Erika Mezeiová je riaditeľkou Základnej umeleckej školy v Tornali. Skúsená pedagogička patrí medzi výrazné osobnosti kultúrneho a vzdelávacieho života v tomto meste, kde žije. Túžbu po inom povolaní nemala. „Celý život som bola nasmerovaná na prácu učiteľky hry na klavíri,“ uviedla pre vobraze.sk Erika Mezeiová (53). Na budúci týždeň si preberie Cenu mesta Tornaľa za dlhoročnú obetavú pedagogickú prácu, významný prínos k rozvoju umeleckého vzdelávania, za úspešné vedenie ZUŠ-ky, za rozvoj kultúrneho života mesta a za reprezentáciu Tornale doma i v zahraničí. „Je to pre mňa veľkou cťou a zároveň emotívnym ocenením mojej dlhoročnej práce. O to viac si ho vážim, pretože je spojené s mestom, v ktorom žijem. Chcem sa poďakovať všetkým, ktorí ma na toto ocenenie navrhli,“ povedala Mezeiová.
Ocenenie vníma tiež ako silný záväzok do budúcnosti. „Beriem to nielen ako ocenenie svojej doterajšej práce, ale aj ako motiváciu pokračovať v tom, čo má pre mňa zmysel – venovať sa deťom, hudbe, umeleckému vzdelávaniu a rozvoju našej školy. Je pre mňa aj ocenením práce všetkých kolegov, žiakov a ľudí, ktorí ma počas môjho pôsobenia podporovali a s ktorými som mala možnosť spolupracovať.“
Odbor hra na klavíri vyštudovala na Konzervatóriu v Košiciach a následne pokračovala v štúdiu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Tam absolvovala v odbore hudobná veda aj rigorózne štúdium. Už počas vysokej školy zbierala prvé pedagogické skúsenosti v bratislavskej ZUŠ-ke.
Po skončení vysokoškolského štúdia odcestovala na rok do Francúzska, v Lyone pracovala ako au pair. „Táto skúsenosť mi priniesla nielen možnosť spoznať inú krajinu a kultúru, ale predovšetkým ma nasmerovala k väčšej samostatnosti a flexibilite. Pobyt v Lyone ma naučil byť otvorenejšia voči iným kultúram, ľuďom a spôsobom života,“ spomína Erika Mezeiová na cennú životnú lekciu, ktorá ju posunula osobnostne aj jazykovo. Mladým ľuďom preto jednoznačne odporúča, aby po ukončení štúdia strávili v zahraničí v zamestnaní hoc aj krátky čas.
V roku 1999 nastúpila do Základnej umeleckej školy v Tornali ako učiteľka hry na klavíri. Počas viac ako štvrťstoročia pedagogickej práce vychovala desiatky úspešných absolventov, z ktorých mnohí pokračovali v štúdiu na konzervatóriách a umeleckých školách.
Odmalička bola rozhodnutá práve pre tento hudobný nástroj. „Pre klavír som sa rozhodla už ako malá, keďže práve tento nástroj ma sprevádza prakticky celým mojím životom. Klavír považujem za jeden z najuniverzálnejších hudobných nástrojov. Jeho veľkou výhodou je, že sa na ňom dá interpretovať takmer akýkoľvek hudobný žáner – od klasickej hudby a modernú hudbu až po jazz a populárnu hudbu,“ vysvetľuje Mezeiová.
Dôležitou súčasťou jej vzťahu ku klavíru je aj jeho využitie v komornej hudbe. „Vďaka klavíru môžem sprevádzať našich žiakov, ktorí sa venujú hre na rôzne hudobné nástroje, či už sú to dychové nástroje, husle alebo spev. Práve táto spolupráca s mladými hudobníkmi je pre mňa veľmi inšpiratívna a je zdrojom radosti z hudby.“
Od školského roka 2017/2018 stojí na čele ZUŠ-ky ako jej riaditeľka. „Pozícia riaditeľky predstavuje veľmi rôznorodú prácu. Nejde iba o vedenie školy po organizačnej stránke, ale predovšetkým o zodpovednosť za jej každodenný chod, za žiakov, učiteľov, zamestnancov a vytváranie prostredia, v ktorom sa môže rozvíjať umelecké vzdelávanie,“ objasňuje.
Napriek veľkej zodpovednosti je pre ňu táto práca veľmi zmysluplná, pretože chce, aby škola mala svoje pevné miesto v kultúrnom a spoločenskom živote mesta Tornaľa. Za obdobie jej pôsobenia v riadiacej funkcii sa ZUŠ-ka stala neoddeliteľnou súčasťou mesta, pravidelne organizuje vianočné, adventné, absolventské i tematické koncerty, aktívne sa zapája do mestských slávností, spolupracuje s mestskými inštitúciami a úspešne reprezentuje mesto na regionálnych aj celoslovenských súťažiach.
Pri výučbe považuje za kľúčový najmä ľudský prístup. „Na svojej práci učiteľky hry na klavíri mám najradšej predovšetkým prácu so samotnými deťmi. Vnímam ju ako niečo, čo v mnohých chvíľach ani nepôsobí ako práca, ale skôr ako hra, pri ktorej sa spolu s deťmi učíme a napredujeme,“ priblížila Erika Mezeiová. Za najťažšie považuje viesť žiakov k trpezlivosti a naučiť ich tešiť sa aj z malých krokov. „V dnešnej dobe sme často zvyknutí očakávať výsledok rýchlo, no v umeleckom svete to tak nefunguje. Naučiť sa hrať na nástroji, správne interpretovať skladbu, alebo vytvoriť hodnotný umelecký prejav si vyžaduje čas, pravidelnú prácu, vytrvalosť a množstvo opakovaní.“
Aj napriek plnému pracovnému nasadeniu si riaditeľka váži čas strávený mimo školských lavíc a koncertných sál. Vo voľnom čase sa venuje rodine a svojim deťom, pričom si veľmi cení ich zázemie a podporu. „Viem, že bez ich zázemia a povzbudenia by bolo oveľa náročnejšie zvládať všetky pracovné povinnosti a zároveň sa venovať tomu, čo mám rada. Práve ich podpora mi dáva pocit istoty a umožňuje mi venovať sa práci s nasadením a radosťou,“ uviedla Erika Mezeiová.
Zdroj: Eliška Líšková, foto: E. Mezeiovej
