Miroslav Bračo je dlhoročným učiteľom výtvarného odboru na Základnej umeleckej škole Jána Valacha v Hnúšti. V minulosti bol aj jej riaditeľom. Účinkuje v ochotníckom divadle. Stretnúť ste ho mohli aj ako zbojníka v historickom vlaku Zbojnícky expres. Päťdesiatnik z Hnúšte aktívne športuje. So svojimi psami chodieval po súťažiach.
V detstve navštevoval Miroslav Bračo vtedajšiu ľudovú školu umenia, do ktorej ho dali rodičia, pretože pri každej príležitosti kreslil. Podľa jeho slov sa chcel pôvodne stať vojakom. Zakotvil však v školstve a našiel sa v povolaní pedagóga umeleckej školy. V hnúšťanskej ZUŠ-ke je učiteľom výtvarného odboru. „Čo som videl, to som maľoval. Kam som prišiel, tam som maľoval. Samo sa to vyvinulo. Učím už 31 rokov a s bývalými žiakmi vždy rekapitulujeme, čo všetko sme zažili. Vtedy si uvedomujem, koľko tých žiakov už bolo,“ uviedol pre vobraze.sk Miroslav Bračo (56). Jedno funkčné obdobie bol aj riaditeľom tejto ZUŠ-ky. Ako poznamenal, nie je papierový typ, a tak sa vrátil k práci učiteľa.
Bračo vyučuje základy výtvarníctva ako kresba, maľba, grafika alebo modelovanie. „Osobne každému hovorím, že kresba by mala byť základ, lebo z tej sa dá ďalej odvíjať,“ skonštatoval skúsený pedagóg. Jeho žiaci majú od päť do osemnásť rokov, ale so svojimi skúsenosťami a poznatkami sa delí aj s dospelými, ktorí ZUŠ-ku navštevujú. „Vždy sa snažím vyjsť v ústrety každému študentovi. Zdá sa mi, že neposední študenti sú niekedy vďačnejší a nadšenejší, keď sa im niečo podarí.“ Poukázal na to, že žiaci sú dnes na seba menej kritickí. „Pri každom ročníku je to, samozrejme, individuálne, ale tá rôznofarebnosť je zaujímavá,“ dodal.
Žiaci dokážu prekvapiť
Svoju kreativitu sa snaží prenášať na žiakov. „Dokážu ma prekvapiť a odovzdávame si navzájom energiu. Mojich študentov vediem k tomu, aby prichádzali s nápadmi z ich vlastnej hlavy. To, čo mi navrhnú, prediskutujeme a idú vlastným smerom s nejakým usmernením. Väčšinou sa z nich snažím dostať to, čo chcú robiť,“ priblížil rodák z Hnúšte. Maľovanie na zákazky ho nebavilo. Mal jednu výstavu svojich diel v Bratislave, ale tam pochopil, že nebude v maľbe a predávaní obrazov pokračovať. „Kritik mi tam povedal, že tieto obrazy s Boschovskou deformáciou a monochromatickým ladením sú fajn, ale predávať sa budú ťažko. Maľoval som aj potom, len svojím tempom a málo.“
Picasso, Bosch, Dalí, Brunovský
Tvoril, keď mal na to náladu a pocit, že chce vyjadriť to, čo ho nadchlo. „Oslovil ma text piesne, básne alebo mi utkvela v povedomí veta z divadelnej inscenácie, ktorú som potom mal potrebu kreatívne znázorniť. Vždy som si myslel, že z toho bude abstrakt, ale väčšinou som skončil v surrealizme.“ Páči sa mu práve tvorba surrealizmu, Pablo Picasso v jeho skoršom období, kým neprešiel do kubizmu, ale aj tvorba už spomínaného holandského maliara Hieronyma Boscha. Za svoj surrealistický vzor označil Salvatora Dalího. Čo sa týka slovenských autorov, našiel inšpiráciu v Albínovi Brunovskom. Ak sa Miroslav zúčastnil so svojou tvorbou na nejakej súťaži, podarilo sa mu vždy odísť s nejakou cenou.
