Vladimír Trnavský z Hrachova má za sebou roky v dobrovoľnom hasičskom kolektíve aj skúsenosti profesionálneho vojaka. V miestnom Dobrovoľnom hasičskom zbore (DHZ) si vyskúšal rôzne pozície, súťažil a zúčastnil sa aj na zásahoch. Dnes pôsobí na prúde B a za najdôležitejšie považuje, aby sa hasiči pri svojej práci mohli na seba spoľahnúť a bezpečne sa vrátili domov. Ako pre vobraze.sk Valdimír Trnavský uviedol, hasičstvu ho priviedol prirodzený záujem aj rodinné prostredie. Dobrovoľným hasičom bol aj jeho otec a Trnavský sa postupne zapájal do hasičských krúžkov. Počas dospievania prešiel mládežníckymi družstvami a neskôr sa k hasičstvu výraznejšie vrátil cez súťaže. „Stále sa mi to páčilo, bavilo ma to a už to išlo,“ hovorí Trnavský ( 46).
V družstve si vyskúšal viacero pozícií a podľa potreby vedel zaskočiť tam, kde bolo treba. Postupne sa tak stal univerzálnym členom tímu. Dnes pôsobí na prúde B, no zdôrazňuje, že pri hasičskom útoku má význam každá pozícia. Členovia musia byť zruční, obratní a fyzicky pripravení. Tí, ktorí bežia na dlhšiu vzdialenosť, potrebujú rýchlosť a výbušnosť, no nároky má aj práca pri hasičskej striekačke.
Hrachovskí hasiči majú za sebou množstvo súťaží a úspechov. Trnavský si cení najmä výsledky v Gemerskom pohári, ale aj dobré umiestnenia na okrskových podujatiach a súťažiach mimo okresu. V okolí majú silných súperov, napríklad z Teplého Vrchu, pričom o výsledku často rozhodujú len stotiny sekundy. „Najkrajšie víťazstvo asi nemám. Každé je ťažko vybojované,“ hovorí. Za jeden z vydarených výkonov považuje hasičský útok, pri ktorom sa družstvu podarilo dosiahnuť čas pod 14 sekúnd. Približne 13-sekundový útok bol podľa neho veľmi dobrým výsledkom.
Hrachovo má aj v súčasnosti viacero súťažných družstiev. Muži sú rozdelení na tímy A a B, okrem nich súťažia dorastenci, ženy aj mladí hasiči. Práve široká členská základňa je podľa Trnavského jednou z predností miestneho zboru. „Baví ma kolektív, súťaže aj stretnutia s ostatnými členmi dobrovoľných hasičských zborov. Sme stále v kontakte, aj keď práve nesúťažím, prídem podporiť kolegov. Aj psychická podpora je dôležitá,“ približuje. Vzťah k hasičstvu sa podľa neho rokmi nezmenil. Stále ho teší spoločná činnosť aj ľudia, s ktorými sa pozná od detstva.
Pri zásahoch rozhoduje dôvera aj bezpečnosť
Dobrovoľní hasiči sa okrem súťaží zúčastňujú aj na zásahoch. Trnavský spomína napríklad požiar auta v susednej obci, likvidáciu sršňov či požiare v okolí. Medzi rozsiahlejšie udalosti, pri ktorých pomáhali, patril požiar smetiska v Hnúšti a požiar lesa či trávnatých porastov v Kružne. Pri týchto zásahoch pôsobil ako vodič, obsluha techniky a strojník.
Práca dobrovoľného hasiča si podľa neho vyžaduje pripravenosť. Keď príde výzva, členovia musia byť schopní vyraziť a plniť svoje úlohy. Za základ považuje dôveru medzi členmi tímu. „Partia je základ. Keď je dobrá partia, človek sa nemusí báť, môže druhému veriť. O tom to je,“ zdôrazňuje.
