Hudobníčka Alžbeta Struhárová (za slobodna Kobyljaková) pochádza z Hnúšte, kde strávila celé svoje detstvo. Spieva vlastné skladby i cover verzie známych piesní. Vystupuje v rámci nášho regiónu. Hrá na gitare a učí sa hrať na klavíri. Takmer štyri roky žije v Tisovci, v rodnom meste jej manžela Tina, rovnako hudobníka. Majú spolu dve deti.
K hudbe sa dostala ako trinásťročná, keď prvýkrát chytila do rúk gitaru a rozhodla sa hrať. „Učila som sa ako samouk, spočiatku len akordy neskôr to už išlo lepšie,“ uviedla pre vobraze.sk Alžbeta Struhárová (27). Speváčka so zaujímavým hlasom.
Hudba jej však nebola cudzia ani predtým. „Celá naša rodina je muzikantská, bratia ovládajú hru na viaceré nástroje, ocino kedysi mával kapelu,“ priblížila. Neskôr prišla na to, že aj v speve je tak akosi doma a tak jej ďalšie kroky viedli na zvolenské konzervatórium. Tam však dlho nezotrvala. „Bola som zvyknutá na Hnúšťu, mala som tu priateľov a rodinu, tak som sa vrátila,“ povedala nadaná speváčka. Strednú školu Alžbeta doštudovala v Tisovci, konkrétne odbor manažment regionálneho cestovného ruchu. V maturitnom ročníku spoznala svojho terajšieho manžela a spolu sa potom rozhodli odísť do Banskej Bystrice. „On ešte ďalej študoval, takže sme boli spolu a potom prišlo prvé dieťatko. Keď sa nám narodila dcérka, presťahovali sme sa do Tisovca,“ hovorí o ich spoločnej ceste mladá mamička.
Jej spevácke začiatky sprevádzala pieseň Tam, kde sa neumiera. „Bola to pieseň, ktorú som všade hrávala, občas ju spievam aj teraz,“ podotkla. Piesne od Zuzany Smatanovej sa jej páčili, no nemá konkrétneho interpreta, koho piesne má najradšej. Keby si však raz mohla zaspievať s kýmkoľvek, vybrala by si Janu Kirschner, ktorá je autentická a spieva od srdca. „Každý má iný hlas, treba sa v piesni nájsť, spievam, čo mi sadne,“ vysvetľuje Alžbeta Struhárová.
Veľmi rada spieva práve ťahavé a smutné skladby, pričom skladá aj vlastné. Tie sú tiež zväčša melancholické. „Inšpiruje ma život. Niekedy sme v ňom hore, inokedy zas dole. Píšem to, čo cítim,“ uviedla skladateľka. Svoju prvú skladbu, Neviem sa nájsť, nahrala ako pätnásťročná. „Vzniklo vtedy pár piesní, niektoré texty však stále ležia v šuflíku,“ poznamenala s nádejou, že možno raz uzrú svetlo sveta. Neskôr prišli aj veselšie piesne. „Pieseň Áno som napísala manželovi na svadbu. Keď sa nám narodila dcérka, napísala som jednu aj pre ňu,“ uviedla Alžbeta.
Jej najpopulárnejšia pieseň sa volá Hory a tá sa dočkala najväčšieho uznania. Túto nahrala ešte, keď žila v Banskej Bystrici. „Dohodla som sa s producentom, vybrala sa do Nitry a tak vznikla pieseň Hory aj s videoklipom, tú ľudia poznajú najviac,“ vysvetľuje. Chcela by nahrať aj iné skladby. „Možno raz, keď bude viac času a príležitosť by z toho mohlo vzniknúť aj CD. Také nápady som však už mala, no vždy prišlo do cesty niečo dôležitejšie,“ hovorí.
Často hrávala so svojimi staršími bratmi na rôznych podujatiach v Hnúšti. „Mala som obdobia, kedy som mala iné záujmy, hlavne v puberte, ale neskôr sme sa vrátili k spoločnému vystupovaniu,“ poznamenala najmladšia členka muzikantskej rodinky. Aj keď nechodili koncertovať, ľudia ich registrovali a čoraz viac ich volali hrávať lokálne v okolí.
Hrá na gitare, no zároveň sa už dva roky učí hrať aj na klavíri. Dokonca sa vrátila k štúdiu na konzervatóriu. „Študujem individuálne na Súkromnom hudobnom a dramatickom konzervatóriu v Rimavskej Sobote. Uvedomila som si, že chcem o hudbe vedieť čo najviac a zdokonaľovať sa zároveň v speve.“ Dokáže si živo predstaviť, že by sa v budúcnosti stala učiteľkou hudby, no ešte nevie, kam ju vietor zaveje.
Nerada vystupuje sama. Tvrdí, že spev lepšie vynikne s hudobnými nástrojmi. Momentálne jej hudobný sprievod zabezpečuje manžel. „Hrá na akordeóne a gitare, tak ma zvykne sprevádzať na javisku,“ vysvetľuje Struhárová. Pred pol rokom sa im narodil synček. A s dvomi deťmi je vystupovať o čosi náročnejšie.
Verí, že ich deti tiež niečo zdedia po rodičoch. „Teší ma, keď hrám na gitare či klavíri doma a deti tancujú, bavia sa,“ popisuje. Medzi jej hobby patrí šport, či už behanie, alebo kolieskové korčule. Šport však nie je jej jediným únikom z reality. Alžbeta miluje prírodu, turistiku a čas strávený s rodinou. Je tvorivý typ i v inom smere. „Maľujem a naše prázdne steny vypĺňajú moje obrazy a ticho zase vyplavujú moje tóny,“ povedala rodáčka z Hnúšte.
Pochvalné vyjadrenia na svoju adresu príjme podľa jej slov ťažko. Vždy vidí priestor na zlepšenie. Tvrdí, že nikdy nemala potrebu preraziť a byť slávna. Aj keď sa raz prihlásila do Superstar a už úvodný casting vyzeral celkom sľubne, nakoniec sa na ďalšom kole nezúčastnila. „Možno to tak malo byť, asi nie som stavaná na také veľké pódia, človek to musí mať v sebe,“ uviedla.
Hudba pre ňu znamená veľa. Nemá vyslovene obľúbený žáner, ktorý počúva. „Vypočujem si všetko, a to od rocku cez portugalských interpretov až po maďarský rap. Stačí, keď to má dobrý vibe,“ zdôraznila Alžbeta Struhárová.
Zdroj: Nina Bíliková, foto: album A. Struhárovej
