Jozef Markotán patrí k výrazným osobnostiam rímskokatolíckej cirkvi na juhu stredného Slovenska i v Košickom kraji. Za 28 rokov slúžil vo viacerých obciach okresu Rimavská Sobota. Aktuálne pôsobí ako generálny vikár Rožňavskej diecézy a veľprepošt katedrálnej kapituly. Hoci má dnes vysoký cirkevný titul, ostáva zakorenený v regióne, kde vyrastal. Narodil sa síce v Rimavskej Sobote, detstvo však prežil s rodičmi v neďalekých Sušanoch a dodnes hovorí tamojším nárečím.

„Sušany a Zalužany boli vtedy živé dediny. Žili tam všetky generácie. Mňa formovali najmä starší ľudia – skromní, pracovití, ktorí nemali veľa, ale boli spokojní,“ hovorí pre vobraze.sk Jozef Markotán (59), ktorý si pamätá aj na chvíľu z roku 1972, keď ako prvák videl z budovy školy sňať kríž. „Aj to ma poznačilo. Dodnes si to nesiem v srdci,“ spomenul.

Sušany podľa neho dnes postupne vymierajú a mladí odchádzajú za prácou. „Ja som asi posledný, kto v Sušanoch ešte hovorí po sušansky,“ dodáva.

Napriek tomu, že pochádza zo slovenského prostredia, veľkú časť svojej kňazskej služby strávil v jazykovo zmiešaných či prevažne maďarských oblastiach. Omše slúži aj po maďarsky.

„Napriek tomu, že som Slovák zo Sušian, tak som pôsobil v jazykovo zmiešaných, až silne maďarských oblastiach. Mal som aj obavy, ako ma prijmú. Ale vždy si pripomínam, že treba hľadať to, čo nás spája a nie to, čo nás rozdeľuje,“ ozrejmil Markotán. Jeho obaja rodičia maďarčinu ovládali, deti však k tomu neviedli, preto sa po maďarsky naučil kvôli veriacim v jeho farnosti.

Za kňaza bol vysvätený v roku 1996. Počas svojej viac ako 28-ročnej kňazskej služby pôsobil na viacerých miestach v rámci Rožňavskej diecézy. Začínal ako administrátor v Jesenskom a Plešivci, neskôr slúžil v Starom Haliči, Čoltove, Hosticiach, Husinej a ďalších farnostiach. V rokoch 2013 až 2015 bol farárom v Rimavskej Sobote, následne v Rožňave a Tornali.

‚V podstate som kňazom 28 rokov, bol som na deviatich miestach, desaťkrát som sa sťahoval. Nechcem, aby to znelo zvláštne, ale Jesenské bola taká moja prvá láska. Bolo to moje prvé pôsobisko. Asi preto na mňa aj najsilnejšie zapôsobilo,“ spomína Markotán, ktorý sa do Jesenského neskôr aj vrátil. Za deväť rokov si tam podľa jeho slov vybudoval skutočný domov a farníkov považoval za čosi ako rodinu. „Spolu sme prežívali šťastné chvíle, aj smutné momenty. Naozaj to bol môj domov,“ prezradil Markotán, ktorý sa snaží byť otvorený voči každému.

V rovnakom období slúžil omše aj v Rimavských Janovciach. „Janovce mi tiež prirástli tak veľmi k srdcu, že keď som mal 25. výročie služby, tak tam som chcel mať aj omšu. Na Močiari a Jánošíkoch žili starí gazdovia. Chodili do kostola na bicykli, a keď som prichádzal, už ma tam čakali a podávali mi ruky,“ hovorí pokorný kňaz a priznáva, že práve tie pracovité ruky si rád pripomína.

