Brankár Július Nôta z Rimavskej Soboty si odkrútil druhú sezónu vo farbách FK Podkonice. Zároveň rovnako končí druhý školský rok ako učiteľ. V lete ho čaká prestup. „Z pohľadu môjho života ho vnímam ako ten najdôležitejší a určite najväčší. Je to úplne iný typ prestupu ako tie doterajšie športové, ktoré mám za sebou,“ povedal pre vobraze.sk dvadsaťšesťročný Július Nôta. Prezradil, že 8. augusta vstúpi so snúbenicou Anettou do stavu manželského. „Pomaličky sa to blíži, veľmi sa na to tešíme. Občiansky sobáš budeme mať v Banskej Bystrici, odkiaľ je Anettka a následne sa bude svadobná oslava konať v jednej dedinke pri B. Bystrici.“ Podľa jeho slov neplánujú veľmi veľkú svadbu. „Domnievam sa, že sa zmestíme do počtu 60 ľudí. Chceme tam mať najmä rodinu a najbližších priateľov, aby sme si ten deň užili v príjemnej atmosfére,“ dodal Nôta. Jeho vyvolenou sa stane sestra jeho spoluhráča a brankára FK Podkonice Patrika Gábriša.

Nemyslí si, že by sa po svadbe niečo v jeho športovej kariére zásadne zmenilo. „Naďalej budem na svojej výkonnosti pracovať a pripravovať sa na zápasy ako doteraz. Svadbu vnímam ako dôležitý životný krok, nie ako niečo, čo by malo ovplyvniť moju hráčsku kariéru. Mal by som ďalej pokračovať v Podkoniciach,“ uviedol gólman, ktorý chytal za MFK Dukla Banská Bystrica v druhej lige a bol súčasťou jej kádra aj v najvyššej súťaži.

V ročníku 2025/2026 hájil farby Podkoníc v tretej lige i v Slovenskom pohári. Na väčšiu porciu zápasov sa však postavil medzi tri žrde jeho konkurent Patrik Gábriš. „Každý chce byť na ihrisku čo najčastejšie a odohrať čo najviac zápasov. Táto sezóna mohla byť v mojom podaní aj lepšia. Niektoré stretnutia nedopadli podľa mojich predstáv. Dala mi však hernú prax, ako aj ďalšie skúsenosti, ktoré môžem využiť. Teraz si však treba oddýchnuť a dobre sa pripraviť na nový ročník,“ povedal Július Nôta. Strelám súperov pritom čelil i v béčku FK Podkonice v nižšej súťaži. „Keď som niekedy nechytal za áčko, išiel som pomôcť béčku, ktoré máme v šiestej lige,“ podotkol.

Práca v školstve ho napĺňa. Na Filozofickej fakulte UMB v B. Bystrici vyštudoval učiteľstvo telesnej výchovy a geografie. Ako pedagóg začínal na základnej škole v Žiari nad Hronom, kde učil geografiu i telesnú výchovu. V prebiehajúcom školskom roku pôsobí Nôta na Základnej škole na Moskovskej ulici v B. Bystrici, kde je učiteľom telesnej výchovy. „K žiakom sa snažím byť priateľský, ale, samozrejme, nie vždy to ide ideálne a niekedy treba aj zvýšiť hlas, prípadne rozdať nejakú tú poznámku. Rozdiel medzi týmito dvomi predmetmi je tiež v tom, že na geografii sedia žiaci v triede, kým telesná výchova je praktický predmet a prebieha v telocvični či vonku.“

Július Nôta začínal s futbalom v ŠK Tempus R. Sobota, odkiaľ prešiel do MŠK R. Sobota a v dorasteneckom veku viedli jeho kroky do banskobystrickej Dukly. V treťoligovom áčku R. Soboty neskôr hosťoval a potom sa vrátil do MFK Dukla B. Bystrica. Odtiaľ prestúpil do FK Podkonice v lete 2024.

Zdroj: vobraze.sk, foto: album Július Nôtu

<p>The post Brankár Nôta chystá najdôležitejší prestup, učí na základnej škole first appeared on vobraze.sk.</p>

Hrávala volejbal. V drese VK Iskra Hnúšťa účinkovala aj v extralige žien. Pod vysokou sieťou sa presadzovala na poste smečiarky. Už niekoľko rokov sa venuje trénerskej práci. V priebehu letnej prípravy na novú sezónu zaznamenala životný prestup. Mládežnícka trénerka VK Iskra Hnúšťa Adriána Beregiová vstúpila tento mesiac do stavu manželského. Jej vyvoleným sa stal Milan Polák, ktorý je príslušníkom Hasičského a záchranného zboru, pracuje v Rimavskej Sobote.

