V detstve sníval o tom, že bude kočišom. Prvú veľkú expedíciu Marián Šajnoha, rodák z Hnúšte, absolvoval v tridsiatke. Skúsený horolezec vrcholom hôr neodolal ani vo veku 71 rokov. Je autorom niekoľkých publikácií. Horolezectvu sa aktívne venoval viac ako 50 rokov. „Keď sme bývali v Hrnčiarskej Vsi, tak tam ma fascinovali kone. Chcel som byť kočiš. Potom ďalej už neviem, čím som chcel byť. Nemal som veľké ciele. Zapôsobil na mňa Emil Zátopek, tak som sa vybral tým smerom,“ priblížil pre vobraze.sk skúsený slovenský horolezec, ktorý bol členom prvej slovenskej expedície na Mount Everest v roku 1984.
Bol nádejný atlét. Keď bol starší dorastenec, skončil tretí na majstrovstvách Slovenska na 1500 m. „Ale krátko nato sa mi dostala do rúk kniha Hviezdy a búrky a to už so mnou tak zamávalo, že všetko išlo na bok,“ s úsmevom priznáva Šajnoha (85). Ako sám tvrdí, po prečítaní knihy, ktorá sa mu stala osudovou to v ňom vyvolalo záujem, a ten zotrval do dnešných dní. Na budúci týždeň sa stane laureátom Ceny primátora mesta Hnúšťa. Podľa jeho slov ho informácia o ocenení veľmi príjemne zaskočila. „Bol som rád, aj som, ale nečakal som to,“ reagoval.
Pre laikov je najvýznamnejším úspechom dosiahnutie vrcholu Mount Everest v roku 1984. Na tomto výstupe sa zúčastnil po štyridsiatke ako člen prvej slovenskej expedície. Nebola to jediná hora, ktorú má na zozname. Vyliezol na viacero vrcholov. „Do 70 rokov som bol aktívny. Šesťkrát som bol s partiou v Nepále od roku 2000 do 2011 na treking, zliezli sme aj pár šesťtisícoviek a jednu horu s asi 7100 metrami,“ spomína Šajnoha, bývalý šéf JAMES-u. Svojej vášni sa prestal aktívne venovať vo veku 71 rokov. Priznáva, že už začínal byť unavený.
Za svoju najúspešnejšiu a srdcu najbližšiu výpravu považuje tú na severný vrchol himalájskeho Nanga Parbat. „Zúčastnil som sa, aj som pripravoval celé podujatie. Vtedy bolo ťažké už len dostať sa von. Letecky to bolo drahé, tak sme cestovali autom. Museli sme si zobrať aj všetky zásoby. Takéto podujatie trvalo aj 3 mesiace,“ hovorí horolezec. Iba samotná cesta do Pakistanu im autom trvala 11 dní. Nanga Parbat je prvá osemtisícovka, na ktorú vyšli československí horolezci ešte v roku 1971. Ide o rozľahlý masív s viacerými vrcholmi.
„Severný vrchol Nanga Parbatu má krásnu vyše 2000 metrov vysokú stenu a ten vrchol nebol vtedy ešte zlezený. Tou stenou sme vyrobili nový výstup v roku 1978. Malo to aj vysokú odozvu vo svete,“ spomína Šajnoha. Tento úspech zaznamenal veľký záujem u všetkých horolezcov. Väčší, ako neskorší výstup na Mount Everest. „Vyšla aj krásna kniha s obrázkami o výstupe na severný vrchol hory Nanga Parbat,“ prezradil autor. Okrem spomínanej publikácie Diamir – Kráľ vrcholov je Šajnoha autorom aj knihy Diagnóza horolezec, ktorú považuje za svoju osobnú spoveď. Ako spoluautor sa podieľal aj na publikácii o horolezectve na Slovensku pod názvom 100 rokov JAMES.
Napriek tomu, že od desiatich rokov vyrastal v Bratislave, jeho vzťah k Hnúšti ostal rovnako vrúcny. „Hnúšťa bola také centrum všetkého. Tam žili starí rodičia, tak aj keď sme sa odsťahovali do Bratislavy, tam sme trávili prázdniny, aj sviatky. Ale ten vzťah ostal vo mne. Ja som tam prežil úžasné časy,“ spomína Šajnoha, ktorý sa dodnes o dianie v rodnom meste zaujíma. Pred pár rokmi požiadal známych, aby mu posielali Hnúšťanský hlas a ten číta stále.
Iba pred pár mesiacmi absolvoval spolu s jednou z dcér spoločnú „výpravu“, kedy sa vybrali po stopách predkov. Navštívili miesta, ktoré mu boli blízke v detstve a mladosti. Postupne prešli Hnúšťu, Lukovištia, Hrnčiarsku Ves i Rimavskú Sobotu, kde spoločne s rodičmi bývali po vojne v roku 1945.
„Pre mňa je stále Sinec pojem. Bol to prvý kopec, ktorý som videl z okien domu Randuškovcov, v ktorom som sa narodil. Bol som na ňom viackrát. Fabova hoľa, Klenovský Vepor, to sú všetko úžasné miesta. Hnúšťa je stále v mojom srdci,“ hovorí.
Marián Šajnoha je absolventom Fakulty telovýchovy a športu. Pôvodne začínal ako učiteľ, neskôr dostal možnosť pracovať pre Telovýchovnú školu. „Do roku 1989 existovala športová organizácia, ktorá mala svoje školstvo. Vzdelávali trénerov, rozhodcov a cvičiteľov. Na tej telovýchovnej škole som mal na starosti horolezectvo a turistiku,“ priblížil skúsený horolezec. Na škole viedol kurzy cvičiteľov vodáckej, vysokohorskej a lyžiarskej turistiky, i horolezecké kurzy. Po roku 1990 pôsobil už ako predseda horolezeckého spolku, kde podľa vlastných slov vydržal až do penzie.
„Všetko sa mohlo udiať len vďaka mojej trpezlivej manželke. Nie je čím sa chváliť, ale jedna dcéra sa narodila práve v roku 1969 počas môjho prvého veľkého podujatia,“ hovorí hrdý otec troch dcér. Najstaršia emigrovala spolu s prvou manželkou do Kanady po roku 1968. „Množstvo ľudí z môjho okolia emigrovalo. Niečo vo mne mi vtedy nedovolilo odísť. Ale vo vinohradníckej oblasti som kúpil pozemok, kde som si začal budovať svoj raj. Vysadil som vinič, ovocné stromy, postavil chatu a popri všetkých povinnostiach mi tam bolo úžasne. Tam som emigroval od všetkého,“ s úsmevom prezrádza inšpiratívny Šajnoha.
Zdroj: vobraze.sk, foto: archív Marián Šajnoha