V roku 2015 bol menovaný veľprepoštom Rožňavskej katedrálnej kapituly a minulý rok aj generálnym vikárom Rožňavskej diecézy – čo z neho robí jedného z najbližších spolupracovníkov biskupa. Napriek tomu ostáva nohami pevne na zemi. „Ja to tak beriem, že nikdy som netúžil po funkciách, ale Pán Boh nám vždy nadelí niečo. Ja som chcel byť taký obyčajný sušanský farár,“ hovorí Markotán. Ako zdôraznil, váži si dôveru, ktorú od diecézneho biskupa získal. Vo funkcii generálneho vikára vystriedal Rastislava Poláka z Rimavskej Soboty. „Máme dlhoročné priateľstvo. Aj keď som ho vymieňal na funkcii, vôbec sme to nevnímali konkurenčne. Naše priateľstvo trvá desiatky rokov. Chodím k nemu pre potešenie, chová sliepky a prepelice. Tak si predstavujem aj môj dôchodok,“ s úsmevom prezrádza Markotán, ktorý v budúcom roku oslávi jubileum.

Od roku 2024 pôsobí v Krásnohorskom Podhradí. Uplynulý víkend absolvoval krížovú cestu v rámci 250. výročia Rožňavskej diecézy. „Bolo to zložité a náročné, ale asi za 12 hodín sme prešli 40 km. Ani by som si nemyslel, že to absolvujem celé. Veľmi ma prekvapilo, koľko mladých ľudí prišlo,“ uviedol Markotán, známy svojím pokojným vystupovaním.

Tvrdí, že od svojho profesora sa naučil, že treba byť pozorný a vnímaný, lebo Boh dáva všetkým impulzy. „Sú to tie nepatrné impulzy, ktoré musíme vnímať a tie nás posúvajú. Pán profesor mal veľa titulov, ale bol obyčajný pokorný muž. Takí ľudia ma fascinujú,“ hovorí farár, ktorý sa vždy snaží ukázať ľuďom, že ich berie takých, akými sú. „Aj keď nie som pesimista, trápi ma, že ľudia uveria všetkému. Kedysi používali zdravý sedliacky rozum. Teraz uveria všetkému a nepoužívajú hlavu, ktorú dostali ako dar od Boha,“ dodal na záver Jozef Markotán.

<p>The post Generálny vikár Markotán vyrastal v Sušanoch. Bol farárom v R. Sobote i v Tornali first appeared on vobraze.sk.</p>

Bratia Jakub a Štefan Vaclavikovci zo Sušian začali s varením piva zo zvedavosti – najprv len doma, počas študentských čias na strednej a vysokej škole. Dnes ich kočovný remeselný pivovar Peubech poznajú nielen fanúšikovia v okolí Poltára, ale aj návštevníci Salónu piva v Bratislave.

Začiatky neboli jednoduché. „Prvé pivo nám veľmi nevyšlo,“ priznáva Štefan Vaclavik. Chýbalo vybavenie, skúsenosti aj poznatky. Po pár rokoch však znovu nabrali odvahu, vybavili sa lepšie – a v roku 2016 sa im podarilo navariť pivo, s ktorým boli konečne spokojní. Ohlasy rodiny a známych ich povzbudili a dnes už majú za sebou desiatky receptúr, veľa experimentov a veľa napitých pohárov.

Z podujatí až k profesionálnemu snu
Ak navštevujete jarmoky a slávnosti v regióne, Peubech vám určite nie je neznámy. Ich stánok nájdete počas sezóny na Rontouke v Klenovci, Gombovecfeste, Pivnom festivale v Poltári alebo Gemersko-malohontskom jarmoku. Najväčšiu prezentáciu zažili na prestížnom Salóne piva v Bratislave.

Aj keď pivovar nie je ich hlavným zamestnaním, venujú mu veľa energie. Zatiaľ fungujú ako kočovný pivovar – pivo varia v prenajatých priestoroch, no do budúcna chcú vybudovať vlastnú varňu, ktorá im umožní byť flexibilnejší a rozšíriť ponuku.

Experiment, ktorý chutí
V Peubechu varia najmä vrchne kvasené špeciály – pšeničné pivá, IPA, porter. Tieto štýly dávajú priestor na tvorivosť, ktorú klasický ležiak podľa ich slov príliš neponúka. A práve v kreativite sa cítia doma.

Red IPA s cviklou, tmavé pivo s kakaom a čili, ananásové pivo, višňový stout či pšeničné pivo s korením, to je len malý výber z ich pestrofarebného portfólia. Niektoré z ich pív sú tak netypické, že oslovili aj ľudí, ktorí pivo bežne nepijú. „Zistili, že im vlastne pivo chutí – len im nesedí klasický ležiak,“ hovoria bratia.