„Sobáš sme mali v piatok 18. augusta. Bol to veľmi hektický deň. Budem mať na čo spomínať. Ešte na obed som nevedela, že sa budem ten deň vydávať. Bola to iniciatíva môjho životného partnera Milana. Rozhodol sa, že práve teraz si ma zoberie za manželku. Šokoval ma tým. Boli sme zasnúbení 21 rokov. Povedala som si, že keď už je takáto príležitosť, tak nech je sranda,“ povedala pre vobraze.sk s úsmevom Adriána Poláková (48), ktorá je zamestnankyňou Technických služieb mesta v Hnúšti. „Išli sme následne na hnúšťanskú matriku, kde sme riešili potrebné záležitosti a v ten istý deň o 16.00 h sme mali napokon na mestskom úrade tiež sobáš. Medzitým uplynuli necelé dve hodiny. Stretli sme sa s úžasným prístupom na matrike,“ priblížila Hnúšťanka.

Kormidelníčka Iskry priznala, že nemali kúpené obrúčky. „Tie sme si požičali. Medzičasom sme si už objednali obrúčky, ale ešte nám neprišli,“ dodala Adriána. Ako poznamenala, na sobotu 19. augusta mali naplánovanú oslavu päťdesiatky jej partnera. „Takže sme využili toto oblečenie. Mali sme pozvaných šesťdesiat hostí. Niektorí z nich pricestovali o deň skôr a boli teda na sobáši. Nakoniec sme v sobotu mali dva dôvody na oslavu,“ uviedla Poláková.

Keď mala dvadsať rokov, snívala podľa jej slov o tom, že sa bude vydávať v bielych šatách. „Ale teraz mi to už bolo jedno, v akom oblečení sme sa vzali. V septembri uplynie 28 rokov odvtedy, ako sme spolu. Máme dvadsaťročného syna Šimona,“ poznamenala a poukázala na to, že ich sobášil mestský poslanec Marián Petrok. „Bola to zhoda náhod. Poznáme sa zo športových podujatí a je aj našim rodinným priateľom.“

Na nové priezvisko si zvyká. „Musím si na túto zmenu zvyknúť. Keďže je to stále čerstvé, stále sa mýlim a podpisujem sa automaticky ako Beregiová, veď som to tak roky robila,“ uviedla Adriána Poláková, kormidelníčka mladších žiačok Iskry Hnúšťa.

Zdroj: vobraze.sk, foto: album A. Polákovej

<p>The post Volejbalová trénerka Iskry Hnúšťa zaznamenala životný prestup first appeared on vobraze.sk.</p>

Milým úsmevom i slovom sa prihovárala občanom v každom veku. Ako zpozárka sprevádzala ľudí v dôležitých míľnikoch života. Bola a je vzorom pre iných. Pôsobila v materských školách, stála pri zrode materskej školy a jaslí na Daxnerovej ulici a viackrát zastávala aj funkciu riaditeľky. Ľubica Varjuová z Rimavskej Soboty si počas blížiacich sa Dní mesta preberie Cenu mesta.

„Nečakala som to. Vlani som dostala Cenu primátora mesta. Bola som spokojná aj s tým,“ povedala pre vobraze.sk Ľubica Varjuová (71), ktorá je rodáčkou z obce Lukovištia. Má zmysel pre zodpovednosť i láskavé slovo. V rámci materských škôl či Únie žien aj recitovala. Na väčších súťažiach sa však podľa jej slov nezúčastnila. „V rámci školstva som sa venovala dramatizácii, spievala som v spevokole Bona fide, hrala som v Divosude. Na všetky ďalšie aktivity nebol ani čas,“ povedala a dodala, že hrávala na amatérskej úrovni volejbal, hrávala v tíme Štvrtkoví bojovníci a štartovali na Memoriáli na počesť Evy Zacharovej. Tá pochádzala z ich volejbalového kolektívu. „Škoda, že sa už neorganizuje,“ Varjuová je zakladateľkou Gemerskej kytičky. Naďalej pôsobí v Klube dôchodcov, Matici slovenskej a aj u odbojárov.  

