Rodák z Hnúšte Adrián Podskľan už roky žije a pracuje v Prahe, no k svojmu rodnému regiónu má stále silný vzťah. Pravidelne sa sem vracia a rád sa osobne stretáva s ľuďmi. Na rôznych podujatiach v Hnúšti a okolí ho možno vidieť aj pri prezentačnom stánku, kde predstavuje svoje knihy, odborné publikácie a ďalšie materiály a rozpráva sa s návštevníkmi. K regiónu ho podľa vlastných slov viaže rodina, štúdium aj osobné skúsenosti. Zároveň v ňom vidí miesto, ktoré potrebuje nové impulzy a väčšiu pozornosť pri hľadaní možností ďalšieho rozvoja.
„Tento región mi dáva veľa. Pochádzajú odtiaľ moji rodičia, študoval som tam a naučil som sa tam chodiť,“ hovorí pre vobraze.sk Adrián Podskľan. Práve dlhoročná väzba k prostrediu, ktoré pozná z osobného života aj z profesijných skúseností, je podľa neho dôvodom, prečo sa k nemu stále vracia.
Podskľan pochádza z roľnícko-drevorubačskej rodiny. Jeho otec bol policajným vyšetrovateľom a mama pracovala ako vedúca obchodu. Po štúdiu sa Podskľan vydal profesijnou cestou smerom k manažmentu, riadeniu podnikov a poradenskej činnosti.
Od roku 1991 sa venuje riadeniu podnikov a od roku 2003 pôsobí ako poradca v oblasti manažérskych systémov. Dnes žije a pracuje v Prahe, kde sa venuje aj rozvoju adaptívnych organizácií. Je autorom viacerých odborných publikácií, medzi ktoré patrí aj kniha Vitální adaptivní organizace. V nej sa venuje fungovaniu organizácií v meniacom sa prostredí a hľadá inšpirácie od Tomáša Baťu až po súčasné veľké spoločnosti. Práve tento spôsob uvažovania dnes prenáša aj na otázky spojené s budúcnosťou rodného regiónu.
Tento rok sa jeho aktivity v Hnúšti spojili aj s konferenciou venovanou obnove a zlepšovaniu života a podnikania v meste a okolí. Podskľan bol jej hlavným rečníkom a autorom zborníka.
Ako ďalej Podskľan hovorí, s otázkami rozvoja regiónov spája aj skúsenosti, ktoré získal počas desaťročí práce v riadení podnikov a manažérskom poradenstve. Už v 90. rokoch sa podľa jeho slov podieľal na ozdravovaní firiem a ako príklad uvádza Slovenské lučobné závody. „Robím dlhodobé štúdie od deväťdesiatych rokov, keď som zachraňoval firmy, ako boli Slovenské lučobné závody, a pomáhal som ich ozdravovať,“ uvádza. Dodáva, že v takýchto prípadoch išlo aj o predĺženie možnosti ľudí zostať zamestnanými.
Skúsenosti z podnikového prostredia ho postupne priviedli k širšiemu skúmaniu toho, ako možno meniť a obnovovať organizácie a prostredia, ktoré sa dostali do problémov. Poznatky, ktoré získal od skúsených trénerov a poradcov, dnes chce využívať aj pri úvahách o regiónoch, ktoré ekonomicky zaostávajú alebo potrebujú po krízach nový impulz.
„Tieto koncepty sa dajú využiť aj na obnovu takýchto zaostávajúcich regiónov, prípadne vojnou postihnutých oblastí,“ vysvetľuje. Podľa neho však nestačí vytvoriť samotný model. Dôležité je dostať jeho princípy k ľuďom, ktorí ich môžu postupne využívať v praxi. „Celý koncept sa musí postupne cez vzdelávanie posunúť a priblížiť ľuďom,“ dodáva.