Názov s nárečovou dušou
Názov pivovaru má podľa Štefana Vaclavika jednoduchý pôvod. „Peubech“ znamená v miestnom nárečí „pil by som“. Starý gemerský výraz stále počuť v okolí Kokavy, Málinca, Hrnčiarskych Zalužian či Poltára. Tento malý jazykový detail pripomína, že aj pivná kultúra môže mať regionálnu identitu.

Na kvalitu nedajú dopustiť. Používajú kúpený chmeľ, čerstvé suroviny a podľa možnosti aj miestnu vodu.

Základom je podľa Štefana Vaclavika hygiena a kvalitné suroviny. „Chmeľ musí byť čerstvý kvôli horkým a aromatickým látkam, jačmeň čistý a voda čo najmäkšia,“ dodáva.

Ochutnajte Peubech
Ak ste zvedaví na remeselné pivo, ktoré spája zvedavosť, odvahu a kus Gemera-Malohontu, navštívte neveľkú obec Sušany alebo sledujte pivovar Peubech na Facebooku. Pivo si môžete vychutnať aj na podujatiach v regióne alebo v útulni Kapucínka v Kremnických vrchoch. A ak ste cyklista? Vyberte sa po cyklotrase – len nezabudnite, že najlepšie si pivo vychutnáte až doma.

Zdroj: PR-článok, Remeselný pivovar Peubech

<p>The post „Pil by som“ – pivovar Peubech z obce Sušany mieša tradíciu s experimentom first appeared on vobraze.sk.</p>

Smečiarka Ivana Belicová sa vracia do volejbalového kolotoča. Bude hrať za družstvo žien VK Iskra Hnúšťa, ktoré sa pripravuje na účinkovanie v prvej lige. „Naskytla sa mi príležitosť, teraz je ten správny čas na návrat. Už sa neviem dočkať štartu novej sezóny. Hlavným motívom bolo vrátiť sa k tomu, čo celé roky tak veľmi milujem,“ povedala pre vobraze.sk Ivana Belicová (26). Odchovankyňa Iskry dodala, že s veľkým nadšením prijala informáciu, že sa v Hnúšti bude opäť hrať volejbal v ligovej súťaži žien. „Prehovárať ma nebolo treba. Keď prišla ponuka, neváhala som, pretože som už dlhšie zvažovala návrat na palubovku. Takže sen sa mi splnil. Teším sa na všetko – na zápasy, na atmosféru i na kolektív, ktorý je super.“

Keďže si udržiava kondíciu športovaním, naskočila do tréningového procesu podľa jej slov viac-menej v pohode. Bývalá kapitánka junioriek Iskry poznamenala, že si každý tréning váži, pretože jej tréningový proces chýbal. „Naposledy som hrala súťažne v sezóne 2016/2017, a to práve v prvej lige žien. Bola som vtedy stredoškoláčka. Odvtedy som si však v istých obdobiach chodievala zatrénovať a hrala som na niektorých turnajoch. Mojou najväčšou športovou túžbou je zahrať si raz v extralige,“ vyjadrila sa Ivana Belicová. Jej druhým najbližším športom je cyklistika. Podotkla, že sa pred tromi a dvomi rokmi zúčastnila na dvoch podujatiach v regióne, ale vyskúšala si aj preteky v horskej cyklistike v Topoľčiankach.

Hoci už nesúťaží, môžete ju stretnúť na cyklotrase z R. Soboty do Poltára. S priateľom Tomášom sa totiž nedávno presťahovali do Sušian. Ivana pracuje v R. Sobote. Do práce i z nej zvykne jazdiť na bicykli. „Veď platí, v zdravom tele zdravý duch. Využívam možnosti novej cyklotrasy, ktorá sa začína takmer pred naším domom a, samozrejme, je to tiež skvelý štart do nového dňa,“ povedala Belicová. „Moje okolie pozitívne reaguje na to, že využívam bicykel ako dopravný prostriedok. Pre mňa to predstavuje rutinu a pre kolegyne som vzorom, čo mi samé potvrdili,“ doplnila.

