Mladé krajčírky majú za úlohu ušiť uniformu dobrovoľníckej stráže, akú nosieval Janko Francisci Rimavský. Samospráva v Hnúšti ju plánuje využiť počas osláv 200 výročia jeho narodenia. Významného rodáka, národného buditeľa, vojaka, básnika či spisovateľa si majú pripomenúť v Hnúšti začiatkom júna na Dni mesta. Objednávku na túto špeciálnu úlohu dostali v tamojšej Strednej odbornej škole. Ako pre vobraze.sk priblížil riaditeľ školy Miloš Mäsiar, žiačky aj s majsterkou robia dva takéto obleky pre čestnú stráž. Podľa jeho slov je to spestrením ich činnosti v odbore krajčír-dámske odevy.
V súčasnom školskom systéme je tento odbor skôr výnimkou v našom regióne. Na škole ho však považujú stále za potrebné a vyučujú ho šiestym rokom. Vzťah k šitiu má aj samotný riaditeľ. Ako prezradil, veci si šije pre vlastnú potrebu. „Nezahadzujem ich hneď, keď sa ešte dajú zašiť,“ dodal.
Odev pre dobrovoľnícku stráž už naberá reálne kontúry. Podľa slov majsterky odborného výcviku Veroniky Ďurišovej ho robia z kvalitného súkna a musí byť v štýle stojáčikový golier, manžety a od pása dolu je rozšírený.
„Je tmavo-modrej farby so zlatým zdobením, ktoré nie je jednoduché. Aj celkovo práca s kvalitným súknom je zložitejšia. Sme však radi, že nás oslovili a môžme takto s dievčatami odprezentovať svoju prácu,“ povedala Ďurišová, ktorá tento odbor učí šiestym rokom, odkedy ho na škole zaviedli. Ako naznačila, nohavice budú červenej farby po bokoch s modrým lemom. „Chýbať nebude ani typický klobúk s pierkom, aký nosieval rodák Francisci Rimavský,“ poznamenala.
Takúto zakázku robia prvýkrát a sú naklonení aj ďalším podobným kreatívnym spoluprácam. Podľa Ďurišovej však vedia vyhovieť aj verejnosti a spestriť výučbu, ak by ľudia z okolia potrebovali niečo ušiť, skrátiť, alebo prešiť. Krajčír dámskych odborov v minulosti prezentovali aj na Vianočných trhoch v Rimavskej Sobote i na ďalších iných.
„Žiačky si počas štúdia dokážu ušiť kompletné oblečenie. V prvom ročníku je to dámska sukňa, nohavice. V druhom ročníku blúzka, plášť či sako. Potom si dokážu zhotoviť aj vlastný strih aj upraviť strih z módneho časopisu,“ priblížila. Za veľmi dôležité však majsterka považuje šitie na „postave“. Takýto odbor považuje už skôr za výnimku, no v minulosti boli krajčírky rozšírenejšie. Šilo a študovalo sa v Tornali alebo v odevnej spoločnosti v Tisovci. Ročne vychovajú približne štyri krajčírky, podľa normatívov Banskobystrického samosprávneho kraja. Chodia do zmiešanej triedy spolu aj s mechanikmi, stolármi. Tento rok už majú počty naplnené.
Aj keď toto remeslo v súčasnosti podľa Ďurišovej nie je atraktívne zaplatené, ide však o poctivé remeslo, ktoré si vyžaduje šikovné ruky a trpezlivosť. Za problém považuje globálne zahltenie trhu textilom, pričom nákup len samotnej látky je drahší, ako už častokrát hotové kúpené nohavice v obchode s čínskym tovarom.
Naopak, za veľkú výhodu považuje šitie na mieru. „To je najdôležitejšie. Každý z nás máme nejaké odchýlky. Niekto nižšie položený bedrový kĺb, naklonenú chrbticu a my toto vieme urobiť priamo na postave tak, aby to sedelo,“ dodala majsterka, ktorá má odučené roky aj v špeciálnej škole.
Niekedy boli na škole „odborné práce“, vyučovalo sa aj pestovanie, varenie, obšívanie. „Dnes to deti vôbec nemajú a doma sa s tým u rodičov málokedy stretnú. Je to na škodu, lebo potom deti k tomu nemajú vzťah. Nevedia si prišiť gombík či zaštopkať ponožky a rovno ich vyhadzujú,“ hovorí. Verí však, že pozitívny príklad videla v Anglicku, kde žije ich rodinná známa, ktorá začala šiť a upravovať odevy na mieru aj keď je nepočujúca. „Až sa vypracovala v tomto remesle a teraz je známa a píšu o nej aj médiá. Verím, že sa to dostane tiež aj k nám,“ uzavrela s úsmevom.
Ťahákom Dní mesta má byť koncert No Name
Zdroj: vobraze.sk, foto: archív Veronika Ďurišová
