Fanni Bodor pracuje ako záchranárka na stanici RZP v Tornali. Pôsobí tu tretí rok a od októbra je plnohodnotným členom posádky na plný úväzok. Pracuje ešte čiastočne aj v rimavskosobotskej nemocnici, kde začala zbierať skúsenosti v zdravotníctve. Ako pre vobraze.sk priblížila Fanni Bodor, záchranárstvo bol jej plán „B“. Jej snom bolo po skončení gymnázia v Tornali ísť študovať medicínu a stať sa zubárkou. Na štúdium ju neprijali a Fanni sa nechala inšpirovať starším bratom, ktorý je anestéziológ v nemocnici Bory, ale chodil tiež slúžiť na záchranku. Záchranárske oblečenie i príbehy, ktoré jej rozprával, ju nadchli. Vyštudovala preto urgentnú zdravotnú starostlivosť na Katolíckej univerzite v Ružomberku. Keď v roku 2020 štúdium ukončila, v okolí Tornale neboli voľné miesta na záchranke.
Prijala preto ponuku v rimavskosobotskej nemocnici a začala pracovať na urgentnom príjme. Po ôsmich mesiacoch prešla z urgentu na ARO, ktoré ona sama považuje za bližšie jej zameraniu. Práve práca na ARO bola podľa jej slov veľkým prínosom, keďže tam videla rozličné situácie a naučila sa veľa vecí, ktoré využíva v teréne. „Som vďačná za možnosť robiť aj na záchranke, aj v nemocnici, lebo vidím oba svety a viem lepšie pochopiť ľudí, čo zažívajú,“ upresňuje 27-ročná Tornaľčanka, ktorá naďalej pracuje na svojom vzdelávaní a navštevuje magisterské štúdium ošetrovateľstva na VŠZaSP sv. Alžbety. Prvé skúsenosti v RZP začínala zbierať v Bottove. Jej záľubou je pestovanie levandulí, ktoré majú pár rokov pri obci Hubovo.
„Je radosť vidieť, keď človek vie pomáhať, keď už stačí naša prítomnosť záchranárov, aby sa pacient upokojil, “ opisuje svoje pocity. Veľkým adrenalínom sú pre ňu výjazdy k pôrodom. Na rozdiel od rodiacich žien, záchranári vnímajú pôrod ako veľmi rýchly. „Všetko sa mení doslova z minúty na minútu. Navyše posádka sanitky musí dbať na matku aj na dieťa,“ hovorí a dodáva, že zatiaľ asistovala pri dvoch pôrodoch priamo v sanitke. Ako s úsmevom hovorí, rodičky ju potom nazývajú „krstnou mamou“. V práci záchranára sú však aj ťažké chvíle, keď by chceli pomáhať, ale nedá sa. Počas svojich služieb zatiaľ, našťastie, nebola privolaná k tragickým dopravným nehodám.
V uplynulých mesiacoch sa rozhodla vyskúšať ďalšiu životnú výzvu a začala sa popri práci venovať súťažne fitnesu. „Chceli sme vyskúšať, čo viem zo seba dostať za určitý čas a zistiť, čo treba vylepšiť,“ ozrejmila sympatická záchranárka, ktorá sa zúčastnila na prvých dvoch súťažiach v Budapešti. „Konali sa v období dvoch týždňov. Na Slovensku sme súťaže tentokrát zmeškali, snáď to napravíme v budúcnosti,“ poznamenala Fanni. Podľa jej slov bola konkurencia silná a dievčatá mali skvelú formu.
Fanni súťažila na Superbody 2024 v kategórii bikiny fitnes. Aj keď sa neumiestnila, už len účasť považuje za úspech. Predchádzalo tomu podľa nej veľa driny driny a odriekania. „Príprava bola dlhá a náročná, hlavne stravovacie obmedzenia, prísna diéta a cvičenie. Nebolo to ľahké, ale ani nezvládnuteľné,“ hovorí a s úsmevom dodáva, že ak to zvládla pri dvoch zamestnaniach a škole, tak to je dôkaz, že sa to dá.
Na začiatku mala obavy, že kvôli striktnej diéte bude ťažšie zvládať pracovné povinnosti, hlavne ťažké výjazdy. Vyčerpaná podľa nej nebola. „Všetko prebehlo v poriadku. Bála som sa, že budem menej vládať, keď budem prijímať menej sacharidov, ale dalo sa to zvládnuť,“ podotkla.
Najťažšie bolo pre ňu vyjsť prvýkrát na pódium. Ešte dve minúty pred vystúpením mala chuť sa otočiť a trénerovi hovorila, že by mali ísť radšej domov. „Isto by som mala tachykardiu, keby mi natočili kardiogram,“ smeje sa sama zo seba pri spomienke na svoje prvé vystúpenie.
Priznáva, že v kútiku duše každý súťažiaci túži vyhrať, ale jej hlavným cieľom bolo získať skúsenosti a vyskúšať niečo úplne odlišné, preto to nepovažuje za neúspech, ani sklamanie. „Bolo to obrovské vystúpenie z mojej komfortnej zóny. Som skôr introvert, ako extrovert. Išlo o to vyskúšať si, aký je to pocit, vystúpiť pred toľkými ľuďmi,“ priblížila Fanni. Bol to podľa jej slov skvelý zážitok, ktorý odporúča každému, kto nad niečím podobným uvažuje. „Ani by som nevedela opísať tie pocity. Ten adrenalín a eufória sú neopísateľné,“ povedala.
Zdroj: vobraze.sk, foto: archív Fanni Bodor