Pôsobí v bankovom sektore. „Už na strednej škole som mala kladný vzťah k ekonomike a účtovníctvu. Bankovníctvo je ako šport – presnosť, pravidlá, disciplína a zároveň úspech. Keď je človek úspešný, je aj spokojný a opačne,“ priblížila s úsmevom Ivana. Ako uviedla, sedavé zamestnanie si kompenzuje vo voľnom čase športom. Okrem dvoch spomínaných je to tiež beh a posilňovanie. „To je moja rovnováha.“
Má veľmi rada turistiku, prírodu či šoférovanie. „Milujem aj svoju rodinu, úžasného psíka, ktorého mám a všetko, čo je talianske.“ Ozrejmila, že si v Sušanoch prerobili s priateľom dom a jej predstavou bolo bývať na dedine.

Zdroj: vobraze.sk, foto: album I. Belicovej

<p>The post Belicová sa v drese Iskry Hnúšťa vracia do volejbalového kolotoča. Do práce jazdí na bicykli first appeared on vobraze.sk.</p>

Darca krvi zo Sušian si prevzal Kňazovického medailu už ako štyridsaťpäťročný. Milan Kováčik absolvoval stý bezplatný odber najvzácnejšej tekutiny pred dvomi rokmi. V darovaní krvi, bez ktorej náš organizmus nemôže fungovať, kontinuálne pokračuje. „Keď mi odovzdávali Kňazovického medailu, pýtali sa ma prítomní, ako som to dokázal v takom mladom veku. Nechápali, že som skoro nikdy nevynechal odber. Pokiaľ budem zdravý, budem chodiť otravovať sestričky na hematologicko-transfúziologické oddelenie nemocnice,“ povedal pre vobraze.sk s úsmevom Milan Kováčik (47). „Vždy som chcel dosiahnuť Kňazovického medailu. To bol môj cieľ. V darovaní krvi som už získal všetky ocenenia, ktoré som mohol. Teraz už chcem pri darcovstve len zotrvať,“ dodal.

Už takmer tridsať rokov je dobrovoľným darcom krvi, prispel takýmto spôsobom k záchrane mnohých ľudských životov. „Škoda, že nepoznám ľudí, ktorým išla moja krv. Som však rád, že môžem pomôcť tým, ktorí to potrebujú,“ uviedol rodák z Lučenca. „Stalo sa mi už, že potrebovali konkrétne moju krvnú skupinu. Samozrejme, že som s tým nemal žiadny problém a išiel som,“ doplnil Kováčik. Aktuálne má na konte 106 odberov. Pracuje ako údržbár a vodič v Zariadení sociálnych služieb Náruč v Sušanoch.

Prvýkrát daroval krv počas vojenčiny, keď mal osemnásť rokov. „Bolo to v Trebišove. Išli sme do toho s kamarátmi a odvtedy som pri tom zostal,“ hovorí Milan. Najvzácnejšiu tekutinu daroval tiež v Lučenci, Banskej Bystrici a v poslednom období väčšinou v Rimavskej Sobote. „V B. Bystrici som bol dvakrát darovať aj krvnú plazmu. Je to však ďaleko cestovať, mohla by byť takáto možnosť aj niekde bližšie,“ reagoval.

Ocenenia v podobe Janského plakiet i Kňazovického medailu má uložené vo vlastnoručne vyrobenej skrinke. Tú plánuje zdokonaliť a vyložiť doma na viditeľné miesto. „Všetko je to pokope a diplom mám zarámovaný,“ skonštatoval. Oceneniami sa snaží motivovať k tejto ušľachtilej činnosti aj svoje dve deti. Starší syn má osemnásť rokov. „Vyzval som ho na darovanie krvi spolu so mnou. Buď ho to chytí, alebo nie. Chcem však, aby to aspoň raz skúsil,“ hovorí s nádejou Milan Kováčik. Jeho manželka Zuzana je rovnako darkyňou krvi a držiteľkou striebornej Janského plakety.

