Paríš-rúbeš Gemerom bol tento rok „masakrom“. Odhodlaní pretekári bojovali s blatom či technickými problémami

Druhý ročník unikátnych pretekov jednoprevodových bicykov pod názvom Paríš-rúbeš Gemerom SingleSpeed Race preveril sily aj trpezlivosť cyklistov. Poľné cesty sa po daždi zmenili na zablatené pasce. Náročná trasa merala 107 kilometrov. Partia na všetko odhodlaných ôsmich pretekárov sa na ňu vydala v sobotu 18. septembra ráno.

Vyrážali z Hlavného námestia v Rimavskej Sobote. Po prechode Tormášom pelotón poľnými cestami pokračoval smerom na Zacharovce a Pesétu, odtiaľ cez Uzovskú Panicu a Lapoňu na Kálošu, ďalej spoločne smerom na Levkušku-Otročok a Gemer, kde doplnili energiu v miestnom pohostinstve.

Po ostrom štarte smerom na Tornaľu sa pelotón začal trhať a vedenia sa ujala vzorne spolupracujúca skupina ašpirantov na víťazstvo. Tá spoločne v silnom protivetre pokračovala až po Dechtáre. Tam sa v lesnom prechode popod Ragač do Hajnáčky odtrhol Ladislav Maďar (Lozorno), ktorý suverénne viedol až po Gemerček. Tam však pre technické problémy v lepivom blate na prechode smer Močiar stratil prvenstvo a víťazom preteku sa tak stal Ďuro Kepka ml. (Single Speed Club Rimavská Sobota). Tretí došli už za tmy spoločne Rasťo Maňovský a Mišo Svoreň, ten od Gemerčeka na defekte. Ako poslední došli po pol desiatej večer Martin Kacian, Erik Klaubert a Mišo Juršík, ktorí bojovali s nesmiernymi technickými problémami. Dano Kekeňák (Drienčany) dokonca kvôli prasknutému ráfiku musel v Hajnáčke odstúpiť.

Štart z Hlavného námestia v R. Sobote

Spýtali sme sa zakladateľa akcie a vedúceno neformálneho Single Speed Clubu RS, Rasťa Maňovského, ako hodnotí tohtoročnú akciu a prečo sa zamerali práve na jednoprevodové bicykle. „Tento ročník bol masaker a nevyrovná sa mu žiadna z našich doterajších akcií,“ hovorí zakladateľ akcie. Karty podľa neho jednoznačne zamiešalo počasie, keď piatkový výdatný dážď zmenil poľňačky na pasce plné lepivého blata. „Najviac na to doplatil Mišo Juršík, ktorý šiel na bicykli s blatníkmi ktoré sa mu upchávali a Laco Maďar, ktorému podobný blok vyrábali konštrukčne príliš tesné brzdy. On síce hneď za Zacharovcami problematickejšiu zadnú odmontoval a pokračoval len s prednou, ale aj tá sa mu nakoniec vypomstila na poslednom blatistom úseku kde ho s prehľadom predbehol Ďuro Kepka,“ priblížil.

Taktiež defektov bolo nebývale veľa, nehovoriac o výdatnom protivetre na úseku Číž – Dechtáre. „To šetko stojí sily a čas navyše a tak sme postupne dochádzali do cieľa na Hlavnom námestí prakticky až na víťaza všetci za tmy,“ poznamenal.

Krkaháje niekde nad Uzovskou Panicou

A prečo jednoprevodové bicykle? „Je to kult. Je to nekompromisná záležitosť. Aký prevod si navolíš, aký si myslíš že ukrútiš, taký ťa bude trápiť celú trať. Žiadne výhovorky, žiadne uľahčenie v podobe prehadzovačky. A navyše, je to taká pripomienka dôb, keď ešte pretekali len bežní ľudia s bežnými zamestnaniami a častokrát katastrofálnou životosprávou, a to sa nám mimoriadne páči!,“ reagoval Maňovský.

A čo by si chcel odkázať prípadným záujemcom o budúce akcie? Sledujte facebookovú stránku Single Speed Club RS, tam s predstihom uverejňujeme všetky naše akcie. Napríklad budúci rok otvárame sezónu prevdepodobne 15. mája jednoduchším Giro di Buzitka. A samozrejme, zadovážte si jednoprevodový bicykel!

Zdroj: vobraze.sk, foto: archív pretekárov