V Zbore pre občianske záležitosti (ZPOZ) odpracovala 36 rokov. Kolegovia, ktorí ju nominovali na ocenenie, ju charakterizujú, ako ženu s veľkým srdcom, zmyslom pre zodpovednosť a láskavým slovom. Bola ich pevnou a stabilnou súčasťou. Za najkrajšie Varjuová považuje, keď stretáva svoje deti zo škôlok. „Keď som ich videla medzi ocenenými študentmi, na sobášoch, alebo uvítaní detí, keď priniesli už svoje potomstvo. Ja ich už skoro nepoznám a oni sa mi prihovoria. To sú krásne momenty stretávania,“ spomenula Varjuová. Ako poznamenala, niekedy v začiatkoch robili aj osem svadieb za deň, keď sa ešte cirkevné robili aj na radnici. „Aj sme sa čudovali, ako sme to niekedy zvládli. Boli sme veľmi dobrá partia,“ povedala a poznamenala, že to boli časy, kedy obrady robieval aj Pavel Piliarik aj Ema Vraniaková. „Bola takou tmeliacou osobnosťou, ktorú by som rada videla na ocenení aj namiesto seba,“ skonštatovala. Veľmi dobre podľa nej zapadla do kolektívu aj Vraniakovej odchovankyňa Erika Králová.

V rámci ZPOZ-u sa zúčastňovali aj na celoslovenských súťažiach, ktoré potom slúžili ako vzorové vystúpenia pre druhých. Svadobné obrady majú podľa Varjuovej väčšinou pevnú štruktúru, ale dajú sa rôznymi spôsobmi obohatiť a doplniť. Za veľmi pekné obrady označila obrady so sviečkami alebo s ružami. Keď si snúbenci zapaľujú svoju sviečku a po obrade spolu zapálili ďalšiu, ako na spoločnej ceste životom. Podobne je to s ružami na motívy Exupéryho. Sobášiaci si pri obrade vymenia ruže na znak, že sa nič nedialo. „Ale nech si zapamätajú, že keď sa v živote čokoľvek stane a nevedia to slovami vypovedať, tak treba do vázy položiť ružu. Tá vypovie, odpusť mi, nechcel som a podobne. Potom tie ruže odovzdali každý svojej matke,“ priblížila. Ľubica Varjuová rodená Útisová mala svadbu v Lukovištiach pred 50-timi rokmi. So svojím manželom Zlatú svadbu oslávili v rodinnom kruhu.

Študovala na strednej pedagogickej škole v Lučenci so zameraním na učiteľstvo pre materské školy. Bola riaditeľkou v Lukovištiach a po materskej prešla do Rimavskej Soboty. V školstve odpracovala celý produktívny život, väčšinou na poste riaditeľky. Pôsobila na niekdajšej Pionierskej ulici, robila aj na MŠ s jasľami na Daxnerovej ulici. Pôsobila aj na Rybárskej materskej škole, odkiaľ odišla do dôchodku. Dlhé roky zastávala názory a práva zamestnancov predškolských zariadení. „Nerada používam slovo bojovať, ale sledovala som zákony, či sa plní Zákonník práce, aby sa neodpopierali práva zamenstnancom. V tomto smere som preto nebola veľmi obľúbená u zamestnávateľa. Mnoho vecí sa ale podarilo zabezpečiť pre zamestnancov materských škôl mesta i okresu,“ povedala.

Za najhektickejšie zriaďovanie MŠ a jaslí považuje obdobie zriadenia jaslí na Daxnerovej ulici v R. Sobote. „Doslova išlo o život. Piatok, sviatok, žiadna pracovná doba, nosili sme nábytok, skrine, dve ženy s Drahou Balciarovou. Nemali sme k dispozícii chlapa, ani auto, všetko sme si museli vybaviť. Bolo treba odstraňovať nedostatky a nebolo ich málo. Nešla kotolňa, výťah. Bol by to román hrôzy. V tejto dobe je to už ale na úrovni a to sa teším,“ spomenula s odstupom času na neľahké obdobie, ktoré malo pre ňu aj vážne zdravotné následky.

Ktorá práca jej sedela viac, uviesť nevedela. „Nedá sa to porovnať. V školstve je krásne, ale je to ťažká práca. Tam nemôže človek povedať, že nevládze, alebo sa mi nechce, necítim sa celkom dobre. A v ZPOZ-e tiež. Keď sa na to človek raz dá, tak musím šlapať. Nedá sa povedať, že radšej by som išla na chatu. Je to tiež zodpovednosť a boli sme svedkami veľa pekných akcií. Ale bez obetavosti, zanietenia by to bola tvrdá povinnosť, a to by nebolo ono. To sa vidí na účinkujúcom, že je tam len preto, že je tam,“ dodáva.