Darovanie krvi pre Milana predstavuje tradíciu. „Tri mesiace čakania na ďalší odber je dlhé obdobie. Keby som mohol, chodil by som tam častejšie,“ tvrdí. Pochvaľuje si personál v rimavskosobotskej nemocnici, ktorý sa o neho vždy dobre postará. „Oslovujeme sa už krstnými menami. Keďže na hematologicko-transfúziologické oddelenie zavítam každý tretí mesiac, dobre sa so sestričkami poznám. Sú veľmi zlaté,“ vyjadril sa Kováčik. Cestu do nemocnice a z nemocnice za týmto účelom berie ako niečo úplne automatické. „Akoby som išiel do obchodu niečo kúpiť,“ podotkol. „Niektorí sa hnevajú, že za to nedostanú peniaze, ale to nie je o tom,“ krúti hlavou. Darovať krv plánuje dovtedy, kým mu bude zdravie slúžiť.

„V nemocnici mi vždy pochvália krvný obraz, takže som spokojný,“ povedal Kováčik. Podľa jeho slov zje všetko, čo mu dajú na tanier a hlavne má pozitívny prístup k životu.

Vo svojom voľnom čase zveľaďuje svoj dom, v ktorom žije s rodinou už pätnásť rokov. „Vždy je veľa práce na dome či v záhrade. To je môj relax,“ uzavrel.

Zdroj: Sophia Mária Sojková, foto: album M. Kováčika

<p>The post Darca krvi zo Sušian má Kňazovického medailu. Kováčik pracuje ako údržbár a vodič first appeared on vobraze.sk.</p>

Zastupiteľstvo Banskobystrického samosprávneho kraja schválilo zmenu názvov domovov dôchodcov s platnosťou od prvého januára 2024. Vymenovaní boli k tomuto dátumu aj ich riaditelia, došlo k ich potvrdeniu vo funkciách. Domov dôchodcov a domov sociálnych služieb v Rimavskej Sobote ponesie názov Zariadenie sociálnych služieb Rimava – Szociális Szolgáltatások Intézménye Rimava. Na riaditeľskom poste bude pokračovať Miloslava Zaušková.

Z FEMINA Domova sociálnych služieb vo Veľkom Blhu bude Zariadenie sociálnych služieb Femina – Szociális Szolgáltatások Intézménye Femina. Za jeho riaditeľku bola od začiatku nového roka vymenovaná Jana Marková, ktorá je dlhoročnou šéfkou tohto zariadenia.

Z Domova dôchodcov a domova sociálnych služieb v Klenovci bude Zariadenie sociálnych služieb Vepor. Vo funkcii jeho riaditeľky bude pokračovať Katarína Zamborová. Doterajší Domov dôchodcov a domov sociálnych služieb v Tisovci zmení názov na Zariadenie sociálnych služieb Tisovček. Povedie ho naďalej Mariana Kókaiová.

Domov dôchodcov a domov sociálnych služieb v Sušanoch zmení názov na Zariadenie sociálnych služieb Náruč. Jeho šéfom zostane Miroslav Bičan. Z Domova dôchodcov a domova sociálnych služieb v Tornali tak bude Zariadenie sociálnych služieb Breza – Szociális Szolgáltatások Intézménye Breza. Povedie ho naďalej riaditeľka Ida Melichová.

Z Domova sociálnych služieb LIBERTAS v Lučenci bude Zariadenie sociálnych služieb Libertas. Vo funkcii riaditeľa bude pokračovať Marek Križan. Domov sociálnych služieb „SLATINKA“ v Lučenci zmení názov na Zariadenie sociálnych služieb Slatinka. V kresle riaditeľky zostane Renáta Šimová.

