Kristína Medveďová, rodáčka z Rimavských Zalužian, sa venuje športovej kynológií. Spomínaný odbor vyštudovala na Strednej odbornej škole hotelových služieb a dopravy v Lučenci. S jej tímovým kolegom, belgickým ovčiakom, spolupracuje už štyri roky. Medzičasom sa jej podarilo dostať do Ozbrojených síl Slovenskej republiky. Ako tvrdí, odmalička vyrastala s bratrancami a chlapcami, autíčka uprednostňovala pred bábikami. Medzi jej záľuby už od detstva patrí pôsobenie v dobrovoľnom hasičskom zbore.
Začiatky svojej kynologickej kariéry si Kristína spája s nástupom na strednú školu. Pre tento nezvyčajný odbor sa rozhodla s vedomím, že by sa raz prostredníctvom neho chcela dostať do policajného či vojenského zboru. „Chcela som robiť niečo, čo ma bude napĺňať a baviť. Kynológia mi prišla ako tá správna možnosť. Bola pre mňa niečím atypickým a jedinečným,“ uviedla pre vobraze.sk Kristína Medveďová.
Počas štúdia tohto stále mladého odvetvia si objasnila základy veterinárnej starostlivosti, výcviku psov i etológie, teda správania psov. Zaujímala sa taktiež o výživu, vonkajšiu úprava psa, či dokonca o právne normy v oblasti kynológie. „Okrem odborných predmetov sme počas týždňa museli raz absolvovať aj praktickú časť výuky, ktorá bola obsiahnutá v starostlivosti o školské psy. Každý jeden predmet, či už odborný alebo bežný, bol pre mňa dôležitý a zaujímavý. Vzdelávali sme sa tak, aby z nás boli kynológovia z každého hľadiska,“ priblížila dvadsaťročná Kristína. Nezvyčajnou súčasťou vyučovania boli, prirodzene, aj samotné psy. „Teraz sa asi pýtate, či je normálne mať v triede psa. Nuž, pre iných žiakov nie, ale pre nás to bolo úplne v poriadku.“
Už popri štúdiu si mali študenti možnosť zvoliť cestu, ktorou sa budú chcieť v budúcnosti vydať. Kristína si zvolila športovú kynológiu. Čo všetko ale toto odvetvie zahŕňa? „Kynológia je všeobecne široký pojem. My sme si mohli vybrať spomedzi kanisterapie, práce s vodiacimi a asistenčnými psami, poľovnej kynológie, či rôznych ďalších. V škole od nás, samozrejme, vyžadovali znalosti z každého tohto oboru, no postupne sme sa mohli zamerať na to, čo nám bolo najbližšie. Ja som sa rozhodla pre športovú kynológiu, ktorej účelom nie je výcvik psa priamo pre služobné práce, ale pre dosahovanie športových úspechov,“ opisuje.
Pri kynologickej disciplíne športového charakteru sa väčšinou využívajú belgické a nemecké ovčiaky. Kristína pracuje s belgickým ovčiakom, ktorého trénuje takmer od jeho narodenia. Chodí s ním aj na skúšky i preteky. „Môj vzťah ku psom je, samozrejme, pozitívny. Okrem nich však milujem aj tú samotnú prácu. Milujem výcvik, teda to, keď vidím, ako učím šteňa rozmýšľať, keď vidím jeho prvé posuny. Pre mňa je najkrajšia tá spolupráca, keď sme na pľaci jeden pre druhého, spolu súčasťou tímu.“
V lete minulého roka si splnila veľký sen. Stala sa vojačkou. Musela zvládnuť obdobie troch náročných mesiacov plných skúšok a testov, no hovorí, že to stálo za to. „Po absolvovaní psychotestov a fyzických testov som podstúpila základný vojenský i odborný výcvik a dnes si s hrdosťou obliekam uniformu Ozbrojených síl SR,“ poznamenala Kristína, ktorá momentálne pôsobí na letisku Sliač. Postupne sa plánuje dostať až k psovodom a uplatniť tak svoje kynologické znalosti.
Popri študijných i pracovných povinnostiach Kristína nezanevrela ani na svoje voľnočasové záľuby. Odmalička sa napríklad venuje dobrovoľnému hasičstvu. Osem rokov účinkovala vo folklórnom súbore Vepor v Klenovci, päť rokov sa venovala modernému tancu v Hnúšti. „Milujem tancovanie a keby som na to mala čas, určite v tom pokračujem,“ doplnila.
Nakoniec sa dokázala predrať cez stereotypy až do Ozbrojených síl SR. „Za to, čo všetko som dokázala a ako som sa prostredníctvom kynológie vypracovala, vďačím najmä svojmu trénerovi, pedagógovi a dnes už môžem povedať, že aj kamarátovi, Martinovi Majerovi. Práve on ma podržal v ťažkých chvíľach a vždy veril v moje schopnosti“, uviedla Kristína Medveďová.
Zdroj: Tereza Nemcová, foto: album K. Medveďovej
