
Fotograf Filip Hrebenda z Revúcej získal prvé miesto v prestížnej medzinárodnej súťaži Hamdan bin Mohammed bin Rashid Al Maktoum International Photography Award (HIPA) v Dubaji. V kategórii General – Colour uspel s fotografiou What the Earth Draws in Secret, ktorá zachytáva nezvyčajné prírodné obrazce z vtáčej perspektívy. Ocenenie si prevzal v priestoroch Museum of the Future. Hoci v súčasnosti fotografuje v odľahlých oblastiach Islandu, Nórska či Saudskej Arábie, jeho vzťah k prírode sa začínal doma, v okolí Revúcej a na Muránskej planine. Práve tam sa učil všímať si krajinu, svetlo a meniacu sa atmosféru miest.
Hrebenda sa do Dubaja vrátil druhý rok po sebe. Kým vlani sa na podujatí zúčastnil ako člen poroty, tentoraz bol medzi ocenenými fotografmi. „Slávnostné odovzdávania cien v Spojených arabských emirátoch sú vždy výnimočné. Niektorí členovia kráľovskej rodiny sa sami fotografujú a chcú z Dubaja urobiť svetové centrum fotografie. Myslím si, že sa im to postupne darí,“ hovorí pre vobraze.sk Filip Hrebenda.
V Dubaji už v minulosti viackrát vystavoval svoje fotografie a prednášal. Oceňuje aj prístup organizátorov k fotografom. „Starostlivosť o nás bola výnimočná. Dubajský šejk nám hradil hotely, letenky a všetky súvisiace náklady,“ približuje.
Jeho najnovší úspech je výsledkom dlhoročnej práce, cestovania a hľadania miest, ktoré dokážu zaujať aj z nezvyčajného pohľadu. Do súťaží sa podľa neho pravidelne prihlasujú státisíce fotografií. V prvých kolách rozhoduje výrazný vizuálny dojem, neskôr porotcovia hodnotia kompozíciu, farby, emóciu, originalitu a celkové vyznenie záberu. Finálny výber je náročný a anonymný.
Islandský záber vytvoril z dronu
Fotografia Forest Reborn vznikla počas opakovaných ciest s manželkou do vnútrozemia Islandu. Spoločne vyhľadávajú lokality, ktoré sú mimo bežných turistických trás. K jednému z takýchto miest sa dá dostať len náročným terénom a potrebné je na to špeciálne upravené vozidlo.

Záber vytvoril pomocou dronu, ktorým snímal krajinu kolmo zhora. Zachytáva ľadovcové rieky, sopečný piesok a výrazne zelený islandský mach. Ich usporiadanie vytvára dojem vyschnutého lesa, ktorý sa postupne vracia k životu. Práve táto podoba krajiny dala fotografii názov Forest Reborn. „Niekedy už pri fotografovaní cítim, že by záber mohol mať potenciál uspieť v súťaži,“ približuje. Samotný výsledok však závisí aj od konkurencie a hodnotenia poroty. Do veľkých fotografických súťaží sa podľa neho pravidelne prihlasujú státisíce záberov. V prvom kole rozhoduje najmä výrazný vizuálny dojem, neskôr sa hodnotí kompozícia, farby, emócia, originalita a celkové vyznenie fotografie.


Výber najlepších snímok je náročný. Do finálovej stovky sa dostávajú fotografie svetovej úrovne a podľa Hrebendu by mohla zvíťaziť prakticky ktorákoľvek z nich. O konečnom poradí rozhoduje viacero porotcov a odborníkov.
Začiatky má späté s Revúcou a Muránskou planinou
Hrebenda vyrastal v Revúcej, kde sa formoval aj jeho vzťah k prírode. Už od mladosti ho priťahovali hory a divoké prostredie. V okolí svojho domova mal možnosť spoznávať miesta, ktoré mu neskôr pomohli rozvíjať fotografické vnímanie krajiny. Osobitné miesto v jeho spomienkach má Muránska planina a najmä Muránsky hrad. Na toto miesto sa rád vracal a dokázal tam celé hodiny pozorovať, ako sa mení svetlo a s ním aj vzhľad okolitej krajiny. „Rád som chodieval na Muránsku planinu, najmä na Muránsky hrad, kde som dokázal celé hodiny sedieť a pozorovať, ako svetlo mení krajinu,“ spomína. Práve schopnosť všímať si takéto zmeny považuje za dôležitú súčasť fotografovania.
V minulosti organizoval aj víkendové fotografické workshopy na Muránskej planine. Účastníci tam mali možnosť spoznávať fotografovanie priamo v teréne a učiť sa pracovať s prírodným svetlom. Podľa Hrebendu mali tieto stretnutia dobrú odozvu.
Domáci región považuje za zaujímavý aj z fotografického hľadiska. Upozorňuje však, že na vydarený záber nestačí len navštíviť pekné miesto. Dôležité sú správne podmienky, svetlo a schopnosť nájsť zaujímavý pohľad aj tam, kde si ho človek na prvý pohľad nemusí všimnúť.
„Keď sa človek naučí nájsť krásu aj na miestach, ktoré na prvý pohľad nie sú výnimočné, posúva ho to ďalej,“ hovorí. Aj preto má podľa neho fotografovanie v domácom prostredí veľký význam. Učí človeka pozerať sa na krajinu pozornejšie a hľadať jej osobitosť.
Do Revúcej sa vracia medzi svetovými expedíciami
Revúca zostáva jeho domovom, kam sa vracia aj medzi náročnými cestami. Počas pobytu doma má priestor na plánovanie ďalších expedícií a prípravu na nové fotografické výzvy. Pokojnejšie prostredie menšieho mesta mu v tom vyhovuje. Po niekoľkých týždňoch ho však opäť láka vyraziť do sveta.