„V záujme zosúladenia pomenovania zariadení sociálnych služieb s platnou legislatívou dochádza od 1.1.2024 k zmene názvov zariadení sociálnych služieb v zriaďovateľskej pôsobnosti BBSK na nový názov Zariadenie sociálnych služieb (skrátene ZSS), za ktorým bude nasledovať slovné označenie konkrétneho zariadenia,“ uviedla v dôvodovej správe riaditeľka odboru sociálnych služieb Úradu BBSK Denisa Nincová a pokračovala: „V prípade zariadení sociálnych služieb, ktoré sa nachádzajú na území obcí, v ktorých občania Slovenskej republiky patriaci k maďarskej národnostnej menšine tvoria najmenej 15 % obyvateľstva v súlade s nariadením vlády č. 35/2023 Z.z., je nový názov zariadení sociálnych služieb uvedený v slovenskom aj v maďarskom jazyku.“

„Cieľom uvedenej zmeny názvu zariadení sociálnych služieb v zriaďovateľskej pôsobnosti BBSK je zosúladenie názvov zariadení sociálnych služieb, čo prispeje k transparentnejšiemu informovaniu verejnosti o konkrétnych sociálnych službách, ktoré Banskobystrický samosprávny kraj poskytuje,“ ozrejmila Nincová v materiáloch pre poslancov.

Vančíkovú v kresle riaditeľky DD a DSS v R. Sobote nahradí Zaušková

Zdroj: vobraze.sk, foto: archív

<p>The post Domovy dôchodcov v zriaďovateľskej pôsobnosti BBSK zmenia názov. Doterajší riaditelia budú pokračovať first appeared on vobraze.sk.</p>

Obyvatelia Rimavských Janoviec si za starostu obce zvolili Romana Uhrina (nezávislý). V komunálnych voľbách kandidoval z pozície zastupujúceho starostu. Uhrinovi odovzdalo hlas 355 voličov. Zálusk na starostovský post mali aj ďalší štyri uchádzači. Ladislav Hajdú (Maďarské fórum) získal 132 hlasov a Zuzana Ďurianová (nezávislá) i Gabriel Gríger (nezávislý) po 25. Milan Petrinec (nezávislý) dostal 19 hlasov.

V Ožďanoch ašpirovali na funkciu starostu traja kandidáti. Víťazne zo súperenia o hlasy voličov vyšiel terajší starosta Ján Matej (nezávislý) a bude ním aj v novom volebnom období. Získal 517 hlasov. Mal dvoch protikandidátov. Zoltána Juhásza (nezávislý) zakrúžkovalo 127 občanov a Gabriela Kalinu (nezávislý) 51.

V Bátke kandidovali na starostu dvaja uchádzači. Obec však naďalej povedie z tejto pozície Peter Hencz (Aliancia – Szövetség). Podporu mu prejavilo vo voľbách 340 voličov. Jeho vyzývateľom bol Gejza Dubovicky (Národná koalícia/nezávislí kandidáti), ten získal 59 hlasov.

Na poste starostky Čerenčian bude pokračovať Zuzana Študencová (Sme rodina, Hlas – SD, Smer – SD), ktorá získala 156 hlasov. Jej vyzývateľom bol Ľuboš Pánis (nezávislý). Hlasovalo za neho 100 voličov.

Zmena nenastane ani v Zacharovciach. Vo voľbách zvíťazila so 141 hlasmi terajšia starostka Ružena Gembická (Smer – SD). Tá mala dvoch súperov. Ján Trnka (Hlas – SD) získal 70 hlasov a Michal Szabó (nezávislý) 12.

Tatiana Klimová (Smer – SD) povedie obec Kociha aj v ďalšom volebnom období ako starostka, získala 86 hlasov. Jej protikandidátke Eve Kamenskej (Hlas – SD) odovzdalo hlas 30 voličov.

Z kvarteta záujemcov o starostovskú funkciu si mohli vybrať voliči v Rimavskom Brezove. Napokon ju obhájil Marián Šivara (Hlas – SD), za ktorého hlasovalo 103 občanov. Andrea Piatnicová (Smer – SD) získala 94 hlasov, Dušan Nociar (nezávislý) dostal 26 hlasov a Dušan Stieranka (SNS) 25.

Štyri obce z okresu Poltár

V kresle starostu Hrnčiarskych Zalužian bude pokračovať Branislav Nociar (nezávislý). Dôveru mu vo voľbách vyjadrilo 337 občanov. Jeho protikandidát Ondrej Melich (Hlas – SD) získal 70 hlasov.

Post starostu Sušian obhájil Štefan Vaclavik (KDH), za ktorého hlasovalo 126 voličov. Jeho vyzývateľa Mariana Bystrianskeho (nezávislý) podporilo 79 občanov.

