Židovská komunita bola kedysi prirodzenou súčasťou života Jesenského. Zostali po nej najmä materiálne stopy a mená ľudí, ktorých osudy by bez zachovania historických dokumentov a spomienok mohli upadnúť do zabudnutia. Práve ich príbeh teraz zachytáva vo svojej novej knihe historička a etnologička Oľga Bodorová.
Kniha Židia v Jesenskom v Gemeri-Malohonte vyšla tento mesiac vo vydavateľstve Marenčin PT a má 320 strán. Obsahuje 83 fotografií, ilustrácií a tabuliek. Autorka v nej prostredníctvom archívnych dokumentov, fotografií a spomienok približuje život komunity, ktorá sa počas približne storočného pôsobenia výrazne podieľala na spoločenskom, hospodárskom a kultúrnom živote obce. Ako pre vobraze.sk Oľga Bodorová priblížila, táto téma má pre ňu osobný rozmer. Jesenské je totiž jej rodnou obcou a v obci strávila časť detstva aj dospelosti. „Niekoľko rokov som v detstve aj dospelosti trávila v Jesenskom a to ma formovalo,“ povedala.
O existencii židovskej komunity pritom podľa vlastných slov v minulosti vedela len veľmi málo. Pamätala si budovu synagógy oproti základnej škole aj ženu z miestneho papiernictva, o ktorej už ako školáčka vedela, že prežila koncentračný tábor. Až neskôr si uvedomila, aký veľký príbeh sa za týmito jednotlivými spomienkami ukrýval. „Viedla ma k napísaniu knihy motivácia, že človek tejto svojej rodnej obci musí niečo dovzdať,“ vysvetlila.
V Jesenskom žili desiatky Židov
Podľa údajov v knihe žilo v Jesenskom v roku 1940 celkovo 69 Židov. Všetci boli počas holokaustu deportovaní do Osvienčimu. Po vojne sa ich podľa údajov vydavateľa vrátilo 34 a väčšina z nich sa neskôr vysťahovala. V obci už nežije žiadny obyvateľ židovského pôvodu.
Jej členovia podnikali, pracovali v rôznych profesiách, zapájali sa do spoločenského a kultúrneho života a podľa Bodorovej po sebe zanechali aj výraznú stopu v podobe domov a ďalšieho majetku. V Jesenskom pôsobili napríklad aj dvaja lekári. Jeden z nich prišiel do obce v roku 1874, krátko po cholere. V tom čase bolo Jesenské okresným mestom a lekár pôsobil ako obvodný lekár pre 17 okolitých obcí.
Jeho osud sa autorke podarilo počas výskumu sledovať až k potomkom. Kontakt na rodinu však získala až po zalomení knihy, a preto sa už do publikácie v plnom rozsahu nedostal. Čitatelia v nej však nájdu fotografie rodiny Armina Borsékiho, ktorý pôsobil aj ako kúpeľný ambulantný lekár v Hodejove. „Našťastie sa do knihy dostali aspoň obrázky tejto rodiny,“ uviedla Bodorová.
Pomohli sociálne siete aj fotografie
Pátranie po ľuďoch a ich osudoch pritom nebolo jednoduché. V Jesenskom už žiadny člen pôvodnej židovskej komunity nežije a ani v Rimavskej Sobote sa spočiatku nepodarilo nájsť všetky potrebné informácie. „Nič nebolo najťažšie, všetko bolo ťažké a zložité. Nemala som v lokalite žiadneho Žida, ani tu v Rimavskej Sobote nevedeli,“ opísala náročnosť výskumu.
Postupne však začali prichádzať ďalšie stopy. Pomohli fotografie, archívne materiály aj sociálne siete. Práve cez ne sa autorke podarilo dostať ku kontaktom na ľudí, ktorí poznali príbehy jednotlivých rodín alebo boli ich potomkami.
Osudy preživších po vojne pritom podľa Bodorovej viedli ďaleko za hranice regiónu. Vysťahovali sa do Prahy a ďalších miest v Česku, ale aj do Maďarska, Francúzska, Izraela či Spojených štátov. Stopy rodín sa rozptýlili aj do ďalších častí sveta.
Jedným z nečakaných kontaktov boli práve potomkovia lekára, ktorý pôsobil v Hodejove. Ozvali sa autorke po tom, ako sa o jej pátraní dozvedeli prostredníctvom sociálnych sietí. Poskytli jej podľa Bodorovej aj vzácne historické fotografie.
Synagóga pripomína komunitu dodnes
Jednou z dôležitých tém knihy je aj synagóga v Jesenskom. Pôvodná budova sa do dnešných čias nezachovala v pôvodnej podobe, no Bodorová sa ju pokúsila čitateľom priblížiť aj prostredníctvom vizualizácie. „Som rada, že do knihy sa dostal aj objekt synagógy v Jesenskom a trochu sa tým pripomenie prítomnosť komunity,“ povedala.
Ďalšou stopou je kresťanský cintorín. Na ňom sa podľa autorky nachádzajú aj mená obetí prvej a druhej svetovej vojny. Tabule s menami obetí holokaustu chýbajú. Pri mnohých ľuďoch, ktorí zahynuli počas holokaustu, tak chýba širšie povedomie o ich osudoch. Ako ďalej Bodorová hovorí, práve potreba vrátiť týmto ľuďom mená a príbehy bola jedným z hlavných dôvodov, prečo sa do práce na knihe pustila. „Predsa sa tam narodili v Jesenskom, žili a zanechali stopu,“ zdôraznila.
Z plánovaných 220 strán vznikla 320-stranová kniha
Pôvodne mala byť publikácia podstatne kratšia. Bodorová plánovala približne 220 strán. Výskum však postupne prinášal nové dokumenty, fotografie a kontakty, ktoré napokon rozsah knihy výrazne zväčšili. Výsledkom je 320-stranová publikácia, ktorá zachytáva dnes už takmer zabudnutú časť histórie Jesenského. Vydavateľstvo uvádza, že kniha obsahuje 83 fotografií, ilustrácií a tabuliek.
Autorka pritom nie je v regionálnej historiografii nováčikom. Oľga Bodorová sa narodila v roku 1952 v Rimavskej Sobote, do roku 1977 žila v Jesenskom, vyštudovala etnológiu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a v Gemersko-malohontskom múzeu pracovala od roku 1975 do roku 2022. Pripravila približne 40 etnologických výstav a venuje sa výskumu etník a tradičných remesiel.
Bodorová zatiaľ termín krstu knihy neoznámila. Ako uviedla, keď to bude aktuálne, o mieste a čase jeho konania bude verejnosť informovať.
Zdroj: vobraze.sk, foto: archív Oľga Bodorová
