Najcennejšiu tekutinu daroval 104 krát. Pavel Cirbus z Rimavskej Soboty je pravidelným darcom krvi a počas uplynulých rokov prispel k záchrane života ľudí viac ako 40 litrami krvi. Ocenili ho Kňazovického medailov. Ako pre vobraze.sk priznáva, poháňa ho pocit, že pomohol a možno zachránil život. K darcovstvu pristupoval vždy zodpovedne a neplánuje s tým prestať ani na dôchodku.
Prvý krát Pavel Cirbus daroval krv začiatkom 90-tych rokov a veľmi dobre si pamätá na okolnosti. Na darcovstvo ho nahovorila jeho obvodná lekárka. Urobila mu prvotné testy a keď vyšli dobre, rozhodol sa, že to skúsi aspoň raz. „Nepredpokladal som, že jedného dňa budem mať až toľko odberov,“ hovorí Cirbus (66), ktorý je rodákom z Horných Zahorian. Pokiaľ mu to zdravie doprialo, snažil sa chodiť v pravidelných intervaloch. Skromnému šesťdesiatnikovi sa za posledné roky darí udržať si minimálne dva odbery ročne.
Darovať krv chodí takmer výhradne do rimavskosobotskej nemocnice na tunajšie Hematologicko -transfuziologické oddelenie. Zúčastňuje sa i mobilných odberov v Čiernom Potoku, ktoré sa konajú pri príležitosti oslobodenia obce počas SNP. Ako Cirbus poznamenal, nespomína si presne koľkokrát bol darovať krv konkrétnemu príjemcovi. Keď bol oslovený, skrátka neváhal a neodmietol pomoc. Len párkrát sa mu stalo, že mu krv nevzali po vyšetrení. Zo skúseností však dodáva, že darcom odporúča večer pred odberom jesť radšej striedmejšie jedlo než si dopriať poriadnu porciu.
Hematologicko-transfuziologické oddelenie v nemocnici v Rimavskej Sobote si pochvaľuje. „Sestričky sú výborné. Ako bolo darcovské centrum vynovené, tak je aj prostredie už inakšie a na lepšej úrovni,“ povedal Cirbus, ktorý na odbery chodí skoro ráno, aby bol medzi prvými.
Spomína si však na časy, keď chodievali na odbery viac aj jeho rovesníci, vtedy sa lepšie poznali medzi sebou. Dnes už svojich rovesníkov stretáva len zriedka. Pribúdajú však noví darcovia či noví priatelia, čo ho teší. Darcovstvo v rodine Cirbusovcov pokračuje aj v ďalšej generácii. Keď bol jeho syn ešte malý, tak ho vždy po odbere potešil keksíkom alebo Deli tyčinkou, ktorú dostal pri darovaní. Syn dlhoročného darcu chodieval pôvodne spolu s otcom, dnes už sa im ťažšie darí zosúladiť ako sa odsťahoval. Chodia tak obidvaja podľa svojich možností. Zároveň však zdôraznil, že je hrdý na to, že má v darcovstve pokračovateľa.
V Rimavskej Sobote býva Pavel Cirbus už od roku 1986. Po strednej škole začal pracovať na poľnohospodárskom družstve, ako vyštudovaný mechanizátor poľnohospodárskych strojov. Neskôr sa živil ako vodič. Podľa jeho slov precestoval celé Československo niekoľko krát. Pár rokov pracoval aj u cestárov a jazdil aj na posýpači. Zakotvil napokon v mäsokombináte Tauris.
Na dôchodku sa podľa jeho slov venuje chalupe, ktorú má v rodnej obci. „Je mojou veľkou záľubou,“ hovorí Cirbus a dodáva, že čas rád trávi záhradkárčením, potulkami po okolitej prírode Horných Zahorian, či zberom hríbov v lesoch. Ako laik sa zaujíma o starožitnosti. Samotná Kňazovického medaila je tak pre neho vzácnym kúskom, spomienkou na významného priekopníka transfúzie krvi a bude uložená medzi predošlými oceneniami.
Cirbus bol jedným z dvoch darcov, ktorí začiatkom tohto mesiaca získali najvyššie ocenenie Slovenského Červeného Kríža – Kňazovického medailu. Slávnostného aktívu oceňovania darcov krvi sa zúčastnilo okolo 130 darcov. Podľa dosiahnutej hranice počtu odberov diamantovou plaketou ocenili päť darcov, dvadsiati dostali zlaté plakety. „Všetkým darcom patrí veľká vďaka a prajeme im veľa zdravia v predvianočnom období a krásne sviatky,“ spomenula riaditeľka Územného spolku SČK Rimavská Sobota Danka Hladovcová.
Zdroj: vobraze.sk, foto: Attila Gecse