Traja kandidáti súperili o starostovskú funkciu v Hrnčiarskej Vsi. Víťazom volieb sa stal terajší starosta Ján Melicher (Hlas – SD), ktorý získal 303 hlasov. Za Jelu Kyzekovú (Smer – SD, SNS) hlasovalo 117 občanov a za Jána Kožiaka (Národná koalícia/nezávislí kandidáti) 19.

V Kokave nad Rimavicou zostane starostom Ján Chromek (Hlas – SD), ktorému podporu v komunálnych voľbách vyjadrilo pred týždňom 669 občanov. Na stranu jeho vyzývateľa Zdenka Matušiaka (nezávislý) sa priklonilo 402 voličov.

Zdroj: vobraze.sk, Štatistický úrad

<p>The post V R. Janovciach, Ožďanoch, R. Brezove či v Kokave uprednostnili  voliči doterajších starostov first appeared on vobraze.sk.</p>

O kreslo starostu Hrnčiarskych Zalužian súperia dvaja muži. Voliči sa môžu v jesenných komunálnych voľbách rozhodnúť, či chcú, aby vo funkcii pokračoval terajší starosta Branislav Nociar (nezávislý), alebo uprednostnia jeho vyzývateľa Ondreja Melicha (Hlas – SD). Ten je konateľom spoločnosti a poslancom obecného zastupiteľstva. O sedem miest poslancov má záujem dvanásť kandidátov.

Dvoch kandidátov na starostu majú tiež v Sušanoch. Sú nimi súčasný starosta Štefan Vaclavik (KDH) a terénny sociálny pracovník Marian Bystriansky (nezávislý). O päť poslaneckých mandátov sa uchádza dvanásť záujemcov.

Traja kandidáti na starostovský post zabojujú o hlasy voličov v Hrnčiarskej Vsi. Uchádzajú sa o ne terajší starosta Ján Melicher (Hlas – SD), dôchodca Ján Kožiak (Národná koalícia/nezávislí kandidáti) a štátna zamestnankyňa i obecná poslankyňa Jela Kyzeková (Smer – SD, SNS). V obci majú dvanásť kandidátov na poslancov, sedem z nich bude tvoriť obecné zastupiteľstvo.

V Kokave nad Rimavicou si môžu voliči vybrať z dvoch kandidátov na starostu. V tejto funkcii by chcel pokračovať terajší starosta Ján Chromek (Hlas – SD), jeho vyzývateľom je stavbár Zdenko Matušiak (nezávislý). O deväť miest poslancov obecného zastupiteľstva sa uchádza devätnásť záujemcov.

Komunálne voľby sa budú konať 29. októbra.

Zdroj: vobraze.sk

<p>The post V Kokave bojujú o kreslo starostu dvaja kandidáti, rovnako je to v Hrnčiarskych Zalužanoch či v Sušanoch first appeared on vobraze.sk.</p>

Turecký most, kúpalisko, centrum Poltára či okolité obce s kostolmi. Zaujímavosťami regiónu a unikátneho priemyslu sú obsahom viacerých fotografií, ktoré boli zachytené objektívmi zo vzduchu. Pozrieť si ich môžete v pripravovanej fotopublikácii, ktorá má pomôcť nielen rozvoju domáceho cestovného ruchu, ale zároveň zvýšiť povedomie o histórii, kráse a živote tohto malého, no krásneho regiónu.

Ako pre vobraze.sk priblížila projektová manažérka Adriana Drugová, zábery vznikajú priamo v kokpite lietadla a majú napomôcť vzbudiť záujem verejnosti ako o toto mesto, tak aj o jeho okolie. V prípade Poltára ide o zostavenie najzaujímavejších záberov na jeden z najmenších, ale o to príťažlivejších okresov Slovenska.

