Rezbár Jozef Kilík z obce Lenka okrese R. Sobota napreduje vo svojej tvorbe. Prináša detailne opracované drevené obrazy, ale rád dotvára aj „priznané“ drevo. Jeho diela sa dostávajú aj do zahraničia. Vidieť sme ho mohli v reportáži v Reflexe a tento mesiac je pozvaný aj do TV Markíza. „Som veľmi rád, že si všimli moju tvorbu,“ hovorí pre vobraze.sk 54-ročný Jozef Kilik, ktorý býval tesárom, no životné okolnosti a zdravie ho nasmerovali už len k detailnejšej práci s drevom. „Robil som však už aj s motorovou pílou, ale na to treba silu a sú tam aj neželané otrasy. Bavilo by ma to, musel mi pomôcť kamarát s otáčaním pamätných stĺpov. Prvý som takto urobil pre našu obec Lenka k sedemstému výročiu. Druhý pamätný stĺp je v obci Štrkovec, pri rovnakej príležitosti. Bolo s ním viac práce, je mohutnejší a inak to vyznie,“ priblížil.
Za necelé uplynulé dva roky rezbár Kilik vytvoril viacero obrazov, profilov i obrazov zvierat v prírode. Medzi nimi vyzdvihol aj napríklad nákladné auto PV3S. „Obraz som spravil na výstavy a jednej pani sa tak zapáčil pred sviatkami, že nebol čas urobiť druhý, tak si ho vzala ako darček až do Ústí nad Labem. „Bola to vojenská vétrieska a pani sa mi potom ešte ozvala, že jej otec na takej ešte chodieval, že z nej mal veľkú radosť. Mám potom z takýchto vecí dobrý pocit,“ povedal a dodal, že tiež niekedy jazdil na takomto aute. „Som ešte Husákova generácia. Bolo to na družstve, kde sme chodili opravovať kombajny. Bola to pojazdná opravovňa, aj zvárať sa v nej dalo. Je to super stroj, vyjde všade, máme naň dobré spomienky,“ dodal.
Jeden z darov smeroval aj k otcovi zlatého hokejistu Jána Laššáka, s ktorým sa osobne pozná. „Dal mi palicu, aby som z nej niečo spravil. Videl som v tom hada, tak som ho aj urobil. Moja manželka, ktorá ma motivuje síce chcela medveďa, ale napokon je to taká verná kópia hada, že sa ho bála a musel som ho dať do garáže,“ povedal s úsmevom. Námety na takéto diela zbiera na spoločných prechádzkach v lese. Veci podľa jeho slov konzultuje aj s najlepším rezbárom na Slovensku Jánom Homolom zo Žiaru nad Hronom, od ktorého sa stále učí.
„Viacerí rezbári majú už spravené meno. Ja zatiaľ také nemám, a preto sa snažím urobiť veci čo najvernejšie. Veľa rezbárov pritom nejde veľmi do hĺbky a práve to je pekné na mojich obrazoch, sú viac trojdimenzionálne,“ zdôraznil. Že je na najlepšej ceste ho Homola uistil, nakoľko sa niektoré veci dajú naučiť, no niekto ich má v sebe. „Dôležité je mať z vecí radosť, každý rezbár má svoj rukopis. Ja som vedel kresliť a odtiaľ už nie je ďaleko k takejto tvorbe,“ odkazuje aj ďalším začínajúcim rezbárom a remeselníkom Kilik.
Medzi jeho úplne prvé „práce“ patrilo kreslenie na lavice v škole. „Len potom sme to museli koncom roka šmirgľovať,“ hovorí s úsmevom. Medzi prvé vážnejšie obrazy patrí portrét jeho terajšej manželky. „Bolo to ešte v roku 1997, kedy sme spolu len začínali chodiť. Veľmi ju potešil,“ hovorí a dodáva, že sa mu vydarili aj obrazy Madonny v kaštieli, futbalové kresby, pretože hrával futbal a je do neho „zbláznený“.
Maľovanie majú v rodine všetci traja bratia. „Náš strýko krásne maľoval a po večeroch kreslil aj náš otec, ktorý bol vodičom nákladných áut. Za jeden večer z hlavy nakreslil PV3S. Niekedy sme sa po večeroch hrali a kreslili si, potom nás opravoval a viedol,“ spomenul Kilik. Podotkol, že vlohy dokázali aj jeho dievčatá. „Jedna javila známky aj sa jej darí, o druhej som to nevedel, až kým ma prekvapila pekným obrazom Old Traffordu. Som jeho veľkým fanúšikom a veľmi ma to prekvapilo,“ povedal hrdo.
Jozef Kilik aj s partiou priateľov z obce Lenka boli fandiť aj nedávno Petre Vlhovej v Jasnej. „Škoda, že to tak dopadlo, prajeme jej skoré uzdravenie,“ povedal a dodal, že jej portrét vypálil do dreva medzi prvými niekedy pre neho novou technikou porygrafie. Okrem nej vyrezal aj podobizeň reprezentačného trénera Craiga Ramsayho i prezidentky Zuzany Čaputovej.
Remeselník vyrezal podobizeň trénera Ramsayho, lyžiarky Vlhovej i prezidentky Čaputovej
Zdroj: vobraze.sk