Hasiči podľa neho chcú pomáhať a zachraňovať všetko, čo sa zachrániť dá, no nesmú pritom zabúdať na vlastnú bezpečnosť. Požiar trávy alebo lesa sa môže rozšíriť aj na ďalšie miesta a ohroziť majetok či objekty v okolí. „Najlepší pocit mám, keď sa všetko skončí a všetci zostaneme zdraví. Keď sa podarí niečo zachrániť a človeku pomôcť, vtedy to má zmysel,“ hovorí Trnavský. Za dôležité považuje aj to, že členovia zboru sa poznajú dlhé roky a majú spoločné spomienky zo súťaží aj zásahov. Hasičstvo podľa neho prináša množstvo zážitkov, no najpodstatnejšie je, aby sa všetci po náročnej situácii vrátili v poriadku.
Skúsenosti z armády využíva aj pri hasičoch
Trnavský vyštudoval za strojára a približne rok pracoval ako montážny pracovník. Potom nastúpil do Ozbrojených síl SR. Začínal v Rimavskej Sobote, v roku 2005 prešiel do Rožňavy, kde pôsobí ako profesionálny vojak a zastáva veliteľskú funkciu. Služba v armáde mu priniesla skúsenosti, ktoré využíva aj v dobrovoľnom hasičstve. Za dôležité považuje najmä disciplínu, dobré vzťahy a kamarátstvo. Význam má aj fyzická kondícia, ktorú potrebuje vojak aj hasič.
Absolvoval polročnú zahraničnú misiu, na ktorú odišiel po štyroch rokoch služby v armáde. Priniesla mu ďalšie skúsenosti a na otázku, či by sa na misiu ešte niekedy vybral, nevylučuje túto možnosť. „Keď človeka niečo baví, dá sa to zladiť,“ hovorí o kombinovaní profesionálnej služby s dobrovoľným hasičstvom.
Voľný čas venuje športu, lyžovaniu a turistike. V poslednom období ho oslovilo aj cestovanie na motorke. S partiou navštívili Balkán, predtým boli vo Švajčiarsku, v Alpách a Slovinsku. Na cestách si navzájom pomáhajú, podobne ako v hasičskom kolektíve. Jeho veľkým cestovateľským snom je dostať sa do Magadanu a prejsť trasu spájanú s transsibírskou magistrálou. Záujem o túto cestu v ňom podporili aj dokumentárne filmy, ktoré o nej sledoval.
V Hrachove oslávili 130 rokov zboru
Súčasní aj bývalí členovia DHZ Hrachovo sa v sobotu stretli na oslavách 130. výročia založenia zboru. Súčasťou programu bolo spomínanie na spoločné zážitky, minúta ticha za zosnulých hasičov aj povyšovanie dobrovoľníkov. Medzi povýšenými bol aj Vladimír Trnavský.
Na oslave sa zúčastnil aj 86-ročný Ján Šimon, posledný zo zakladateľov Gemerského pohára. Spomienku na históriu zboru priniesla aj Ľudmila Števáková, dcéra bývalého dobrovoľného hasiča. Hasičom venovala kópiu fotografie, ktorú našla u svojho otca a ktorá pochádza pravdepodobne z roku 1929. Originál darovala hasičskej zbrojnici v Hrachove.
Dobrovoľný hasičský zbor v Hrachove vznikol v roku 1896, keď obec niesla aj maďarský názov Ráhó a patrila do Uhorska.
Činnosť zboru sa podarilo obnoviť približne pred desiatimi rokmi. Významnou pomocou bolo získanie novšieho hasičského vozidla. V súčasnosti má zbor 53 členov a 26 mladých plameniakov. O budúcnosť hasičstva sa starajú aj prostredníctvom záujmového útvaru Mladý hasič, ktorý vznikol na miestnej základnej škole v školskom roku 2015/2016. Deti sa v ňom pod vedením Pavla Rapčana a Tomáša Kedera učia základom hasičstva, disciplíne, tímovej spolupráci a prvej pomoci.
Oslavy doplnil kultúrny program. Vystúpil aj Janko Keder, rodák z Hrachova, ktorý obec reprezentoval spevom v bratislavskej opere. Na podujatí zaspieval pieseň z repertoáru Karola Duchoňa.
