Jej vášňou je spev. Lajgútová pôsobila vo FS Rimavan a angažuje sa v Matici slovenskej

Vášňou Jaroslavy Lajgútovej, rodáčky z obce Budikovany, bol odmalička spev. Je aktívnou členkou Matice slovenskej. Vyštudovala Strednú školu knihovnícku a grafickú v Bratislave. Po jej ukončení ju život zavial na úplne iné miesto. Začala pracovať v Centre voľného času v Rimavskej Sobote, v tej dobe ešte nazývanom Dom pionierov a mládeže. Pre prácu v ňom bolo potrebné, aby si dorobila pedagogickú školu. Tú napokon doštudovala na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici. Mala rada prácu, kde sa mohla aktívne zapájať a niečo tvoriť. „Ja som nikdy nebola ten typ pracovníka, ktorý sedí v kancelárii a prekladá papier cez papier. Stále som chcela byť niekde nápomocná. Keď sa postavil Dom kultúry v Rimavskej Sobote, konečne sme mali obrovské možnosti pri tvorbe,“ uviedla pre vobraze.sk Jaroslava Lajgútová. Jej otec bol tiež učiteľom. Pôsobil v Budikovanoch, neskôr v obci Chrámec.

Od pätnástich rokov navštevovala folklórny súbor Rimavan, kde dávala prednosť najmä spevu pred samotným tancom. Vďaka záľube k folklóru a predstave o tom, aby sa tieto tradície zachovali, založila detský folklórny súbor Oriašok. „Oriašok bol moje prvé dieťa,“ spomína. Vždy sa veľmi tešila, keď po dovŕšení istého veku deti pokračovali v mládežníckych či iných väčších súboroch. Viedla ho päť rokov a po tom, ako odišla z Domu kultúry, naďalej pokračovala v detskom folklórnom hnutí. Vo vtedajšom Dome pionierov a mládeže založila DFS Lieskovček.  S týmto súborom fungovala až do doby, kým neodišla do predčasného dôchodku, necelých 30 rokov. Pre deti vytvárala množstvo choreografií, ktoré spadajú do nášho regiónu a hlavne majú hlavu a pätu, ako to ona samotná povedala.

Absolvovala veľa školení, aby vytvorila autentický program. Deťom vytvárala najmä hry, do ktorých vsunula tanec, no stále to bolo niečo prirodzené. Veľkú pomoc mala vo svojom svokrovi Ladislavovi Pázmányovi, ktorý bol fantastický heligonkár. Ako Lajgútová uviedla, pomáhal jej s piesňami a aj vďaka nemu sa vtedy hovorilo o ,,zlatej ére“ Lieskovčeka. Aj keď je už speváčka na dôchodku, stále sa snaží žiť naplno. „Kým ma ľudia chcú, budem tu,“ poznamenala Jaroslava Lajgútová. Má významné postavenie aj v Matici slovenskej, v ktorej pôsobí desiatky rokov.

Pred niekoľkými rokmi sa stala členkou výboru miestnej organizácie Matice slovenskej. Spoločne organizujú rôzne akcie, ale aj brigády. Členovia výboru jej vyslovili dôveru aj v súvislosti s organizovaním programu pri tohtoročnom odhaľovaní busty Vladimíra Clementisa v R. Sobote. Podľa jej slov sa snažila vytvoriť niečo, čo by zodpovedalo práve jeho životu. Celkové podujatie bolo podľa nej dojemné. Aktívna matičiarka s kolegami absolvovala tiež  natieranie búst v Aleji dejateľov vzácnou emulziou pre ich lepšiu udržateľnosť. V júli moderovala Lajgútová zapálenie vatry zvrchovanosti na Kurinci. Prispela k dobrej nálade a v kroji zaspievala viacero pesničiek.

Ďalšou aktivitou, ktorú Lajgútová rada robí, je návšteva denného stacionáru Vienala v R. Sobote, kde spoločne s postihnutými deťmi, ale aj dospelými, spievajú rôzne piesne. „Pri nich vždy vycítite, či vás príjmu, alebo nie a mne sa stáva, že veľakrát aj po hodine a pol spievania mi hovoria, aby som ešte neodišla,“ doplnila s úsmevom. Pre túto prácu ju približne pred dvoma rokmi oslovila zakladateľka združenia Vienala Helena Husárová.

Lajgútová si vychovala aj svoju nasledovníčku, jej dcéru Stanislavu Kašperovú. „Brávala som ju na všetky nácviky a vystúpenia, už odmalička. Bola to pre ňu veľká škola, od detstva nasávala atmosféru,“ ozrejmila. Stanislava pôsobí v Divadle Jonáša Záborského v Prešove. Keď majú čas, rady ho trávia spoločne na chate na Brádne.  „Som na ňu hrdá,“ zdôraznila Jaroslava. Jej dcéra sa úspešne venuje herectvu, moderovaniu či dabingu. Mnohí ju poznajú najmä vďaka účinkovaniu v televíznej šou Milujem Slovensko. Zahrala si aj v seriáloch ZOO či Nesmrteľní.

V rámci svojho voľného času sa Jaroslava Lajgútová venuje svojim dvom vnúčatám. Medzi jej najväčšie záľuby patrí čítanie, doma má obrovskú knižnicu z rôznych publikácií, ktoré si zaobstarala. „Na staré kolená objavujem aj krásu poézie,“ priznala.

Zdroj: vobraze.sk, Dominika Husárová, foto: album J. Lajgútovej