Na divadelných doskách
Žiakom púšťa pri ich tvorbe hudbu. Obľubuje slovenskú. „Snažím sa žiakom púšťať slovenskú tvorbu, aby spoznávali aj našu kultúru. Púšťam im neraz to, čo som počúval ja, keď som bol mladý. Popri kreslení môžu počúvať tiež rozprávky,“ ozrejmil. V aute sa neubráni počúvaniu folklóru alebo na dvore v záhrade spevu a tancu so svojou rodinou. „Manželka tancovala a syn tancuje vo folklórnom súbore, takže je u nás veselo.“
Už vyše päť rokov účinkuje v hnúšťanskom divadelnom súbore Katalpa „Zavolali ma, lebo potrebovali chlapa, ktorý by povedal pár viet a už som tam zostal,“ spomína Miroslav Bračo. „Bola to výzva a zmena, čo vo svojom živote vždy prijmem. Samotné skúšky pred vystúpeniami ma bavia najviac. Som veľký trémista, takže vystúpenia sú pre mňa ťažšie. Ale máme skvelý tím ľudí, každé predstavenie je vždy plné zážitkov a, samozrejme, si pamätám vždy len to, čo pokazím,“ hovorí s úsmevom divadelník. Naučil sa, že menej je niekedy viac aj v divadle. „Je to proces učenia sa, čo ma veľmi baví.“ Navrhoval už tiež kulisy.
V úlohe zbojníka
Ak ste cestovali Zbojníckym expresom, premávajúcim na trase Rimavská Sobota – Zbojská, mohli ste ho zaregistrovať v úlohe zbojníka. „Známy chcel, aby ľudia v historickom vlaku počas jazdy spoznali Surovca a zbojníčenie, tak sme mali improvizované historické predstavenie počas jazdy po železniciach. Hral som Jakuba Greguša, ktorý zbíjal alebo rozdával cukríky deťom, keď plakali,“ povedal Bračo.
Pripomenul, že scénky museli byť rozdelené tak, aby do deja zapadali aj povinné zastávky vlaku. Nechýbali ani výstrely z pušiek. „Rozdiel v porovnaní s klasickým divadlom je ten, že tu chodím pomedzi divákov a interagujem s nimi. Keďže je to vo vlaku, je tam hluk a neraz veci zopakujeme, zrýchľujeme alebo spomaľujeme podľa toho, ako sa blíži ďalšia zastávka. Odozva od cestujúcich – divákov prichádza od prvej minúty. Krásne je tiež to, že sa to celé odohráva vo vlaku, čo sa často nevidí. Vlaky sú rok, čo rok plnšie a to nás teší.“
Športuje a zbiera LP platne
So svojím psom malamutom behal ako mašér v zime na bežkách na pretekoch a na jeseň za vozíkom so záťažou, neskôr sa venoval skijöringu. S írskym plemenom vlkodavom sa zúčastňoval na výstavách psov. Choval plemená väčších psov, ktoré mu ľudia dali za plot ako šteniatka, lebo vedeli, že pri ňom bude pes v bezpečí a bude o neho dobre postarané. V súčasnosti má už len jedného psa. „Chystám sa na adopciu ďalšieho, ale musím sa dohodnúť so ženou,“ smeje sa psíčkar.
Bračo aktívne hráva stolný tenis, tenis a florbal. Syn ho inšpiroval, aby ako turista absolvoval Cestu hrdinov SNP, na ktorú sa chystá. V záhrade má bohatú úrodu zeleniny i ovocia. Chová zajace či sliepky. Zbiera staré poľnohospodárske stroje, aby tak zachoval dedičstvo po svojich starých rodičoch. Syn vyrábal produkty z dreva a dcéra kráča v šľapajach matky, ktorá je RDG laborantkou. V poslednej dobe Miroslav zbiera tiež LP platne a staré rádiogramofóny. Kým oslávi šesťdesiatku, chystá sa ešte spraviť výstavu svojich výtvarných diel.
Zdroj: Sophia Mária Sojková, foto: album M. Brača