Vzdelávanie ako cesta k zmene
Aj preto sa jeho aktivity v regióne spájajú so vzdelávaním. V Hnúšti, Rimavskej Bani a ďalších miestach sa venoval práci s deťmi prostredníctvom konceptu troch grošov, ktorý prepájal finančnú gramotnosť s odkazom národných buditeľov. Ďalšie vzdelávacie aktivity smerujú k mladým ľuďom a otázke, ako ich pripraviť na život a prácu v regióne.
Najbližšie chce o týchto témach hovoriť 10. októbra v Ožďanoch. V tamojšom lýceu sa má venovať aj tomu, ako súčasné nastavenie školstva ovplyvňuje možnosti rozvoja menších regiónov a či dokáže vytvárať podmienky na to, aby mladí ľudia zostávali doma.
Podskľan upozorňuje najmä na rozdielne potreby veľkých miest a regiónov, akým je Gemer-Malohont. „Sme v stave, že veľmi ani nie je nastavené školstvo tak, aby sa začalo budovať niečo nové a aby neodchádzali mladí ľudia,“ hovorí. Na októbrovom stretnutí chce preto hovoriť aj o tom, ako by vzdelávanie mohlo viac reagovať na konkrétne podmienky a potreby miestnych ľudí.
HreVaDa má prepájať ľudí a miestnu ekonomiku
Na vzdelávanie nadväzuje aj Sociálne družstvo HreVaDa, ktoré sa formuje v priestore Hnúšte, Klenovca, Rimavskej Bane a širšieho Gemera-Malohontu. Podskľan v ňom vidí priestor na spoluprácu ľudí, samospráv, podnikateľov, občianskych a ďalších organizácií. „Ambíciou je vytvárať praktické podmienky pre dlhodobú spoluprácu ľudí, inštitúcií a komunít, ktorým záleží na budúcnosti regiónu,“ uvádza.
HreVaDa má prepájať miestnu ekonomiku, podnikavosť, praktické vzdelávanie, kultúrne dedičstvo a spoluprácu medzi generáciami. Na túto filozofiu nadväzujú aj ďalšie pripravované zámery, medzi ktoré patria Gazdovia budúcnosti pod Maginhradom, Sprievodcovia pre šťastný život, Národovci učia mladých hospodáriť či HreVaDa Triáda.
Osobitnú skupinu tvoria projekty zamerané na medzigeneračné vzťahy a miestnu kultúru. MOSTY PAMÄTI – Chute Hnúšte majú prepájať tradičné varenie, skúsenosti starších ľudí a aktivity mladšej generácie. Ďalšie aktivity projektu MOSTY PAMÄTI počítajú s tvorivými dielňami, hudobno-divadelnými stretnutiami a komunitnými podujatiami. Podskľan zároveň pracuje s myšlienkou Integrovaného centra regionálnej obnovy a vitálnej adaptívnej ekonomiky HreVaDa.
Do regiónu sa vracia za ľuďmi
Napriek tomu, že jeho pracovným pôsobiskom zostáva Praha, do Hnúšte a okolia sa vracia pravidelne. Na podujatiach sa stretáva s miestnymi obyvateľmi, predstavuje svoje publikácie a diskutuje s nimi o témach, ktorým sa venuje. Osobný kontakt je pritom prirodzenou súčasťou jeho pôsobenia v regióne – ľudia za ním prichádzajú k stánku, rozprávajú sa s ním a získavajú informácie o jeho aktivitách a pripravovaných projektoch.
Svoj vzťah k regiónu spája aj s jeho históriou a ľuďmi, ktorí v ňom v minulosti pôsobili. Práve preto chce pri svojich aktivitách prepájať ekonomické a vzdelávacie témy s kultúrnym dedičstvom Gemera-Malohontu. „Ľudí tu mám rád,“ hovorí. Podľa neho má región zároveň historicky silné zázemie vo vzdelanosti a slovenskom národnom hnutí, na ktoré sa dá nadväzovať aj dnes.
Zdroj: vobraze.sk
