Archeológ Alexander Botoš z Rimavskej Soboty zažíva pri objavovaní a odkrývaní nálezov pocit napätia a adrenalínu. Najbližšia mu je práca v teréne, aj za nepriaznivého počasia. Odbornú spôsobilosť na realizáciu archeologických výskumov Botoš získal v roku 2008 a za toto obdobie vykonal 75 archeologických výskumov, prevažne na území Gemera – Malohontu. Pocity z objavovania má pritom neopísateľné, na vyzdvihnutie nálezu má len jeden pokus. Ide o zodpovednú prácu. Najvýznamnejšie nálezy zaznamenal v obci Čerenčany, ale viacero ich bolo aj priamo v Rimavskej Sobote či na zaniknutom hrade Kapla v obci Širkovce.
Pracuje v Gemersko-malohontskom múzeu 18 rokov. Je múzejným archeológom. Na konte má takmer 70 odborných a popularizačných článkov a dve monografie a množstvo archeologických výskumov. Pracoval aj v súkromnej sfére. Ako pre vobraze.sk ďalej zanietený štyridsiatnik Alexander Botoš uviedol, za najhodnotnejší nález považuje objav hlineného podstavca z doby bronzovej. Nájdený bol počas výstavby rodinného domu v Čerenčanoch. „Takéto podstavce boli doposiaľ na území Slovenska objavené len tri,“ priblížil a dodal, že z Čerenčian je rovnako veľmi vzácny aj nález hlinenej štylizovanej antropomorfnej plastiky z doby bronzovej. „Takýchto plastík z doby bronzovej bolo na Slovensku objavených doposiaľ len zopár,“ zdôraznil.
Veľa ľudí v jeho okolí sa zaujíma o to, či sa mu už podarilo vykopať poklad. „Poklad mincí alebo bronzový depot som ešte neobjavil. Nie každý archeológ má to šťastie, aby sa mu za celú jeho kariéru podarilo objaviť poklad, respektíve depot,“ povedal Botoš.
Botoš vyrastal v Poltári. V súčasnosti už viac ako 15 rokov žije v Rimavskej Sobote, ktorú poznal od detstva veľmi dobre. Jeho rodičia a starí rodičia pochádzali z obcí na juhu okresu. Ako malé dieťa podľa jeho slov mal klasické chlapčenské predstavy o svojom budúcom povolaní. Chcel byť vodič autobusu alebo kamiónu. Približne v 3. – 4. ročníku na ZŠ, sa mu dostala do rúk kniha Grécke báje a povesti, ktorú prečítal za jeden večer. „Tou knihou, ako aj starovekým Gréckom som bol fascinovaný a očarený. Neskôr v 5. ročníku, keď nám v škole pribudol dejepis, som bol fascinovaný dejinami a históriou, obzvlášť starovekom a stredovekom. Niekedy v tomto období som si zaumienil, že sa stanem archeológom,“ priblížil svoje začiatky.
Niektorí ľudia ho odrádzali, že štúdium archeológie je veľmi ťažké. „Na štúdium berú len niekoľko ľudí a podobne. Ako mladý človek som bol zneistený, ale intuitívne som cítil, že archeológia je to, čo by som chcel v živote v robiť,“ podotkol Botoš, ktorý absolvoval štúdium archeológie a histórie na Filozofickej fakulte UK v Bratislave.
V GMM realizuje predovšetkým záchranné archeologické výskumy. Na starosti má aj následné vypracovanie výskumných dokumentácii z archeologických výskumov, ktoré sú neraz v rozsahu aj viac ako 200 strán.
Ako múzejný archeológ – kurátor zbierkového fondu, ktorý obsahuje viac ako 21 000 kusov zbierkových predmetov. „Získané zbierky je potrebné prezentovať verejnosti, či už laickej formou výstav a expozícií alebo odbornej, formou príspevkov na vedeckých konferenciách a odborných článkov v odborných časopisoch, zborníkoch alebo formou samostatných publikácií,“ poznamenal Alexander Botoš, ktorý zároveň tvorí a realizuje granty a dotácie.
Najbližší pracovný vzťah má podľa neho k práci v teréne, ide o najnáročnejšiu časť práce v rôznych poveternostných podmienkach od mrazu a snehu, cez dážď až po páľavu. „Pre mňa je to najzaujímavejšia časť mojej práce. Ráno nikdy neviem, ako sa môže v teréne daný pracovný deň skončiť. Môže to byť úplne nudný až banálny deň, že neobjavíme žiadny nález alebo len pár črepov, ale môže sa to skončiť aj tak, že objavíme zásadný archeologický nález alebo situáciu, ktorá môže prepísať archeologické bádanie v regióne alebo aj v širšom kontexte Slovenska,“ opísal Botoš zodpovednú prácu, ktorá pramení zo snahy o čo najšetrnejšie vyzdvihnutie nálezu a o čo najkvalitnejšiu a najdokonalejšiu dokumentáciu nálezovej situácie. „Je jedinečná a neopakovateľná a de facto archeologickým výskumom zaniká. Máme na to vždy len jeden pokus,“ priblížil.
Medzi jeho ďalšie najvýznamnejšie objavené nálezy patrí novoveká keramika (16. – 17. storočie). Objavil ju v roku 2009 počas archeologického výskumu zaniknutej studne na Ulici K. Mikszátha v Rimavskej Sobote. Na tomto mieste teraz stojí pobočka Sociálnej poisťovne. Novovekú keramiku a sklenené nádoby objavil v roku 2011 počas archeologického výskumu na mieste bývalej mestskej tržnice. Za hodnotný nález Botoš považuje stredoveké komorové kachlice s vyobrazením sv. Barbory. V roku 2013 boli objavené pri výskume na zaniknutom hrade Širkovce – Kapla. Na konte má aj unikátny nález kamenného svorníka s figurálnou výzdobou, ktorý bol v roku 2018 objavený počas archeologického výskumu zaniknutého paulínskeho kláštora v Slavci – Gombaseku. Medzi „najčerstvejšie“ nálezy v R. Sobote zaradil funerálnu keramiku, ktorá bola objavená na žiarovom pohrebisku pilinskej kultúry v roku 2019 na Daxnerovej ulici.
Alexander Botoš je spoluautor knihy o histórii obce Rimavské Janovce a realizoval aj výskum pri neďalekej studni Barátka v R. Sobote.
Zdroj: vobraze.sk