Poltárčan zachránil sochu cisárovnej pred zošrotovaním. Vystavená je v budove mestského úradu

Bronzová socha Alžbety Bavorskej v Poltári bola druhou, ktorú odliali v Rakúsku. Jej záchranca František Vytřísal, foto Jozef Korimčák

V Poltári majú bronzovú sochu manželky rakúskeho cisára a uhorského kráľa Františka Jozefa, známa ako Sissi. Malo ísť v poradí o druhú jej takúto odliatu podobizeň v rámci celého Uhorska, k jej odhaleniu došlo v roku 1899.

Spomínaná socha stála v minulosti v parku, ktorý sa nachádzal v priestoroch dnešného Mestského úradu v Poltári, pravdepodobne však v jeho neďalekej blízkosti. V súčasnosti ju môžete na živo vzhliadnuť v chodbách spomínaného úradu, kde je vystavená a prístupná verejnosti. Aký osud mala táto nádherná socha a ako sa ocitla na Msú v Poltári? To priblížil Milan Vitéz ml. z Poltára, ktorý sa zaoberá historickými fotkami i archeológiou v okrese Poltár. Ako spomenul, snažili sa k tejto soche dať dokopy čo najviac historických faktov, o ktorých sa zatiaľ nikde nehovorilo.

V kronike číslo jedna, ktorú písal Július Pástor od roku 1921 – 1929 sa spomína: „Táto socha bola po prevrate odstránená a na terajšom Námestí slobody dáme miesta sochy niektorého nášho národného bojovníka na tom istom fundamente, kde označená socha stála.“

Podľa Vitéza ml. tým s najväčšou pravdepodobnosťou mysleli 28. október 1918 – vznik Prvej česko-slovenskej republiky, teda vlastne určité časové obdobie po tomto dátume. Nútená maďarizácia, útlak a zakazovanie všetkého slovenského pred prvou svetovou vojnou spôsobili nenávisť k Maďarom a z tohto dôvodu musela byť aj socha, ako symbol bývalého režimu, odstránená.

Dobová pohľadnica, na ktorej je vyobrazený park so sochou Sisi

V neznámom roku po jej odstránení bol jej osud už takmer spečatený. Vtedy ju pred zošrotovaním zachránil Poltárčan František Vytřísal, ktorý na jej záchranu obetoval 300 Kčs. Ľubomír Vytřísal, vnuk spomínaného pána, si na to pamätá, akoby to bolo dnes: „Bol som vtedy síce len malý chlapec, ale pamätám si, ako ju môj starý otec natieral olejom. Vyrobil jej betonový podstavec, na ktorom bola umiestnená pri včelách. Na spomínanom mieste sa uchovala až do 26. mája 1993, keď sa ju Ján Kováč, Michal Abelovský a Marian Balaj vybrali hľadať.

V roku 1994 bola reštaurovaná vďaka príspevku Štátneho fondu kultúry Pro Slovakia a finančnej podpore predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Ivana Gašparoviča. „Po jej zreštaurovaní bola údajne dočasne umiestnená v Mestskom múzeu v Poltári, tiež v priestoroch starej školy,“ priblížil Vitéz ml, ktorý pri pátraní a spracovávaní informácií spolupracoval aj s Vladimírom Gondášom a Oľgou Bodorovou.

Alžbeta Bavorská, manželka rakúskeho cisára a uhorského kráľa Františka Jozefa, známa ako Sissi, vstúpila do histórie ako obľúbená panovníčka, ktorá sa vzbúrila proti tradíciám dynastie Habsburgovcov. Vedená svojím nezávislým duchom sa už v mladosti nestotožňovala s očakávaniami viedenského dvora, túžila sa emancipovať a s obľubou cestovala. Jej život však predčasne vyhasol rukou anarchistu, ktorým bol frustráciou a pomstou hnaný robotník Luigi Lucheni. Sissi naposledy vydýchla 10. septembra 1898 v Ženeve.

Správa o atentáte sa dostala aj do obce Nyirád v Maďarsku, kde bola úcta ku kráľovnej veľmi silná. V spomínanej maďarskej obci bol na pamiatku cisárovmej postavený prvý pamätník v celom Uhorsku 16. mája 1899. Bronzová socha bola odliata podľa kamennej predlohy sochára Viktora Tilgnera. Vyrobená bola v Blansku na juhu Moravy.

Bronzová socha Alžbety Sissi v obci Poltár je vlastne sestrou sochy z obce Nyirád a bola vyrobená tiež v blanských zlievárňach v Čechách, pravdepodobne vo vtedajšej firme Breitfeld – Daněk, ktorú založil v roku 1698 Arnošt Leopold z Gellhornu a funguje dodnes pod názvom ERNST LEOPOLD s.r.o.

Odhalenie pamätníku cisárovnej Sissi v Poltári 29. júna 1899. Noviny Losoncz és Vidéke o udalosti referovali vo vydaní zo dňa 9. júla 1899.

Barón Alois Baratta bol jedným z tých, ktorý v júni 1899 inicioval založenie parku na pamiatku kráľovnej Alžbety (Sissi), v ktorom bude slávnostne odhalená aj jej busta. „Z iniciatívy Karola (Károlya) Krivdu, správcu (riaditeľa) majetkov poltárskeho zemepána baróna Aloisa Barattu, ktorú podporili obce Zelené a Poltár, sa začal pripravovať plán na zriadenie parku na pamiatku kráľovnej Sissi. Vďaka obetavosti barona Barattu sa zámer zrealizoval a dnes je pri vstupe do obce Poltár sochou našej kráľovnej ozdobený krásny háj pri hlavnej ceste.“

Slávnostné odhalenie sochy sa uskutočnilo 29. júna 1899 za obrovskej účasti obyvateľov celého vidieka. Slávnosti sa zúčastnil zástupca ministra pôdohospodárstva Július (Gyula) Solcz, vrchný lesný hospodár a hlavný lesný radca Gustáv Tavy, ktorých do Barattovho kaštieľa odprevadilo sedliacke bandérium, majúce 42 jazdcov. Slávnosť otvoril poltársky spevokol so skladbou Výzva (druhá hymna Maďarska, text napísal Mihály Vörösmarty v roku 1836, hudbu zložil Béni Egressy v roku 1843). Následne Ján (János) Alexy, evanjelický farár z Poltára, vystúpil na pódium a predniesol oslavnú reč. Nasledovalo odhalenie busty kráľovnej. Potom Ján Alexy s veľkým úspechom predniesol ódu, ktorú pre túto príležitosť napísal Jakab Ödön, člen Kisfaludiho spolku. Poltársky spevokol ukončil program slávnosti Hymnou.

Vedľa sochy – busty bola umiestnená pamätná tabuľa s maďarským nápisom: „Veličenstvu kráľovnej Alžbety, preslávenej pamiatke s oduševnenou vlasteneckosťou postavil Alois Baratta – Dragono – veľkostatkár a Karol Kriwda, riaditeľ panstva s hmotnou podporou obcí Poltár a Zelené 29. júna 1899“.

Zdroj: Foto/grafika – text: Milan Vitéz ml.