Poltársky región je už desaťročia známy unikátnym priemyslom, ale i stáročia zachovanými pamiatkami tunajšej bohatej histórie. V tvarovanom údolí riečky Poltarica sa v ňom pevne prepojilo niekoľko bývalých obcí. „Avšak z pohľadu vtákov poltársky región nemá možnosť vidieť každý. Fotopublikácia Poltár a okolie z neba to umožní komukoľvek. Bude ďalším čriepkom do mozaiky, ktorou je najväčšia edícia leteckých kníh na svete – Slovensko z neba,“ hovorí autor myšlienky, letecký fotograf a pilot Milan Paprčka. Ako ďalej poznamenal, hlavnou myšlienkou týchto kníh je, aby každá slovenská obec mala knižne vydaný aspoň jeden letecký záber zo svojho katastra. Takže táto kniha nebude len o meste Poltár a známych prírodných zaujímavostiach. Leteckými zábermi sa budú môcť pochváliť aj tie najmenšie obce v poltárskom regióne.

Obsahovať bude viac než stodvadsať záberov
Obdobie, ktoré sme prežívali dlhý čas, ovplyvnili aj možnosti spojené s cestovných ruchom a tým aj spoznávanie krajiny. Letné počasie prichádza a s ním aj otvorené alternatívy, kam sa vybrať na rodinný výlet či za kultúrnym vyžitím. Domáci cestovných ruch je potrebné neustále rozvíjať a napomôcť tomu má aj nová fotopublikácia Poltár a okolie z neba. Vyše stodvadsať leteckých záberov predstaví tento región z pohľadu, aký sa naskytne málokomu. Výhodou je prehľad celého poltárskeho regiónu z neba, prostredníctvom ktorého možno spoznať krajinu, jej zaujímavosti, a tak si naplánovať turistiku či rodinný výlet.

Prezentácia regiónu dvojjazyčne
Letecké zábery na krajinu, rozprestierajúcu sa na juhu stredného Slovenska, budú zoradené podľa ročného obdobia. „Fotografie poltárskeho regiónu budú doplnené v textovej časti knihy informáciami nielen o samotnom meste a obciach v jeho okolí, ale aj hodnotnými prezentáciami vybratých inštitúcií a spoločností pôsobiacich v tomto malebnom regióne. Všetky články v knihe, ako aj zaujímavé i poetické popisy k fotografiám, budú v slovenskom, aj v anglickom jazyku. Tak sa fotopublikácia o meste Poltár a jeho okolí dostane distribúciou do rôznych kútov Slovenska i za jeho hranice,“ spresňuje regionálna projektová manažérka Adriana Drugová.

Podľa jej slov, sa na vytvorení ojedinelej publikácie podieľajú aj samosprávy, kultúrne, vzdelávacie a duchovné inštitúcie či regionálne spoločnosti. Tak spoločne vytvoria mozaiku života ľudí v Poltári a jeho okolí.

SÚŤAŽ

V spolupráci s vydavateľom týchto krásnych kníh, spoločnosťou CBS spol, s.r.o. sme pre vás pripravili súťaž. Zapojte sa a získajte aktuálne už vydané publikácie GEMER – MALOHONT Z NEBA a RIMAVSKÁ SOBOTA A OKOLIE. Spolu je v súťaži až 10 publikácií. Šanca, že jedna z nich bude práve vaša, je vysoká.

Podmienky súťaže

1. Pokiaľ ste na sociálnej sieti Facebook, vyhľadajte si náš profil „vobraze.sk“, nájdite tento článok, do komentu napíšte, o akú knihu by ste mali z tejto dvojice záujem a nakoniec príspevku dajte „Páči sa mi to“ a zdieľajte ho.

2. V prípade, že nie ste aktívny na sociálnych sieťach, zaregistrujte sa do nášho newslettra (odoberanie noviniek prostredníctvom emailu), napíšte svoju mailovú adresu a dostávajte tak aktuálne správy medzi prvými. Nájdete ho pri každom článku vpravo. Víťaza vyžrebujeme po uzavretí súťaže 31. júla.

V prípade, že tak učiníte obidvoma spôsobmi, zvyšujete svoju šancu na výhru. Upozorňujeme však, že vyhrať môžete len raz. Držíme vám palce .

Pre registráciu (2) kliknite na Newsletter

<p>The post Predstavujeme ďalšiu unikátnu knihu z edície Slovensko z neba – Poltár a jeho okolie + súťaž o knihy first appeared on vobraze.sk.</p>