov. S polovičkou Annou pritom žije už vyše 30 rokov. „Povedali sme si, že keď nám to vydrží, tak sa po tridsiatich rokoch vezmeme.“
Šárik pochádza z Košíc, kde sa začal venovať profesionálne divadlu, pôsobil aj v Prešove. Celý jeho život bol spojený s divadlom a naďalej v tom pokračuje. ,,Je to činnosť, ktorá je dobrovoľná, napríklad záhradkári sa čudujú, ako môžem dve – tri hodiny stráviť v divadle. Ja si zas myslím, prečo okopávať záhradku, keď sa môžem intelektuálne rozvíjať,“ hovorí Ľubomír Šárik. Podieľal sa aj na tvorbe knihy o histórií slovenského ochotníckeho divadla v R. Sobote pod názvom Denník storočnej dámy, ktorá vznikla na popud Mariana Lacka. Obidvaja úspešne spolupracujú na amatérskych divadelných doskách.
Do Rimavskej Soboty prišiel bývať pred 35 rokmi. Stále však o sebe tvrdí, že sa cíti byť viac Košičanom. ,,Ešte je tam ten rok, aby som to dobehol,“ doplnil Šárik. Jeho divadelné začiatky sú spojené so študentským divadlom Karola Horáka v Prešove. ,,Mali sme najdlhší názov, aby sme ho mohli kryť politicky, bolo to Študentské divadlo pri fakultnom výbore socialistického zväzu mládeže Filozofickej fakulty v Prešove Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach,“ spomína Ľubomír Šárik. Následne prešiel do Prešovskej činohry, kde pôsobil ako lektor činohry a neskôr aj dramaturg predstavení. Po čase dostal ponuku z bábkového divadla v Košiciach a aj napriek iným ponukám sa rozhodol ísť práve tam. Za svoju tvorbu získal niekoľko vzácnych ocenení, či už profesionálnych alebo amatérskych.
Divadelná a literárna verejnosť bude krstiť knihu. Akciu odložili na neurčito
Zdroj: vobraze.sk, Dominika Husárová, foto: Attila Gecse
