V kultúre odpracovala viac ako 47 rokov, bola aj predstavuje pre ňu celý život. Tatiana Koniarová z Rimavskej Soboty pracovala v Mestskom kultúrnom stredisku, či v Dome osvety. „Začínala som ešte v Klube mladých, kde boli prvé diskotéky. Práca s mládežou ma napĺňala, rada som organizovala klubovú činnosť, krúžky, besedy a prednášky s odborníkmi, lekármi, umelcami či amatérske výstavy Sobotských výtvarníkov, neskôr módne prehliadky, súťaže krásy, či plesy. Organizovala som aj veľmi akcií a koncertov na amfiteátri, ktoré ho zaplnili i veľa iných akcií,“ približuje pre vobraze.sk Tatiana Koniarová (69 rokov), ktorá v závere minulého roku odišla do dôchodku.
Ako spomína, Klub mladých fungoval v pivničných priestoroch pod budovou múzea. „Bol vtedy veľký záujem a diskotéky začínali pritom už popoludní od druhej hodiny. Bola to iná doba,“ hovorí a dodáva, že v tých priestoroch začínala napríklad rimavskosobotská skupina Maduar, alebo Petra Kepeňová. Medzi prvými dídžejmi bol Honza Beneš z Prahy, ale rada si spomína aj na ďalšie zvučné mená ako Tibor Egri z Košíc, ktorý patril medzi topky na Slovensku, hral tu aj domáci Fero Hora, ktorý sa narodil v R. Sobote, Peter Groiss z Bratislavy. „Bol tu aj Jaroslav Laifer, syn speváčky Marcely Laiferovej. Robili nám tu diskotéky s jedným jeho poľským kolegom. Vynechať nemôžem ani Ruda Tučeka, ktorý neskôr robil zábavu aj na Hlavnom námestí,“ hovorí Koniarová, ktorá mala však neľahkú úlohu, udržať mládež na uzde.
„Teraz mám na väčšinu vecí pozitívne spomienky a aj viacerí čo medzitým vyrástli a dospeli, mi povedali, že dobre, že som na nich bola prísnejšia,“ poznamenala. Diskotéky potom ešte pokračovali aj v Dome kultúry, ale tam to podľa nej nemalo už takú atmosféru, ako v Klube mladých.
Medzi pekné obdobia Koniarová spomína aj na módne prehliadky v deväťdesiatych rokoch, kedy sa každý chcel prezentovať. „Organizovali sme ich asi pätnásť rokov. Prvé začínali ešte pri príležitosti zrekonštruovania Hlavného námestia,“ priblížila. Začínali s nimi na tribúne na námestí a aj pri budove terajšieho Štýlu. „Vtedy bol majiteľom ešte Alexander Pataky. Bola to módna prehliadka svadobných šiat. Predvádzané boli na koberci položenom na námestí. Založili sme partiu mladých ľudí, volalo sa to Crazy štúdio manekýnok. Mali sme väčšinou veľa dievčat, ale našli sa aj chlapci. Boli takmer všetci z R. Soboty. Dodnes sa s niektorými stretávame a spomíname na tieto pekné časy. Bolo to pestré, nacvičovali sme samotné prehliadky,“ povedala a dodala, že boli predvádzať aj v Brezne či vo Veľkom Krtíši. Dievčatá to podľa šéfky Crazy štúdia brali vážne a mnohé to naučilo disciplíne a niektorým to zdvihlo aj sebavedomie.
„Prišla sa na nás pozrieť aj Silvia Lakatošová alebo Nikoleta Meszárošová. Chodili k nám v období, keď sme robili súťaže krásy, alebo aj súťaže pre deti pod názvom Malá lady, malý boy,“ hovorí.
Na Hlavnom námestí modelky prezentovali aj nové modely značky Škoda, Octaciu u Feliciu. Na námestí bol dokonca i kamión. „Bola to akcia Autorisu. Išlo o letnú módu, a majiteľkou módnych odevov bola Naďka Augustovičová. Dievčatá išli aj na korbe ťahača, tá bola však veľmi horúca a v plavkách to nebolo dvakrát príjemné. Na takýchto akciách ale nechýbali ani futbalisti. Ľudia boli vtedy z toho hotoví, dovtedy také niečo nebolo v R. Sobote. Vyberali sme aj z hostí ľudí a robili im premenu, účes, líčenie,“ spomína.
Veľké podujatia organizovali aj v samotnom Dome kultúry, kde bývalo postavené mólo. „Mali sme tu napríklad pivnú módnu šou s belgickým pivom aj posedením v estrádnej sále, športovú módnu prehliadku. Jazdilo sa tam bicykloch, hrali tenis. To boli časy. Aj spodné prádlo sa predvádzalo,“ povedala a dodala, že za niekoľko rokov sa tu vystriedali a známe mená ako Saša Jány, alebo vizážista Martin Horňák, ktorý bol na tie časy bol dosť extravagantný a mal aj dredy.