Zdroj: vobraze.sk

Husárová poskytuje pomocnú ruku v krízovom centre i deťom vo Vienale

<p>The post Varjuová bola dlhé roky neodmysliteľnou súčasťou sobášnych obradov v R. Sobote first appeared on vobraze.sk.</p>

V roku 2021 v rimavskosobotskom matričnom obvode narodilo o pár desiatok detí menej. V pandemickom roku prišlo na svet 1094 detí. Podstatnejší rozdiel je však v počte úmrtí. Minulý rok nás opustilo 865 ľudí, čo je nárast o vyše 230. Pre vobraze.sk to uviedol rimavskosobotský matričný úrad. Do počtu úmrtí sa pripočítavajú aj pričlenené okolité obce ako Zacharovce 2, Pavlovce 1, Horné Zahorany 1 či Rimavské Janovce.

Pandémia však neovplyvnila počet sobášov v Rimavskej Sobote. Do stavu manželského vstúpilo 119 párov. Brali sa aj šesťdesiatnici. Je to o niečo viac ako za celý vlaňajší rok, kedy do manželského zväzku vstúpilo takmer sto párov.
Podľa údajov z úradu v Rimavskej Sobote v tomto roku tak, ako po iné, dominovali civilné sobáše, ktorých bolo vyše 80. Najviac svadieb počas jedného dňa zaznamenala matrika 31. júla, bolo ich až päť. Najviac sa sobášilo v mesiaci júl, kedy vykonali až 25 sobášov. Čo sa týka sobášnych dní, snúbenci uprednostňovali najmä v tomto období uzavretie manželstva v piatok.

Sobášom sme sa viac venovali už v decembri. Ktorý z poslancov najčastejšie sobášil a koľko bolo sobášov s cudzími štátnymi príslušníkmi sa dozviete v článku.

Pandémia neovplyvnila počet sobášov v R. Sobote. Brali sa aj šesťdesiatnici

Zdroj: vobraze.sk

<p>The post Menej novorodencov a podstatne viac úmrtí, taký bol minulý rok v R. Sobote first appeared on vobraze.sk.</p>

V Rimavskej Sobote sa tento rok zatiaľ zosobášilo 117 párov. Je to o niečo viac ako za celý vlaňajší rok, kedy do manželského zväzku vstúpilo takmer sto párov. Podľa údajov z Matričného úradu v Rimavskej Sobote v tomto roku tak, ako po iné, dominovali civilné sobáše, ktorých bolo 81. V kostole si povedalo áno 36 párov. Najviac svadieb počas jedného dňa zaznamenala matrika 31. júla, bolo ich až päť. Najviac sa sobášilo v mesiaci júl, kedy vykonali až 25 sobášov. Čo sa týka sobášnych dní, snúbenci uprednostňovali najmä v tomto období uzavretie manželstva v piatok. Pre vobraze.sk to uviedol rimavskosobotský matričný úrad.

V tomto roku sa na matrike nestretli so špeciálnymi požiadavkami a všetky sobáše boli tradičné. Ako ďalej uvádzajú, do manželského zväzku však vstupovali aj snúbenci staršej vekovej kategórie, napríklad nad šesťdesiat rokov. Sobáše sa nekonali iba v obradnej sieni radnice, ale v niekoľkých prípadoch aj mimo nej. Najčastejšie to bolo v kaštieli v Tomašovej, ale tiež v priestoroch hotela Zlatý býk. Most lásky ako priestor pre vstup do manželstva podľa nich zatiaľ nevyužil ani jeden pár.

Prebehli aj sobáše s cudzími štátnymi príslušníkmi. Boli štyri a išlo o mužov. Jeden bol občan Poľska, zvyšní pochádzali z Ukrajiny, Litvy a Česka. A ako to vyzerá so sobášmi do konca tohto roka? „K dnešnému dňu (3.12.) nemáme plánované do konca roka 2021 ďalšie sobáše. Zo skúseností z predchádzajúcich rokov predpokladáme, že ešte môže byť záujem zo strany snúbencov,“ uvádzajú na matrike.

