Keď ako novorodenec dostal do ruky sláčik, nikto netušil, že raz bude stáť na červenom koberci pri premiére hollywoodskeho filmu Sherlock Holmes: Hra tieňov a spolupracovať s legendárnym skladateľom Hansom Zimmerom. Huslista Martin Horváth z Rimavskej Soboty dnes učí mladých hudobníkov, no za sebou má bohatú kariéru doma i v zahraničí.
Pochádza z rodiny s bohatou hudobnou tradíciou, kde hudba nebola len záľubou, ale životným štýlom. „Moji starí rodičia z oboch strán boli hudobníci a po otcovej strane bol starý otec huslista – primáš, u nás to bolo také tradičné. Keď sa narodí dieťa v rómskej rodine, hlavne chlapec, už v perinke dostane do ruky sláčik. Je to rómska tradícia a u nás sa to tiež tak stalo,“ spomína Martin Horváth (43). Hoci vyrastal v prostredí plnom tónov, rozhodnutie venovať sa hudbe profesionálne podľa neho prišlo postupne. Navštevoval Základnú umeleckú školu v Rimavskej Sobote, kde ho formovalo viacero pedagógov.
„Mal som tam troch učiteľov. Najskôr to bol Ján Kökenyi, potom ma učil Jozef Vladár a posledné roky pani učiteľka Eva Szabóova,“ priblížil Horváth, ktorého výrazne ovplyvnilo ďalšie pôsobenie na Konzervatóriu v Košiciach. Spočiatku si nebol istý, či sa chce hudbe venovať naplno, no rodina ho podporila v rozhodnutí pokračovať.
„Na strednej škole som pochopil, čo chcem robiť, a doteraz sa tomu venujem. Mal som tam veľmi dobrých učiteľov a profesorov, hral som v školských orchestroch a chodili sme po rôznych súťažiach.“
Počas štúdia zaznamenal aj významný úspech. So školským orchestrom zvíťazili na medzinárodnej súťaži orchestrov na Akadémii múzických umení v Prahe, kde boli jediným stredoškolským orchestrom spomedzi vysokoškolských telies. V piatom ročníku začal pracovať ako asistent učiteľa a po absolvovaní konzervatória už pôsobil ako pedagóg. Neskôr vyštudoval hudobnú pedagogiku a hru na husliach na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre.
Počas svojej kariéry prešiel viacerými hudobnými zoskupeniami a žánrami. Dlhých 15 rokov pôsobil v kapele Sendreiovci, s ktorou precestoval celé Slovensko aj zahraničie. Koncertoval v Česku, Poľsku, Maďarsku, Taliansku, Holandsku, Francúzsku, Rusku či v Spojených štátoch amerických.
Najsilnejší zážitok však prišiel pri spolupráci na hollywoodskom filme Sherlock Holmes: Hra tieňov režiséra Guya Ritchieho. „Hudbu robil skladateľ Hans Zimmer. Počul nás hrať na Slovensku, pretože hľadal rómsku kapelu do filmu. Zapáčili sme sa mu a vybral si nás. Nahrávali sme vo Viedni a v decembri 2011 bola premiéra filmu v Londýne, kam nás tiež pozvali. Hrali sme na červenom koberci počas príchodu hercov. Bol to pre mňa najväčší zážitok, pretože Hans Zimmer je svetoznámy skladateľ filmovej hudby.“ Spolupráca so skladateľom Zimmerom sa tým neskončila. Neskôr ich pozval ako hostí na svoj veľký koncert v Bratislave a následne aj do nemeckého Frankfurtu.
Martin Horváth má hlboký vzťah k tradičnej rómskej hudbe, na ktorej vyrastal. Zároveň si uvedomuje, že hudba aj vkus publika sa postupne menia. Vo svojich vystúpeniach preto spája klasickú hudbu, filmové melódie, tanečné žánre i ľudovú tvorbu.
„Na tom som vyrastal, sám som Róm. Ale doba napreduje a mladšia generácia sa už nevie zabávať na takej tradičnej rómskej hudbr. Dnes už máme v kapele aj syntetizátory, elektrické gitary či saxofón a snažíme sa ju priblížiť modernejšiemu poslucháčovi. Veľmi zaujímavé bolo napríklad vystúpenie na festivale Pohoda, kde sme spolu so Žilinským komorným orchestrom hrali rómske piesne v upravených aranžmánoch. Bohužiaľ, rómska kultúra, ako kedysi znela, postupne ustupuje.“
V súčasnosti pôsobí ako pedagóg na Základnej umeleckej škole v Rimavskej Sobote a zároveň vyučuje na Súkromnom hudobnom a dramatickom konzervatóriu. Práca s mladými ľuďmi ho napĺňa, no zdôrazňuje, že hra na husliach si vyžaduje veľkú disciplínu a odhodlanie. „Najdôležitejšie je deti motivovať, aby to chceli robiť a mali vzťah k nástroju. Husle sú veľmi náročný nástroj. Keď sa dieťa rozhodne hrať od šiestich či siedmich rokov, musí mnohé iné záľuby odložiť bokom a naplno sa tomu venovať.“
Do budúcnosti by si želal vytvoriť väčšie hudobné zoskupenie. „Kapela by mohla mať 12 až 15 členov. Chodili by sme spolu hrávať, ale v Rimavskej Sobote je to veľmi ťažké.“ Za jednu z najväčších odmien považuje úspechy svojich žiakov na celoslovenských súťažiach, ktoré potvrdzujú, že jeho práca má zmysel.
Na otázku, kto ho v živote najviac ovplyvnil, odpovedá bez váhania – boli to jeho rodičia. „V živote sú mojím vzorom moji rodičia. Oni ma tlačili k vzdelaniu. Moja mama si robila vysokú školu popri nás, pracovala v komunitnom centre, pri príležitosti Dňa Rómov bola ocenená ako predseda Združenia za Integráciu Rómov na Slovensku. Pracovala aj ako predsedníčka Klubu rómskych žien na Slovensku v Rimavskej Sobote a riaditeľka Informačného a poradenského centra a je tam ešte vela aktivít, ktorým sa venovala.“
Svoje hudobné skúsenosti dnes odovzdáva aj svojim synom. Starší sa hudbe venoval len krátko, no mladší, 11-ročný syn, navštevuje základnú umeleckú školu a možno sa raz vydá v otcových šľapajach.
Hoci si Martin Horváth rád oddýchne od náročných celonočných svadieb a čoraz viac sa prikláňa ku komornejším či klasickým koncertom, hudbe zostáva verný celým srdcom. Mladým talentom, ktorí by sa chceli vydať jeho cestou, odkazuje: „Vybrať si svoj štýl, neustále sa v ňom zdokonaľovať a pracovať na sebe s plným nasadením.“
Zdroj: vobraze.sk, foto; archív Martin Horváth
Projekt finančne podporil Kultminor fond na podporu kultúry národnostných menšín
