O Dni víťazstva nad fašizmom sa v Klenovci dozvedeli 9. mája, takto pred osemdesiatimi rokmi. Pri kolešniach na vrchoch v okolí obce vtedy sadili zemiaky. Rádio nemali a v tej dobe sa správy nešírili tak rýchlo, ako v súčasnosti. Ukončenie vojny a víťazstvo sa dozvedeli prostredníctvom klenovských zvonov na kostole. S týmto zážitkom sa rozhodla podeliť pamätníčka druhej svetovej vojny, rodáčka z Klenovca Zuzana Mázorová – rodená Kamoďová. Dnes vo veku viac ako 101 rokov si na tento svetlý moment v jej živote spomína stále rada.
Bolo to v čase, keď bola slobodná a žila pri rodičoch. Dokončievali sadenie „kromplí“ na Javorinkách s mamkou, keď začali veľmi nezvyčajne zvoniť zvony. Predtým taký zvuk podľa Mázorovej nepočuli. „Mojej mame to bolo veľmi divné, lebo vedela dobre rozoznánať zvony. Nezdalo sa jej tá signalizácia. Nebolo to obyčajné zvonenie ako na pohreb, či na služby božie preto sme kričali na susedov, čo sa deje. Veľmi sme sa potešili, keď nám zo stráne zakričali, že hlas zvonu oznamoval koniec vojny. Boli sme z toho celé rozradostené. Predsa koniec vojny znamená veľa,“ hovorí starenka, ktorej telo už veľmi neposlúcha, zato myseľ má prekvapivo bystrú na svoj vek.
V ten deň podľa jej rozprávania mali ešte jeden dôvod na oslavu. Mala narodeniny jej mama Zuzana. Narodila sa v roku 1900. „Mala narodeniny a v ten deň sme sa dozvedeli aj o konci vojny,“ dodáva s radosťou. Dožila sa 71 rokov a dnes by mala 125 rokov.
Pamätníčka druhej svetovej vojny býva v Kalninove u dcéry Emílie. Ako neskôr vysvetlila, podľa štýlu zvonenia sa vtedy oznamovalo keď sa išlo do kostola, keď bol požiar, alebo keď niekto zomrel – iné zvonenie bolo napríklad u muža a iné u ženy. Zuzana Mázorová je srdcom folkloristka, prísť na slávnosti do Klenovca považuje stále za veľkú vymoženosť. Minulý rok nám počas začiatku osláv Klenovská Rontouka priblížila, ako prežívali udalosti z obdobia 2. svetovej vojny priamo pod Chorepou na Javorinkách, kde predtým bývali.
Rodáčka z Klenovca Zuzana Mázorová sa v najťažších časoch starala o ukryté dieťa, ktoré v jej rodine zostalo a schovávali ho v perinách v pivnici. O plánovaní Slovenského národného podvstania netušili, aj keď u nich na dome pracovali dvaja bratia Štefánikovci. „Boli šikovní a dom v osade Javorinky asi dva kilometre nad Klenovcom nám dokončili deň pred vypuknutím SNP. Mohli sme sa doň tak aj nasťahovať. Neskôr vysvitlo, že pripravovali SNP a v Hámošovej kolešni bolo veľa zbraní,“ spomenula Zuzana.
Nemci sa potom kvôli partizánom chceli na obyvateľstve pomstiť a vyvŕšiť sa na ňom. Zuzana bola medzi desiatkami Klenovčanov, ktorých mali popraviť na Chorepe. Nechýbalo veľa, za ich záchranou bol evanjelický farár Pavel Slosiarik z Klenovca, ktorý vedel po nemecky a na základe kontaktov sa mu podarilo prihovoriť na správnych miestach za obyvateľov Klenovca. „Potom sme sa dozvedeli, že sme boli udaní ako partizáni,“ pripomenula pamätníčka. Po čase sa tiež rozchýrilo, že Klenovec bol povstaleckou obcou.
Zdroj: vobraze.sk
