Ján Fotta z Klenovca: Posledný mohykán svojho remesla

Ján Fotta pochádza z Klenovca a výrobe gúb a kobercov sa venuje už vyše 40 rokov. Keď začínal, patril medzi najmladších remeselníkov. V obci vtedy pôsobilo 36 gubárov a jeden z nich, ktorý bol jeho susedom, ho priučil tomuto remeslu. V súčasnosti je jediným výrobcom gúb na Slovensku, ktorý ich vie komplexne sám spracovať. V roku 2017 mu bol za jeho dlhoročné zásluhy udelený titul majstra ľudovej umeleckej výroby v odvetví gubárstva. Patrí k vzácnym remeselníkom na folklórnych slávnostiach Rontouka. Ján Fotta v rozhovore pre vobraze.sk prezradil, čím ho gubárstvo očarilo i to, ako vidí budúcnosť tohto remesla.

Spomínate si, kedy ste sa začal venovať výrobe gúb a kobercov?
Vyrábať som začal v roku 1979. Mal som 26 rokov. V tom čase som bol najmladší z výrobcov. Už v tom období nás bolo okolo 30 a v najlepších časoch až 36 remeselníkov, ktorí sa venovali len výrobe gúb, kobercov a spracovaniu ovčej vlny na výrobky. Práca sa mi páčila, videl som to u svojich známych či príbuzných, hlavne u môjho suseda Jozefa Papa, ktorý robil naozaj pekné umelecké výrobky. Musím podotknúť, že v tom čase som sa gubárstvu venoval len popri zamestnaní a mal som ho len ako koníček.

Boli začiatky ťažké?
Nebolo jednoduché začať. Prvú vec, čo som musel urobiť bolo, že ma museli uznať v Ústredí ľudovej umeleckej výroby. Po druhé, musel som si nájsť spracovateľa ovčej vlny. Po ňu som chodieval na Oravu. Vlnu som si opral v práčovni, ktorá sa volá stupa, vytriedil a dal ju spracovať. Následne som dostal polotovar, ktorý sa už len tkal. Bolo dosť ťažké sa uplatniť, lebo v tom čase bola veľká konkurencia, takže nechceli veľmi príjmať nových ľudí. Oslovil som pána Aláča, ktorý mi ochotne pomáhal spracovať ovčiu vlnu.

Čím vás toto remeslo očarilo?
Páčila sa mi proces spracovania ovčej vlny, od začiatku až po koniec, keď je výrobok hotový. V podstate celková výroba gúb a kobercov. Býval som oproti domu Jozefa Papa, ktorý na balkóne sušil výrobky a tie mi vždy udreli do očí. Vtedy som si pomyslel, že tiež skúsim takéto niečo robiť.

Poviete nám, aký je postup pri výrobe gúb a kobercov?
Oproti minulosti je rozdiel v tom, že teraz ovčiu vlnu nemusím kupovať, ľudia mi ju vďačne donesú, lebo nevedia, čo s ňou robiť. Keď mám ovčiu vlnu doma, vytriedim ju podľa toho, na čo ju použijem. Potom vlnu operiem, znovu vytriedim, vyčistím a dám vysušiť. Následne ju dávam na čuchrací stroj, čo je prvotné zvláčnenie vlny. Ďalším krokom je česanie vlny a po ňom pradenie. Poslednou fázou je samotné tkanie guby alebo koberca. Výroba jedného metra štvorcového koberca mi zaberie 16 hodín. Avšak samotné tkanie nie je náročné, najnáročnejšie je spracovanie ovčej vlny, ktoré v dnešnej dobe robím ručne.

Stroje ste si zaobstarali sám?
Stroje som si vyrobil sám. Spravil som si napríklad čuchrací stroj, ktorý dokáže vlnu prvotne rozpracovať. Mám taký malý pomocný kolovrátok, ktorý som si spravil zo starého šijacieho stroja, na ktorom si viem upriasť vlnu. Som úplne sebestačný, aj keď je to časovo náročnejšie.

Ako vidíte budúcnosť tohto remesla? Vychovávate si nejakých nasledovníkov?
Áno, snažil som sa, aby sme gubárstvo oživili. Oslovil ma tiež Banskobystrický samosprávny kraj, ktorý chcel oživiť túto výrobu. Vypadalo to celkom sľubne, zámerom bolo obnoviť výrobu v rozsahu, ako to bolo v 80.-90. rokoch. No išlo to úplne do stratena a kraj úplne prestal komunikovať. Nevidím to nejako ružovo a je to veľká škoda, lebo bol prísľub aj od štátu. Snažil som sa tiež robiť občas nejaký kurz, lenže väčší záujem bol z Česka. Jedna pani odtiaľ aj vyrába koberce na rovnakom princípe, ako to robíme tu v Klenovci. Mal som na kurze približne patnástich ľudí a okrem spomínanej pani z Česka sú aktívni ešte dvaja ľudia zo Slovenska, no ani oni nie sú ešte takí schopní, aby dokázali vyrobiť gubu.