Kováčske remeslo ho chytilo za srdce. Samuel Dovala z Rimavskej Soboty sa kováčstvu venuje vyše desať rokov. Má ho ako koníček. Vyrába prevažne úžitkové predmety a svoje umenie chodí ukazovať aj na jarmoky a podobné podujatia.
Samuel Dovala sa kováčskemu remeslu začal vážnejšie venovať pred zhruba desiatimi rokmi. Bolo to v pomerne neskorom veku, vtedy mal niečo po štyridsiatke. „Jednoducho sa mi toto remeslo zapáčilo. Neskôr môj syn začal navštevovať umeleckú školu, učil sa za kováča, tak som doma postavil dielňu a začali sme sa tomu venovať,” povedal pre vobraze.sk Samuel Dovala (53). Kováčstvo ho zaujalo najmä tým, že pri ňom môže človek preukázať svoju tvorivosť, zručnosť i fantáziu. Pri práci, najmä pri tvorení nákresov, využíva aj to, že sa v minulosti venoval maľovaniu obrazov. „Je veľmi zaujímavé vytvoriť niečo zo železa,” podotkol.
Netají sa tým, že je samouk. Kováčstvo nevyštudoval. „No som vyučený obrábač kovov, čo nie je až tak ďaleko od toho remesla,” skonštatoval remeselník s tým, že jeho začiatky boli väčšinou v štýle pokus-omyl. Pomocnú ruku mu vtedy poskytol aj syn, ktorý sa učil za kováča na umeleckej škole v Košiciach. „Keď som potreboval kaliť nože, tak mi ukázal, ako to treba urobiť. Aj teraz, keď niečo neviem, tak zájdem za ním a on mi ochotne poradí i pomôže.”
S vyhňou cestuje po jarmokoch
Dovala má kováčstvo len ako koníček. Pracuje ako školník v materskej skole. Svoju dielňu má zriadenú vedľa domu. V nej má veľkú elektrickú vyhňu, na ktorej vyrába rôzne predmety. Od nožov cez balkónové zábradlie, železné kryty na studne, až po kovania na drevené lustre, svietniky či iné kované bytové doplnky. Priznáva, že v dielni dokáže pobudnúť aj niekoľko hodín. Má aj malú šľapaciu vyhňu, ktorú používa na podujatiach, kam chodí predvádzať kováčstvo. Navštevuje dni obcí, jarmoky, rôzne ľudové festivaly. Nechýbal včera na Držkobraní v R. Sobote. „Ľuďom na nich väčšinou vyrábam drobné predmety, prívesky, klince alebo malé rúčky,” povedal remeselník. Gro jeho zákazníkov je z blízkeho okolia. Ak aj predá nejaké výrobky do zahraničia, tak iba cudzincom, ktorí navštívia jarmoky. Kupujú si nože, prívesky, ružičky a iný drobný tovar.
Tvrdí, že je pyšný na každý vyrobený predmet, ktorý sa ľuďom páči. „Všetky sú originálne, čiže ak ich potešia, tak vtedy je dobre. Ak si kúpia nejakú ružičku, tá sa im páči a pochvália ju, tak to mi stačí,” vyhlásil kováč. Predmety zo železa nielen vyrába, ale ich aj opravuje. Prezradil, že v tejto práci nemá žiadne veľké túžby, neláka ho ani umelecké kováčstvo. Najradšej vyrába predmety, ktoré ľudia potrebujú. „Z takýchto predmetov majú ľudia viac úžitku ako zo sôch,” zdôraznil.
Dovala rád vyrába tiež predmety z dreva, napríklad ich kombinuje so železom. Občas vyrába drevené prístrešky alebo altánky. Túto zručnosť ho naučil jeho otec, ktorý sa venoval tesárčine.
Zdroj: vobraze.sk
