Petra Vojteka v Hnúšti poznajú ako nadšenca historických áut, pracuje však ako záchranár. Na RZP v obci Ratková pôsobí už desať rokov. Okolie regiónu zároveň prezentuje naprieč generáciami prostredníctvom veteránskych zrazov. K záchranárstvu mal blízko už od detstva. Počas základnej školy navštevoval kurzy Slovenského Červeného kríža a zúčastňoval sa na súťažiach. „Dokonca som chodil do nemocnice v Hnúšti na dispečing, kde ma už vtedy prehovárali, aby som šiel touto cestou, no nenabral som vtedy odvahu,“ hovorí pre vobraze.sk Peter Vojtek (45).
K rozhodnutiu ho napokon priviedol jeho brat, ktorý túto školu navštevoval. Obidvoch čiastočne k záchranárstvu priviedla zodpovednosť aj vďaka osobným skúsenostiam zo svojho blízkeho okolia, kde bolo potrebné správne resuscitovanie. „Najhoršie je, keď si človek nie je istý, tým, či to správne robí. Aby to nie len vyzeralo ako pomoc, ale aj bola odborná a rýchla pomoc. Preto sme sa rozhodli pre túto profesionálnu cestu,“ hovorí s tým, že dodnes sa stretávajú s prípadmi, kedy ľudia poskytnú len veľmi slabú prvú pomoc.
Do RZP v Ratkovej Vojtek nastúpil ešte pred začiatkom štúdia, na výjazdy chodil ako vodič sanitky. „Pracujeme v širšom okolí Ratkovej, ale keď je treba, tak ideme aj ďalej. Pamätám si to dodnes, išli sme do Banskej Bystrice a bola silná poľadovica,“ hovorí.
Medzi prvé zásahy zaradil pôrod v domácom prostredí. „Keď sme prišli, dieťa už bolo na svete. Viezli sme ho z Chvalovej do Rimavskej Soboty a ja som len dúfal, že uvidím nejaké známe miesto, ktoré by som poznal,“ spomína. Zažil aj ďalšie nečakané situácie, napríklad pôrod v nemocničnom výťahu v Revúcej. „Keď sa otvorili dvere na výťahu, dieťa sa už vypýtalo na svet,“ podotkol. Ako dodáva, za najťažšie výjazdy považuje tie k deťom. „Človek si to nesie v hlave, ale musí sa naučiť vypnúť,“ opisuje náročnosť práce.
Dnes Vojtek pracuje na pozícii vodič – záchranár a svoju prácu vníma ako poslanie. „Táto práca mi dala rozhľadenosť a istotu. Je dôležité, aby človek vedel pomôcť aj ľuďom okolo seba,“ zdôrazňuje. Dodáva, že práve záchranári si často viac vážia bežné dni. „Mrzí nás, keď vidíme, ako si niektorí nevážia zdravie. My sa potom snažíme žiť inak,“ zdôraznil záchranár, ktorý si popri zamestnaní externe doplnil vzdelanie na zdravotnej škole v Rožňave.
Práve voľnočasové aktivity, ako sú historické vozidlá či pobyt v prírode, mu pomáhajú zvládať psychickú záťaž. Jeho pracovné nasadenie si všimla aj manželka. „Zvykne sa smiať, že keď mi zazvoní budík, neváľam sa, ale hneď vyskočím z postele,“ hovorí.
Peter Vojtek si v Hnúšti postupne vybudoval nielen pracovný, ale aj osobný život. Pôvodne vyštudoval Strednú poľnohospodársku a priemyselnú školu v Rimavskej Sobote v odbore cestná doprava a neskôr. Práve štúdium na tejto škole podľa neho zásadne ovplyvnilo jeho život. „Dotiahlo ma to ku všetkým praktickým veciam, bavila ma aj prax,“ hovorí. Odvtedy si vybudoval silný vzťah k motorom a autám.
Jeho najväčšou vášňou je historické auto Škoda 1000 MB, ktoré vlastní viac ako 15 rokov. Desať rokov stálo rozobraté, postupne ho opravoval a pripravoval. „Auto som poskladal pred dvoma rokmi za 63 dní, pretože som ho chcel mať ako svadobné auto. Stihol som to aj vďaka dobrým kamarátom,“ spomína. Za takmer dva roky s ním najazdil približne 9,5-tisíc kilometrov a absolvoval aj výlet k moru do Gdaňska v Poľsku. Ako podotkol, viaceré autá boli na tú dobu neskutočne premyslené a majú množstvo „vychytávok“, ktoré nájdeme aj v dnešných autách.
K svojej záľube si vytvoril aj vhodné zázemie a obnovil si garáž. V Hnúšti sa už približne štyri roky stretáva s komunitou veteránov, ktorá sa postupne rozrastá. Dnes združuje ľudí z rôznych častí Slovenska vrátane Košíc, Popradu či Brezna.
„Sme partia, ktorá spoločne rieši a rozhoduje o fungovaní. Prepájame staré aj mladé generácie, čo ma veľmi teší,“ hovorí člen a spoluorganizátor zrazov historických vozidiel v Hnúšti. Podľa neho takéto akcie majú čaro v tom, keď pripomínajú dobu, v ktorej mnohí vyrastali. Starší si prichádzajú zaspomínať, mladší majú možnosť spoznať minulosť. „Máme medzi sebou aj deti, niektoré už od ôsmich rokov. Vedieme ich k tomu, že je to pekné a má to zmysel len to treba udržiavať,“ dodáva s tým, že účasť každým rokom rastie a minulý rok mali 160 posádok a vyše 300 ľudí. Ako avizuje, prihlasovanie na tento ročník zrazu v Hnúšti už je spustený.
Voľný čas trávi Peter Vojtek najmä aktívne. Rád objavuje okolie Hnúšte, či už pešo alebo na bicykli. Prostredie regiónu sa snaží ukazovať aj prostredníctvom spomínaných veteránskych zrazov. „Ťaháme ľudí aj do zabudnutých miest. Sú prekvapení, akú máme prírodu a históriu,“ vysvetľuje. Práve jeho znalosť terénu zo záchranárskej práce mu často slúži ako inšpirácia.
Okrem toho sa rozhodol vstúpiť aj do komunálnej politiky, je mestským poslancom. „Človek vidí každodenné veci, ktoré nefungujú. Chcel som prispieť k zmene,“ hovorí. Zdôrazňuje, že chce rozhodovať podľa vlastného svedomia a konať v prospech občanov. „Nemám rád intrigy ani uprednostňovanie jednotlivcov. Snažím sa robiť politiku čestne.“
Medzi jeho priority patrí zlepšenie verejného poriadku, rozvoj cyklotrás a prepojenie regiónu aj pomocou pre deti aj dospelých či rozšírenie služieb pre seniorov. „Vidím, že deti nemajú kde jazdiť na bicykli a o mnohých dôchodcov sa nemá kto postarať. Toto by som chcel zmeniť,“ dodáva Vojtek.
Zdroj: Eliška Líšková, foto: album P. Vojteka
