Šikovná tkáčka Ivana Karpová z Hnúšte má zručné ruky a vzťah k remeslám ju sprevádza od malička. Ako tvrdí, zdedila ho po predkoch svojho otca. Vo svojom voľnom čase sa venuje tkaniu kobercov zo zvyškov látok.
Toto remeslo sa pomaly vytráca, čo je podľa jej slov veľká škoda. V jej okolí sa tomu nevenuje nikto. „Pritom veľa ľudí zaujíma výrobný proces a chcú dokonca k tomuto procesu nahliadnuť. Zákazníci sa ma pýtajú, či si môžu prísť moje tkáčske krosná dokonca pozrieť,“ hovorí pre vobraze.sk Ivana Karpová (41), ktorá sa nebráni myšlienke, že práve ona by mohla svoje cenné skúsenosti odovzdávať ďalej. V dnešnej dobe sa tento odbor na školách už nevyučuje.
Karpová vyštudovala odbor gubárstvo na učňovke v Hnúšti a neskôr si dorobila aj nadstavbu v odbore odevníctvo. „Vždy som bola šikovná na ručné práce. Málo ľudí nás vyštudovalo gubárstvo, bolo to také niečo skúšobné, čo aj rýchlo zmizlo. Ja som tomu ale zostala verná, len nie s ovčou vlnou ako gubár, ale dala som sa na recykláciu vecí,“ zdôraznila.
Po štúdiu odišla do Brna za prácou. Vedomosti zo školy zužitkovala pri práci vo fabrike, kde kontrolovala kvalitu utkaných látok. Z nich sa šili výrobky navrhované českými módnymi návrhármi. Po dvanástich rokoch sa vrátila aj so synom naspäť do rodnej Hnúšte a využila dedičstvo po starých rodičoch, tkáčske krosná.
Vysvetlila, že sa trochu líšia od tých, aké tkali naši predchodcovia. Tie pôvodné vytvárali po osnove náhodné vzory, no Ivana Karpová natiahne najprv osnovu a tkaním vytvára vopred premyslené farebné kombinácie a vzory, dokonca raz vyrobila aj koberec so vzorom mravca. „Bola to poriadna výzva, ale mám výzvy rada,“ priznala remeselníčka. Jej najdlhší koberec mal dĺžku úctyhodné tri metre.
Tkaniu kobercov sa venuje už dvadsať rokov a za ten čas sa musela popasovať s drobnými aj väčšími ťažkosťami. Najťažšie bolo vyšperkovať techniku naťahovania spomínanej osnovy, pri ktorej jej vždy pomáha mama. S drobnými prípravnými prácami mame občas pomôže aj jej osemročný syn.
Hotové výrobky predáva na remeselníckych jarmokoch a podujatiach po okolí, napríklad na valaských hodoch pod názvom Mitrovanie v neďalekých Veľkých Teriakovciach, na Klenovskej Rontouke alebo v Rimavských Zalužanoch na podujatí s názvom Haluške.
Benefitom týchto výrobkov je okrem funkčnosti a vzhľadu aj jednoduchá údržba a to vďaka použitému materiálu. Vyrába sa z vyradených kusov oblečenia, ktoré remeselníčke pravidelne nosia známi z okolia. Prať sa dajú aj v práčke.
Šikovná Hnúšťanka pri tvorbe rada kombinuje rôzne farby podľa svojej fantázie, ale nemá problém splniť predstavy podľa priania zákazníkov. Po dlhoročných skúsenostiach konštatuje, že dva rovnaké koberce neurobí. „Môžem vyrobiť podobné, ale rovnaké nebudú. Každý je originál,“ hovorí Ivana Karpová. Najradšej sa ponára do sveta farieb i látok a tento koníček ju podľa jej slov priblížil k ľuďom. Do budúcna by si priala, aby toto remeslo nevymizlo ako poniektoré.
Záľube v tvorbe tkaných kobercov sa venuje popri práci v rimavskosobotskom závode na výrobu káblových zväzkov. Jemnú motoriku si tak precvičuje prakticky každý deň. Za prácou dochádza do okresného mesta už niekoľko rokov.
Keď si chce predsa len oddýchnuť a vychutnať si ticho, vyberie sa aj so synom do prírody. Ako členovia turistického klubu podnikajú túry po okolitej prírode, poprípade spoznávajú nové, menej vyhľadávané trasy.
Zdroj: vobraze.sk, foto: archív Ivana Karpová