Najviac sobášili Šimková, Juhászová a Sliva

V tomto roku najviac sobášili poslankyne Anna Šimková a Erika Juhászová i poslanec Tomáš Sliva.
Súvisí to s požiadavkami párov. „Vždy sa snažíme vyhovieť požiadavkám snúbencov a počet sobášov vyššie uvedených poslancov priamo súvisí s týmito požiadavkami. Avšak snúbenci si žiadajú aj iných, nespomenutých poslancov, ktorí boli poverení vykonávaním sobášnych aktov a snúbenci majú aj naďalej zvýšený záujem o spečatenie manželského sľubu primátorom Jozefom Šimkom,“ dodala matrika.

Na rimavskosobotskej radnici sa konajú obrady aj v maďarskom jazyku. Takýchto obradov bolo v tomto roku 20. Podľa vyjadrenia matriky sú tieto sobáše dostatočne a bezproblémovo zabezpečené, keďže na ne majú zaškolených sobášiacich v maďarskom jazyku. Ako ďalej uviedli z matričného úradu, v tomto roku vzhľadom na relatívne čerstvú rekonštrukciu obradnej siene a priľahlých priestorov, ktorá prebehla v rokoch 2015 a 2016, neboli potrebné ďalšie opravy spomenutých priestorov.

V meste žijú dve vyše storočné ženy
Podľa údajov z matriky žije na území Rimavskej Soboty 71 obyvateľov, ktorí majú viac ako deväťdesiat rokov. Z nich je 49 žien a 22 mužov. V meste máme aj obyvateľov nad sto rokov. Takýmto krásnym vekom sa môžu pochváliť dve Rimavskosoboťanky.

Zdroj: vobraze.sk

<p>The post Pandémia neovplyvnila počet sobášov v R. Sobote. Brali sa aj šesťdesiatnici first appeared on vobraze.sk.</p>

Motorkári si v lesíku pri Rimavských Zalužanoch prišli na svoje. Okrem spanilej jazdy, koncertov a občerstvenia nechýbalo tento rok ani prekvapenie v podobe výročia svadby.
„Niektrí motorkári prišli stanovať už od stredy. Boli tu stáli, ale aj noví motorkári. Stupňuje sa to každým rokom,“ priblížil pre vobraze.sk jeden z motorkárov na akcii Peter Kršák. Po návrate zo spoločného výjazdu približne 100 motorkárov cez Hnúšťu, Klenovec, Kokavu, Rimavskú Baňu zahrali v lesíku viaceré kapely. Na pódiu sa vystriedali pankové a rockové skupiny s názvami Hranica, Motorscream project, Pexeso, Pseudosapiens, Slice of Bread z Rimavskej Soboty.

Vyvrcholením stretnutia bola sobotná vatra, pri ktorej si uctili pamiatku ľudí, ktorí už nie sú medzi nami. Nechýbalo ani tradičné zapálenie, pomocou výfukov motoriek. Podľa našich informácií na dobrú motorkársku akciu prišli jazdci z celého Slovenska, Čiech a jeden účastník bol aj poliak.

Navarených bolo niekoľko kotlov rôznych guľášov a držiek. O občerstvenie z kotlíkov sa postarali jednotliví kuchári pod vedením šéfkuchárky Lady Bencovej a manželov Machynikovcov. Spestrením dňa boli súťaže v hode kladivom, preťahovaní gurtňou. Zapojili sa ženy aj muži. Nechýbalo ani pretláčanie rukou a pitie piva.

Pútavé vystúpenie mala aj malá 12-ročná Nancy, ktorá oddriftovala viac, ako niektorí bežní motorkári. Svoje umenie a cit na plyne prišla predviesť na štvorkolke. Aj tento rok ju na zraz priniesli manželia a rodičia Milan a Janka Benedikovci (Markusovci) z Rožňavy. Jej otec Milan tento rok pripravil aj prekvapenie a počas akcie si pripomenuli 25 výročie svojej svadby. „V lesíku to má šmrnc a s prekvapením mi pomohli Kršákovci. Vydarilo sa a bolo to mega. Užili sme si to všetci,“ skonštatoval pre vobraze.sk Milan Benedik.

Ako jej to ide, sa presvečíe vo videu a fotkách Jána Čajka. „Robil to veľmi dobre, fotil všetkých ľudí rovnomerne, známych aj neznámych a pomocou jeho fotiek sa potom ľudia radi uvidia na sociálnych sieťach,“ dodal Kršák.

Zdroj: vobraze.sk, FOTO: Ján Čajko

<p>The post Jednou stopou do lesíka – Okrem vatry a súťaží si pripomenuli aj výročie sobáša first appeared on vobraze.sk.</p>