Jeho práca sa spája s odľahlými miestami, kam sa bežní turisti často nedostanú. S manželkou opakovane cestujú do vnútrozemia Islandu, vyhľadávajú málo navštevované lokality a snažia sa zachytiť prírodné scenérie z neobvyklých perspektív. Práve tam vznikla aj fotografia, s ktorou uspel v Dubaji.
Pri fotografovaní však podľa neho nie je najdôležitejšie len technické vybavenie či samotný fotoaparát. Krajinu sa snaží najskôr pochopiť, pozorovať jej charakter a vnímať, čím je výnimočná. Na miesto prichádza s predstihom, sleduje zmeny svetla a premýšľa, čo by mal výsledný záber divákovi sprostredkovať. „Fotograf musí najskôr miesto precítiť a pochopiť. Nestačí prísť a len fotografovať,“ vysvetľuje. Aj preto sa čoraz viac zameriava na výnimočné prírodné javy a okamihy, ktoré sa nemusia zopakovať.
Skúsenosti odovzdáva aj fotografom na Slovensku
Svoje skúsenosti odovzdáva ďalším záujemcom o fotografovanie už desať rokov. Organizuje fotografické expedície a workshopy, pričom medzi jeho obľúbené miesta patria aj slovenské hory a prírodné lokality. V minulosti viedol fotografické stretnutia aj na Muránskej planine.
Pri práci s účastníkmi sa snaží vysvetľovať fotografovanie jednoducho, prakticky a bez zbytočného zahlcovania technickými informáciami. Za dôležité považuje, aby ľudia najskôr získali vzťah k prírode a naučili sa ju vnímať. „Fotograf prírody musí mať prírodu naozaj rád. Ak to tak nie je, na fotografiách sa to prejaví. Človek potom len kopíruje trendy na Instagrame a nedokáže si vytvoriť vlastnú identitu,“ myslí si.
Za jednu z častých chýb začiatočníkov považuje snahu získať čo najviac lajkov, popularitu na sociálnych sieťach alebo spolupráce so značkami. Podľa neho by fotografovanie malo vychádzať predovšetkým zo skutočného záujmu o prírodu a z vlastného pohľadu na svet.
Teší ho, keď sa účastníci jeho kurzov vracajú a postupne sa zlepšujú. Ešte väčšiu radosť má, keď sa ich fotografie neskôr presadia aj v súťažiach.
Domov si nosí aj čas na rodinu
Na expedíciách ho sprevádza manželka, ktorá sa podieľa na ich organizácii, logistike a komunikácii s klientmi. Spočiatku mala vlastné zamestnanie, no približne po roku sa rozhodli, že budú pracovať spoločne. Hrebenda hovorí, že im to funguje veľmi dobre. Spoločné cestovanie im umožňuje venovať sa práci aj v odľahlých oblastiach sveta. Expedície však bývajú náročné. Vyžadujú si dôkladnú prípravu, niekedy aj niekoľkotýždňový pobyt v stane, v daždi, zime a blate.
Napriek tomu sa fotograf snaží oddeľovať pracovný čas od chvíľ, ktoré patria rodine a priateľom. Keď je doma, fotografovaniu sa často vôbec nevenuje. Na bežné výlety si fotoaparát neraz ani neberie. „Mám množstvo dobrých fotografií, ktoré ešte čakajú na spracovanie. Fotoaparát si dnes beriem najmä tam, kde je vysoká pravdepodobnosť, že vzniknú výnimočné zábery,“ vysvetľuje. Vo voľnom čase chce radšej naplno prežívať chvíle s blízkymi, než zapĺňať ďalšie pamäťové karty fotografiami, ku ktorým sa možno už ani nedostane.
Ďalšie plány vedú do Patagónie aj Antarktídy
Budúci rok v máji plánuje expedíciu do patagónskych fjordov. Na malej upravenej lodi sa chce spolu s miestnou posádkou dostať k horským ostrovom, ktoré podľa jeho informácií dosiaľ nikto nenavštívil. Pôjde o výpravu zameranú na objavovanie nepoznaných miest, nie iba na fotografovanie známych turistických lokalít. V ďalších rokoch by rád navštívil aj odľahlé oblasti Antarktídy, Himalájí a Grónska. Takéto cesty si vyžadujú dlhé plánovanie a komplikovanú logistiku. Jeho cieľom zostáva objavovať výnimočné miesta a prostredníctvom fotografií sprostredkovať ich atmosféru ľuďom.


Hoci jeho zábery vznikajú na rôznych kontinentoch, Revúca a okolitá príroda zostávajú dôležitou súčasťou jeho osobného aj fotografického zázemia. Aj domáce prostredie ho naučilo, že za zaujímavou fotografiou nemusí človek vždy cestovať na druhý koniec sveta. Niekedy stačí zostať na jednom mieste, pozorovať krajinu a počkať si na správne svetlo.

















Zdroj: vobraze.sk, foto : archív Filip Hrebenda



