Na takýchto autách sa vybrali do Rumunska. Za volantom jedného z nich nájdete aj Betku, rodáčku z Klenovca

Okresom Rimavská Sobota prechádzala počas víkendu partia recesistov na starších autách, ktoré už na prvý pohľad budili pozornosť. Na „cestách“ ich je približne 400 posádok, ktoré čaká poloorientačný nesúťažný offroadový roadtrip s mapou v ruke. Majú spoločný cieľ užiť si to. Hodnota áut pritom nemôže presiahnuť tisíc eur, čiže 25-tisíc českých korún. Po cestách aj necestách sa v rámci akcie Gumbalkan vybrali z Čiech cez Slovensko a Maďarsko do Rumunska. Prechádzať budú horské cesty Transfagaraš či Transalpina, vyhľadávajú však cesty nižšej triedy vedúce aj poliami, lúkami, čo v Rumunsku nie je problém. Autá majú pritom vyzbrojené do náročných podmienok, niektoré náhradné diely, či palivo si nesú so sebou v štýle cestovateľského seriálu „Trabantom až na koniec sveta“.

Za vlantom jedného z áut sme našli Betku Čajkovú (24), ktorá pochádza z Klenovca. No už dva roky žije v Brne. Ako prezradila pre vobraze.sk, viac sa zatiaľ cíti byť doma na Slovensku. Posádkam organizátori naplánovali viacero zaujímavých zastávok, ktorými majú prejsť. V našom okolí prešli Sedlom Zbojská, zastavili sa na šťavici v Tisovci a pokračovali na Muráň, kde si pozreli sysle. Vzhľadom na cenu áut ide o vozidlá v horšom stave, ktoré prechádzajú zlými cestami a ich posádky tak zažívajú nečakané udalosti. „Cesty 2. triedy v Rumunsku sú rozbité. Je to prevažne štrk, šotolina. Organizátori sa pritom snažia vyberať zaujímavé miesta a body, ktoré si začiatkom roka sami prejdú,“ povedala Betka, ktorú sme zastihli v Rumunsku. „Teraz sme boli v kameňolome, kde sa nám podarilo poškodiť a zhodiť záhradku zo strechy auta,“ povedala a dodala, že ju museli provizórne s priateľom opraviť, lebo ju cestou budú ešte potrebovať. Každá cesta je pre nich výzvou a prináša aj veľa zážitkov. Podľa jej slov denne stretávajú v kontrolných bodoch aj niekoľko ich posádok. „Ak máme problém, tak nám pomôžu, poradia či odtiahnu do najbližšej dediny, kde sa väčšinou nájdu šikovní domáci majstri, ochotní vo dvore čo to pozvárať a opraviť,“ podotkla.

Betka prezradila, že na takomto „výlete“ boli už aj vlani. „Dotiahol ma k tomu priateľ, ktorý sa o tom dozvedel od kamarátov. Povedali sme si teda, že to skúsime. Bol to zážitok. Tento rok sme to toho išli už tak, že vieme, do čoho ideme. Aj tak nás stále veľa veci prekvapí,“ podotkla s úsmevom. Na cestách sú asi týždeň. Cieľom je dedinka Eibental pri srbských hraniciach. „Žijú tam potomkovia Čechov. Bývajú tam festivaly. Ľudia si tam rozumejú,“ priblížila cestovateľka. Kým sa vrátia naspäť do Česka, tak prejdú odhadom okolo šesťtisíc kilometrov.

Po zvládnutom dni spia v aute, stane, kde ich zastihne noc. Tento rok idú na Subaru, vlani to bol pickup od Škodovky. Spomenula, že nezabudú na pomník, kde bolo 21-percentné stúpanie. „Cestou hore sme varili motor, niektorí ani nevyšli. Cestou dolu sme museli stáť kvôli brzdám, aby aspoň prestali dymiť. Výhľady na jazero však boli krásne. Nevadil nám ani dážď,“ zaspomínala Čajková, ktorá sa venovala tancovaniu vo FS Rimavan. Pracuje ako geodetka a hrá speedbedminton.

Zdroj: vobraze.sk, foto: Ján Čajko a archív Alžbetka Čajková