Skúsený kameraman Štefan Kamenský dlhé roky žil v Lučenci. Približne tridsať rokov pôsobil v Slovenskej televízii (STV) či neskôr v RTVS. Pred odchodom na dôchodok ešte nedávno pripravoval divácky obľúbenú reláciu Farmársku revue. Celoživotnému hobby sa však hodlá venovať aj naďalej.
Jeho cesta k tejto práci bola kľukatá, ako pre vobraze.sk Štefan Kamenský priblížil, Keď sa v roku 1995 dozvedel, že verejnoprávna televízia pripravuje výberové konanie, nezaváhal. Išlo o takzvané vysunuté pracovisko pre vládou sledované okresy. „Prvá reportáž bola o základnom kameni novej čističky odpadových vôd v Rimavskej Sobote. Kazetu sme posielali autobusovou linkou do redakcie, aby sa to mohlo odvysielať vo večerných správach. Produkčný musel kazetu na stanici vyzdvihnúť a postrihať,“ smeje sa pri spomienke na časy bez moderných technológií.
Keď sa rušilo pracovisko v Lučenci, televízia nechcela prísť o šikovného kameramana. Dostal ponuku pokračovať v Banskej Bystrici. „Robota ma bavila, tak som ponuku prijal. Tam sa mi otvorili zase úplne nové možnosti. Či už v publicistike, alebo dokumentaristike,“ vraví Kamenský, ktorý s Jánom Škorňom spolupracoval na obľúbenej relácii Farmárska revue. „S Jankom sme boli od začiatku spolu, asi 17 rokov. Ešte týždeň pred odchodom do dôchodku sme spolu točili reportáž.
So Škorňom sú však priateľmi ešte dlhšie, „Stretli sme na stužkovej jeho budúcej, aj súčasnej manželky. Ja som tam bol ako kameraman, asi desať rokov pred tým ako sme sa stretli v STV ako kolegovia,“ priblížil kameraman. Veľa však pracoval aj s jednou z najlepších režisériek dokumentov Dankou Kyslanovou, ktorá robila Národnostný magazín Kvarteto do výmennej siete krajín V4, Slovensko v obrazoch,“ pochvaľuje si Kamenský.
Kamenský je rodákom zo Starého Bohumína, okres Karviná v Českej republike. Do Lučenca sa rodina presťahovala, keď mal päť rokov.
Prvú skúsenosť ako televízny kameraman získal v lokálnej lučeneckej televízii. „Žiaľbohu, nie je z toho ani video, ani fotka. Moderoval to Jožo Pročko. Spolu sme robili na prvom vysielaní v Lučenci,“ s úsmevom spomína 65-ročný Lučenčan, ktorý má rád lietadlá, motorky, rýchle autá, ale aj prírodu.
„Môj chlapčenský sen bolo stať sa pilotom. Ako dieťa som vyrastal na letisku v Boľkovciach. A moja druhá vášeň boli motorky,“ spomína. Sen o kariére pilota mu nevyšiel. Na želanie mamy sa neprihlásil na vojenskú leteckú školu. Motorku si však kúpil už ako dvanásťročný. Na Pioniera sa poskladal s kamarátmi z ulice. Otec Štefana Kamenského bol veľký nadšenec fotografie a fotil všetko, od osláv, po pohreby. Práve on priviedol syna k fotografii a ten čoskoro začal zaznamenávať momentky z rôznych súťaží a pretekov motoriek a áut.
„Mám stále blízko k lietadlám, aj k pretekárskym autám. Stále som v kontakte s chalanmi, robím im videá, aj sa preveziem, ale nemám k pretekaniu taký vzťah. Ja si viac vychutnávam neadrenalínovú jazdu, keď sa môžem kochať prírodou,“ vraví milovník slovenskej prírody.
Od fotenia ku kamere to už bolo len na krok. „Prvú videokameru som kúpil v roku 1983 z mladomanželskej pôžičky. Bola drahá ako Škodovka,“ prezrádza Kamenský, ktorý čoskoro začal natáčať svadby. V okolí nebolo nikoho, kto by ho učil, preto bol odkázaný sám na seba. Považuje sa za samorasta, všetky filmárske postupy si musel naštudovať.
„Za tie roky sa už kameramanské postupy zmenili, pribudlo veľa nových technológií. Tie filmárske postupy idú tak dopredu, že je pre mňa úplne fascinujúce pozerať video tutorialy. Prešlo sa od starých veľkých Betacamov po úplne miniatúrne kamery. Dnes sú tie možnosti úplne iné. Aj amatér urobí krásne zábery mobilom, často krajšie ako profesionál,“ myslí si Kamenský.
On sám však preferuje po skúsenostiach skôr kamery, ktoré sú na tú prácu stavané a majú na rozdiel od mobilných telefónov lepšie chladenie. „Bol som súkromne na F1 a nemohol som natočiť zábery, ani fotiť, lebo sa mi prehrial telefón. Vettel išiel spomienkové kolo na Ayrtona Sennu. Bolo to 30-te výročie nehody,“ hovorí rozčarovane dlhoročný milovník motošportov.
V roku 1989 začal Štefan Kamenský učiť v Stanici mladých technikov v Lučenci. V neskoršom Centre voľného času Magnet pracoval ako vedúci videotvorby. Učil deti základy práce s kamerou, aj s tým súvisiace činnosti. V tom čase musel vytvárať sám učebné osnovy a písať technologické postupy, ktoré sa ako samouk naučil, aby odovzdal informácie ďalej. Dodnes mu vraj z času na čas napíšu jeho vtedajší zverenci, ktorí ostali kamere verní.
„Keď som ešte pracoval pre vysunuté pracovisko STV, oslovilo nás aj Palma TV, terajšie Locall TV. Ja som vtedy zaúčal kameramanov, ktorí dnes točia projekty ako Moja mama varí lepšie ako tvoja,“ prezrádza sympatický aktívny dôchodca.
„Dnes už stretávam zrelých mužov, ktorí sa mi prihovoria, alebo má oslovia, či poďakujú za to, že som ich učil,“ podotkol Kamenský, ktorý ani na dôchodku nezaháľa. Pre TV Markíza príležitostne nakrúca spravodajské reportáže. Ako sám hovorí, je to taká kameramanská brnkačka.
Ostrieľaný kameraman má v zásobe množstvo nezabudnuteľných zážitkov, stretol sa s mnohými športovcami, či osobnosťami politického života. Princ Charles (kráľ Karol), skupina Sweet, Radoslav Židek, či Marián Ligda. To je len zopár mien. „Vždy som to bral ako robotu, nebol som ten typ, čo by sa spomienkovo fotil. Nepomyslel som vtedy na to, že raz zostarnem a rád by som sa k tomu vrátil,“ dodáva Kamenský, ktorý sa ako kameraman dostal aj na miesta nie bežne dostupné. So smiechom spomína na reportáž o jaskyni pod hradom Divín. „Tam bola úzka štrbina. Ani neviem, ako sa mi podarilo dostať sa tadiaľ aj s kamerou. Ale slovenská príroda je nádherná, či už Ružínska priehrada, Kurinec, alebo nádrž Teplý vrch a všetky tie jaskyne okolo. A potom Fiľakovo, Šomoška. Na Slovensku je strašne veľa krásy.“
Zdroj: vobraze.sk
