Ján Likavec, drevorezbár z Poltára, je prvým remeselníkom vo svojej rodine. K práci s drevom sa dostal až v dospelosti, po zásadnom životnom zvrate. „Nemal som odmalička vzťah k drevu, hoci som bol umelecký typ,“ hovorí pre vobraze.sk Ján Likavec (74). Ako dieťa maľoval obrazy najmä pre seba a svojich blízkych.
Narodil sa v obci Brusno, kde absolvoval aj strednú školu. Do Poltára sa presťahoval, keď mal 24 rokov. Po skončení strednej školy pracoval 15 rokov ako policajt v Poltári i Lučenci. Túto profesiu však opustil po autonehode. Práve vtedy si našiel novú záľubu – drevorezbu. „Prišlo to na mňa úplne prirodzene. Vždy sa mi páčila práca s drevom, tak som si kúpil dláta a začal som sa učiť sám,“ opisuje svoje začiatky.
Spočiatku Ján pracoval najmä s lipovým drevom, ktoré je podľa neho najdostupnejšie a zároveň mäkké. Jeho prvé práce boli skúšobné sošky. Postupne však prešiel na kvalitnejšie materiály. „Momentálne pracujem najviac s orechom alebo čerešňou. Toto drevo je krajšie a lepšie sa na ňom vyrezávajú detaily,“ vysvetľuje.
Na drevorezbe ho najviac baví samotný proces. „Najradšej na mojom remesle mám to, že nikam nemusím ísť. Len si sadnem a relaxujem,“ hovorí Likavec. Veľkosti jeho diel sú rôzne – od menších až po veľké sochy. Medzi najvýraznejšie patrí štvormetrová socha víly, ktorá je umiestnená v obci Lučatín. Pracoval na nej tri týždne.
Inšpiráciu čerpá najmä z okolitého sveta a z požiadaviek ľudí. „Ľudia mi prinesú obrázok a ja im čokoľvek vyrežem,“ uviedol Ján Likavec. Nedávno vytvoril aj drevenú podobu svadobnej fotografie. Minulý rok sa zúčastnil na súťaži v drevorezbe, kde zvíťazil v okresnom kole. Na výsledky celoštátneho kola zatiaľ čaká. Do súťaže priniesol 50-centimetrové sochy Cyrila a Metoda, ktorých výroba mu trvala približne mesiac.
Aktuálne pracuje na vyše meter vysokej soche Panny Márie. „Zatiaľ s touto sochou plány nemám, ale som s ňou spokojný,“ dodáva. Radosť mu robí každý predaný výrobok, pričom v pamäti mu utkvel najmä betlehem vyrobený pre známych.
Za najnáročnejšiu časť remesla považuje trpezlivosť. „Keď nájdete v dreve hrču, už to nie je dobrý kus a musím ho vyhodiť. Ak sa niečo nepodarí, nejde to jednoducho opraviť,“ vysvetľuje Likavec. Drevo, s ktorým pracuje, musí schnúť aj tri až štyri roky. Pri sochách vyrezáva priamo do masívu, pri drevených obrazoch si materiál necháva napíliť i ohobľovať a pracuje po jednotlivých kusoch.
Drevorezbe sa venuje v garáži, čo ho obmedzuje najmä v zimných mesiacoch. Okrem toho je i poľovníkom, čo sa odráža aj v jeho tvorbe. Často vyrezáva jelenie parohy, na ktoré používa zubnú vŕtačku. „Je to detailnejšia, minimalistická práca,“ poznamenal.
Remeslo si postupne našlo cestu aj k jeho synovi. „Teší ma, že mu prirástlo k srdcu. Zatiaľ sme spolu veľa netvorili, ale navzájom si pomáhame,“ doplnil Ján Likavec. Jeho syn je autorom niekoľkých drevených originálnych postavičiek či bicykla, ktorý je na začiatku cyklocesty v Poltári smerom do Rimavskej Soboty. Podľa aktuálnych sviatkov tam boli zajačiky a počas adventu veniec.
Poltárčan vyrobil originálne atrakcie pri cykloceste. Osádzať budú nové dopravné značenia či informačné tabule
Za svoju najnáročnejšiu prácu dlhoročný rezbár Ján považuje repliku pražského orloja, ktorú nedávno dokončil. Dielo má viac ako dva metre, jednotlivé figúrky merajú približne 50 centimetrov a orloj je aj funkčný. Sú tam dve okná a v jednom okne sa točí šesť figúriek, v druhom okienku ďalšie. Po kraji je smrtka so zvoncom. Figúrky sa budú každú hodinu krútiť a vyrezával ich podľa obrázkov. „Chcel som, aby to spĺňalo aj funkčnú stránku, teda aby sa otáčal,“ vysvetľuje. Pracoval na ňom postupne približne tri roky a dúfa, že sa mu ho podarí niekde vystaviť. Dorobiť na ňom ešte potrebuje striešku, aby sa drevo nezničilo a v úplnom závere osadí hodiny. „Je to v procese, ešte uvidíme, kde ho potom ešte umiestnime.“
Jeho snom bolo vytvoriť aj slovenský orloj, no na takýto projekt momentálne nemá dostatočný priestor. Do budúcnosti si presné plány nedáva. „Inšpirácia si ma vždy nájde sama,“ uzatvára Ján Likavec.
Zdroj: Eliška Líšková, foto: archív Ján Likavec
