Slavomír Marko sa narodil v obci Divín, neďaleko Lučenca. Vyrastal na dedine – dopoludnia ho čakali školské povinnosti, popoludní lopta a ihrisko s bratmi. K cirkvi aj športu tak mal odmalička pomerne blízko. V súčasnosti pôsobí už takmer osem rokov ako rímskokatolícky kňaz vo farnosti Lučenec – mesto. Okrem svojho duchovného povolania je známy aj ako aktívny futbalista.
Veľkonočný pondelok, polievačky a šibačky vnímal v obci Divín počas detstva skôr okrajovo. „S odstupom času by som povedal, že teraz je hlavne viac šibačov a tradície sú trochu silnejšie,“ uviedol pre vobraze.sk Slavomír Marko (45). Ide najmä o klasické voňavkové polievanie, ale nájdu sa i striekačky, až po vedrá. „U tých akčnejších aj vonkajšie vodovody na dvoroch rodinných domov,“ povedal s úsmevom a dodal, že ako dieťa mal radšej sviatky spojené s Vianocami, rodinou a darčekmi. S pribúdajúcimi rokmi mu je Veľká noc čoraz bližšia. „Sú to najväčšie kresťanské sviatky. Aj posolstvo Veľkej noci, objavovanie a posilňovanie nádeje u ľudí prichádza viac do popredia. Uvedomujú si, že tu človek nebude večne,“ hovorí. V obci Divín sa tradície podľa neho udržiavajú podobne, ako napríklad aj v rázovitej obci Lom nad Rimavicou, kde má navyše silné zastúpenie folklór.
Na tohtoročné veľkonočné sviatky sa vo farnosti v Lučenci pripravovali už od Kvetnej nedele. V tom období prichádzalo viac veriacich na sväté spovede, a aj počas Veľkonočného trojdnia očakávali zvýšený počet návštevníkov. Sviatky začínali svätou omšou Pánovej večere, na Veľký piatok sa spievali pašie a Biela sobota patrila návštevám Božieho hrobu, kde sa slúžila svätá omša. Kostol Navštívenia Panny Márie v centre Lučenca bol pre návštevníkov otvorený až do neskorých večerných hodín, aj kvôli zaneprázdneným občanom.
Počas Bielej soboty si mohli veriaci dať požehnať košíky s veľkonočnými jedlami ako syr, šunka či vajíčka, a kostolom sa v tento sviatočný deň niesla lákavá vôňa. Tento zvyk, ako priblížil Marko, priniesol z východného Slovenska, kde je už pomerne rozšírený.
„Veľká noc nie je len jeden víkend v roku, ale každá nedeľa je malým vyvrcholením týždňa. Je takou Veľkou nocou toho týždňa a patrí k tomu aj nedeľné stretnutie v kostole na omši,“ vysvetlil.
Kňazom je už viac ako dvadsať rokov. Vysvätený bol v auguste 2004 vo svojom rodnom Divíne. Vyučuje tiež náboženskú výchovu na viacerých základných školách. Počas rokov pôsobil na rôznych pozíciách. Bol kaplánom v Lučenci a Rožňave, farským administrátorom v Pohorelej a v Hosticiach. Na trojročné pôsobenie v Hosticiach a okolí spomína s úsmevom, ľudia tam boli veľmi príjemní a ústretoví, aj keď sa trochu potrápili s jazykovou bariérou. „Čo som vedel, to som sa snažil odovzdať a spomienky mám len tie najlepšie. Pozdravujem Hostice i celý okres Rimavská Sobota,“ povedal Marko, ktorý spravoval aj obce Jestice a Gemerské Dechtáre. Zastupovať chodil aj do Rimavských Janoviec, ktoré mu zostali blízke dodnes, aj pre pekný, zrenovovaný kostol. „Snažili sme sa ho ukázať aj návštevám, že tam máme takú krásu.“
Na život v meste si musel chvíľu zvykať. „Je to predsa len iné ako na dedine. V meste je viac duchovnej činnosti – máme viac krstov, pohrebov, sobášov,“ spomenul. V rámci svojej pastoračnej činnosti v Lučenci organizuje rôzne duchovné podujatia, ako sú krížové cesty a duchovné cvičenia, ktoré spájajú veriacich z rôznych farností. Jeho angažovanosť v komunite a schopnosť osloviť veriacich rôznych vekových skupín z neho robia rešpektovaného duchovného lídra v regióne.
Na svoju záľubu vo futbale nezanevrel ani počas farskej činnosti. Kdekoľvek ho povinnosti zaviedli, vždy si našiel čas aj na zápolenie na trávnikoch. „Na ihrisku patrím možno viac k tým hráčom, ktorí častejšie diskutujú s rozhodcami,“ poznamenal s úsmevom. Ak by sa nedostal na teologickú vysokú školu, zrejme by sa podľa vlastných slov dal na dráhu učiteľa telesnej výchovy.
Aktívnym hráčom futbalu je dodnes, oblieka si v šiestej lige dres 1. FK Buzitka, predtým pôsobil v FC Slovan Divín, ale aj v iných kluboch. Futbal považuje za aktívny oddych od psychickej práce duchovného. „Naša generácia väčšinou mala režim: dopoludnia do kostola a popoludní na futbal. Mobily ešte neboli a väčšinou sme naháňali loptu a behali v prírode,“ dodal. Zároveň spomenul, že mnohé dobré vlastnosti, ktoré kresťanstvo propaguje, možno nájsť aj v športe. „Zvykne sa hovoriť, že charakter človeka sa najlepšie ukáže v troch veciach – pri jedení, práci a športe. Či vie prijať prehru, ak je niekto lepší.“
Vo voľnom čase sa rád vracia do svojho rodného Divína, podľa vlastných slov najkrajšej obce v Novohrade a možno aj na Slovensku. „Máme tam zďaleka viditeľný hrad, pod ním zrekonštruovaný Zichyho kaštieľ, námestie a vodnú nádrž Ružiná. Raritou je kostol s dvomi vežami. Každý si tam nájde to svoje,“ podotkol. Záverom zaželal všetkým ľuďom dobrej vôle, nech sa v ich rodinách utužia dobré vzťahy aj pri týchto sviatkoch. „Všetkým veriacim čitateľom prajem plné prežitie týchto sviatočných dní a posilnenie sa v nádeji, ktorú máme v Kristovi,“ uzavrel Marko.
Zdroj: vobraze.sk, foto: lučenec.sk