Každé z podujatí malo podľa bývalej pracovníčky MsKS svoj efekt v danom období, akcie sa striedali. Na niektoré v súčasnosti ľudia radi spomínajú, no vývojom zanikli aj predajne a po určitom čase sa podľa Koniarovej už nestretli s takým pochopením.
Po módnych prehliadkach sa dala na organizovanie súťaží spoločenských tancov, čo sa stalo aj jej srdcovou záležitosťou. „Mesto sa tak dostalo do povedomia širokej verejnosti. Páry nám vtedy dosahovali medzinárodné úspechy, tanečníci pochodili svet a súťaže boli aj v R. Sobote,“ priblížila Koniarová. Medzi najlepších podľa dosiahnutých úspechov zaradila na prvé miesto Tomáša Baku a Orsolyu Farkašovú. Veľmi rada spolupracovala aj tanečníkmi Gerhardom Sendreiom a Zuzkou Šiminskou, Robom Sendreiom, Henrietou či Reginou Kisbenedekovou. „Veľmi pekné výsledky mali aj dospeláci. Záujem zo strany ľudí je tu stále a preto plánujeme aj naďalej organizovať tanečné súťaže,“ podotkla. V rámci tanečného klubu Impulz pripravovali páry na svadby, učili ich svadobné tance, ale do tanečných kreácií zaúčali aj podnikateľov, ktorí chodili na plesy a mohli si ich zopakovať pod vedením skúsených lektorov. „Najviac plesov, čo sme niekedy robili mladým, bolo desať. Deväť bolo v bývalom Luxe kde bolo veľmi dobre a jeden bol v Tatre,“ podotkla.
Od plesov nemali ďaleko ku venčekom, kde zažila obdobie prvého kamerovania. „Boli sme metodické klubové centrum. Cez krajské osvetové stredisko, vtedy zväz mládeže, sme ako prví v meste mali kameru a aj dva farebné televízory,“ povedala a dodala, že filmovala tak množstvo venčekov, aj strihala a kopírovala potom pre ľudí. Ak by sa Koniarová nevenovala kultúre, v detstve chcela byť detskou lekárkou. „Bola som aj na prijímačkách na medicínu v Bratislave, ale nezobrali ma a preradili do Košíc, kde som štúdium nedokončila kvôli zdravotným problémom. Rok som potom učila v Jesenskom,“ vysvetlila. Následne začala pôsobiť v kultúrnej oblasti.
Medzi milé podujatia zaradila aj akcie na Kurinci či priamo v meste na Sídlisku Rimava, kde mali veľa súťaží pre deti. Zažili však plný amfiteáter, a to veľakrát. „Keď tu vystupoval spevák Peter Nagy, tak bolo plno a dostal veľmi veľa kvetov a plyšových hračiek, ktorými zaplnili celé auto. Vystupovala tu aj Senegal a Tahity, bolo to exotické tanečné vystúpenie, koncert tu mal aj Team s Paľom Haberom. V rámci letnej aktivity som robila koncert s Robom Grigorovom, to ešte nebol až taký populárny, vystupovali tu aj Desmod, Superstáristi, Senzus, v kultúrnom dome krstili napríklad CD MC Erik a Barbara,“ hovorí Koniarová, ktorá si veľmi rozumie aj s Jánom Ďurovčíkom, ktorý v R. Sobote vystupoval takmer so všetkými svojimi muzikálmi a predstaveniami. Z svoju prácu dostala aj niekoľko ocenení. Najviac si cení cenu z Národného osvetového centra Bratislava, krajského osvetového strediska, či Ministerstva kultúry.
V čase, kedy vznikal tento rozhovor, ešte nebolo známe, že z tohto sveta odišiel Vladimír Petrinec, bol jej dlhoročný kolega a venoval sa folklóru ako tanečník, spevák i choreograf FS Rimavan. Ako Koniarová dodáva, správa o jeho úmrtí ju neskôr veľmi zarmútila. „Boli sme dlhoroční priatelia, skoro denne sme chodili na obed. Sľúbili sme si, že na dôchodku budeme chodiť aj na kávičku, alebo koláčik do cukrárne, ale to sa, žiaľ, už nestane,“ smutne skonštatovala. Nakoľko v tomto roku nastúpila na dôchodok, chce sa viac venovať záhradke, rodine a snáď ešte aj tanečnému klubu.
Zdroj: vobraze.sk , foto: archív Tatiana Koniarová, Jozef Tokár
