S batohom plným kníh na chrbte, palicou v ruke a často oblečený v rimavskom kroji kráčal po dedinách a mestách Slovenska. Ľudia ho spoznávali už z diaľky. Bol slepý, no napriek tomu celý život zasvätil šíreniu kníh a vzdelania medzi obyčajnými ľuďmi. Matej Hrebenda, jedna z najvýraznejších osobností slovenského národného obrodenia, sa narodil 10. marca 1796 v dedinke Rimavská Píla, ktorá je dnes súčasťou mesta Tisovec.
Práve dnes si preto pripomíname 230 rokov od jeho narodenia. Muža, ktorý napriek slepote prešiel stovky kilometrov, aby sa slovenské knihy dostali aj do tých najodľahlejších dedín.
Rodisko Mateja Hrebendu sa dodnes spomína najmä v súvislosti s jeho životným príbehom. Ako však pre vobraze.sk uviedla šéfka tisovskej knižnice Miroslava Kojnoková, jeho údajný rodný dom sa v Rimavskej Píle nezachoval. „Dnes sú na tom mieste už len záhrady,“ priblížila.
Postava Mateja Hrebendu je úzko spätá s knihami a knižnicami. Kojnoková pripomenula, že aj preto si ho každoročne pripomínajú najmä knihovníci počas marca – mesiaca knihy, ktorý nesie jeho meno.
„V rámci mesiaca knihy organizujeme viacero podujatí a vždy si pripomíname aj život Mateja Hrebendu. Narodil sa aj zomrel v marci, takže toto obdobie je s ním veľmi symbolicky spojené,“ uviedla Kojnoková.
Počas podujatí v knižniciach približujú jeho život prostredníctvom prezentácií, fotografií či ukážok zachovaných rukopisov. Jedna z nich bola sprístupnená približne pred rokom v Petrivaldského vile v Hnúšti. Hrebenda síce sám písať nemohol, svoje texty však diktoval iným. Písal najmä príležitostné verše a vinšovačky.
Kojnoková dala do pozornosti aj to, že zaujímavým čítaním o jeho živote je aj kniha V službách Mateja Hrebendu, jej autorom je spisovateľ Ľudo Zúbek. Tá bola pred niekoľkými rokmi znovu vydaná v Hnúšti.
Lavička s podobizňou Hrebendu pribudne v Rim. Sobote
Odkaz Mateja Hrebendu si pripomínajú aj v Rimavskej Sobote, kde nesie jeho meno knižnica. Nachádza sa v nej aj pamätná izba venovaná jeho životu.
Pred budovou knižnice M. Hrebendu by mala najbližšie mesiace pribudnúť aj lavička s jeho podobizňou odliata z bronzu. Podľa Jaroslavy Lajgútovej z miestneho odboru Matice slovenskej ju plánujú slávnostne odhaliť 19. júna. „Pôvodne sme to chceli v marci, ale výroba je náročnejšia, preto sme zvolili neskorší termín, kedy bude aj teplejšie,“ uviedla.
Týždeň s Matejom Hrebendom v Hnúšti
Spomienkové podujatia pripravujú aj v Hnúšti. Sociálne družstvo Hrevada spolu s partnermi chystá Týždeň s Matejom Hrebendom, ktorý sa uskutoční od 23. do 27. marca v Petrivaldského vile.
Program bude zahŕňať čítania kníh, prednášky aj diskusie. „Prídu aj zástupcovia Únie nevidiacich a slabozrakých Slovenska, chceme priblížiť jeho život aj širší historický kontext,“ povedal pre vobraze.sk Adrian Podskľan zo Sociálneho družstva Hrevada. V minulosti v Hnúšti nieslo meno Mateja Hrebendu aj miestne gymnázium, ktoré už zaniklo.
Slepec, ktorý roznášal svetlo vzdelania
Matej Hrebenda sa narodil do chudobnej rodiny a už od detstva bojoval so zhoršujúcim sa zrakom. V pätnástich rokoch už takmer nevidel. Napriek tomu sa nevzdal a začal rozširovať slovenské knihy medzi ľuďmi.
S batohom plným kníh a palicou v ruke putoval po dedinách a mestách Slovenska, ale aj po dolnozemských slovenských osadách. Roznášal kalendáre, šlabikáre či literárne diela a pomáhal tak šíriť slovenský jazyk a kultúru v čase silnej maďarizácie. Okrem toho zbieral ľudové piesne, zapisoval príbehy a diktoval vlastné verše.
Matej Hrebenda zomrel 16. marca 1880 v Hačave. Jeho príbeh však zostáva dodnes symbolom nezlomnej vôle a lásky ku knihám. Slepec, ktorý chodil v temnote, tak celý život roznášal svetlo vzdelania medzi ľudí.
Zdroj: vobraze.sk, foto: msks Hnúšťa
