Komunikovať s verejnosťou, pripravovať tlačové správy, koordinovať vydávanie mestských novín a zároveň udržiavať dobré vzťahy s médiami. To všetko patrí do pracovnej náplne Klaudie Mikuš Kovácsovej, hovorkyne mesta Fiľakovo. Hoci dnes stojí na druhej strane mediálnej komunikácie, novinárske remeslo jej zostalo blízke dodnes. Stále je šéfredaktorkou mestských novín Fiľakovské zvesti a priznáva, že písanie je jej srdcovou záležitosťou. Ako pre vobraze.sk ďalej hovorí Klaudia Mikuš Kovácsová, k novinárčine sa dostala celkom nečakane. Počas externého štúdia na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre si popri škole hľadala prácu. Predtým tri a pol roka pracovala ako čašníčka. Hoci pracovných príležitostí v regióne nebolo veľa, odísť z rodného mesta nechcela. Vyštudovala odbor manažment kultúry a turizmu.
„Do Novohradských novín som sa dostala úplnou náhodou cez inzerát, ktorý ma zaujal popri vysokej škole,“ hovorí Klaudia Mikuš Kovácsová (36). Strednú školu absolvovala na Gymnáziu vo Fiľakove a práve novinárska práca jej otvorila dvere do sveta médií.
Sklony k písaniu podľa vlastných slov mala odmalička, no uvedomovala si, že každý novinár sa musí najprv „vypísať“. „Časom som sa v tom našla. Začínala som publicistikou a reportážami z dedín, jazdila som po Novohrade a Gemeri a práve tam som sa snažila vypísať,“ spomína. Dodáva, že vďaka tejto práci lepšie spoznala región a otvorila si nové obzory. Postupne zistila, že najbližšie jej je spravodajstvo. „Najviac som sa našla práve v spravodajstve,“ dodáva.
Zaujímavosťou je, že práve v redakcii spoznala svojho manžela, tiež novinára. „On odchádzal z Novohradských novín a ja som nastúpila na jeho miesto. Potom sa aj vrátil a istý čas sme boli kolegovia,“ doplnila.
Počas troch rokov v redakcii pripravila množstvo článkov, no niektoré témy v nej zanechali silnejšiu stopu. Dodnes si spomína na prípad rozdávania potravinových balíčkov prostredníctvom Červeného kríža, ktorý vyvolal vlnu nespokojnosti medzi seniormi. „Podarilo sa mi vystopovať, že tieto balíky nosili do záložne.“ Veľkú odozvu mal aj článok o zneužívaní toluénu medzi mladými Rómami, ktorý sa napokon stal celoslovenskou témou.
Život jej však pripravil novú profesijnú výzvu. Mesto Fiľakovo chcelo zlepšiť komunikáciu s verejnosťou aj médiami, a preto vytvorilo samostatnú pozíciu hovorkyne. Ponuka prišla práve jej. „Komunikácia mesta smerom k obyvateľom aj médiám bola vtedy slabšia. Vedenie mesta hľadalo človeka, ktorý by sa tomu naplno venoval, a ja som sa tejto úlohy ujala,“ vysvetľuje.
Od začiatku roka 2018 pôsobí ako hovorkyňa mesta Fiľakovo a bola prvou klasickou hovorkyňou na juhu Banskobystrického kraja. Prechod z redakcie na mestský úrad pre ňu znamenal veľkú zmenu. „Tou najväčšou bolo, že som zrazu pracovala päť dní v týždni osem hodín denne. V novinách bola práca oveľa flexibilnejšia, veľa času som trávila v teréne a musela som byť stále v strehu a k dispozícii. Bolo to dobrodružnejšie, ale aj vyčerpávajúcejšie. Postupne som si však našla čaro aj v tejto novej práci,“ priznáva.
Dodáva, že jej súčasné zamestnanie jej prinieslo väčšiu pravidelnosť a dnes už viac vystupuje za organizáciu než za seba. Aj napriek novým povinnostiam zostala verná písaniu. Dodnes vedie mestské noviny ako šéfredaktorka, pripravuje ich obsah, venuje sa editovaniu a naučila sa aj grafickému zalamovaniu strán. „Dávam si záležať na tom, aby boli obyvatelia dobre informovaní, a zároveň si strážim svoju slobodu a kreativitu pri písaní,“ hovorí.
Ako dodáva, verejnosť i médiá si často predstavujú fungovanie samosprávy oveľa jednoduchšie, než v skutočnosti je. „Je naozaj niekedy veľmi ťažké dosiahnuť niektoré veci a procesy trvajú dlhšie, ako by sme si želali. Dnes už však oveľa lepšie rozumiem tomu, prečo to tak je. Kto s tým nepracuje a nevidí to zvnútra, ani nemôže predpokladať, ako tieto procesy fungujú.“
Najväčšiu radosť jej prináša sledovať, ako sa mesto mení. „Vnímam veľký progres. Za tie roky ma teší nadšenie ľudí aj kolegov a rada píšem o pozitívnych zmenách, ktoré sa vo Fiľakove dejú,“ hovorí. Keby si však mohla vybrať akúkoľvek tému, siahla by po histórii. „Hrady sú moja srdcovka, rovnako ako kultúrne a architektonické pamiatky vo všeobecnosti. Venovala som im bakalársku aj diplomovú prácu,“ hovorí.
Dodáva, že jej detským, ale aj neskorším snom bolo stať sa historičkou umenia. V tom čase sa však dalo študovať iba dennou formou a boli potrebné aj talentové skúšky. „Do ZUŠ-ky som nechodila a neodhodlala som sa to skúsiť. Vždy ma fascinovalo najmä výtvarné umenie, architektúra a dizajn.“ Kedysi bolo jej hobby maľovanie. Odkedy bývajú v dome, viac ju napĺňa interiérový dizajn a renovácia starého nábytku. „Obľúbené mám obdobie druhej polovice minulého storočia a zbieram starý nábytok. Snažím sa mu renovovaním prinavrátiť zašlú krásu. V tomto som sa našla za posledné roky.“
História a architektúra ju fascinujú dodnes. Rada navštevuje múzeá, galérie, kúrie aj kaštiele. „Tým, že som chodila na gymnázium vo Fiľakove, ktoré sídli v Bertoldovom kaštieli, je to moja srdcová záležitosť,“ hovorí a dodáva, že je tam aj staré jazierko pripomínajúce už skôr močiar, ktoré by malo prejsť revitalizáciou. „Som z toho plánu nadšená a je to jeden z tých pozitívnych príkladov zmien, v ktorých vidím zmyslel.“
Vo voľnom čase sa snaží vypnúť od pracovných povinností. Najradšej trávi čas v prírode, chodí na turistiku s manželom a venuje sa silovým tréningom, ktoré jej pomáhajú zregenerovať telo aj myseľ. „Venujem sa im štyri roky a stali sa pre mňa rutinou. Robím to, lebo viem, že mi to robí dobre.“ Pokoj jej prináša aj domov mimo mesta. „Na dedinu Ratka sme sa presťahovali pred pár rokmi a je tu božský pokoj.“
Do budúcnosti nemá prehnané kariérne ambície. „Chcem nájsť čo najlepší balans medzi prácou a osobným životom. Nechcem súťažiť s ostatnými ani si dávať nereálne vysoké ciele. Chcem byť každý deň lepšou verziou samej seba.“
Keď má odporučiť miesto, ktoré vo Fiľakove navštevuje najradšej, odpoveď je jednoznačná.„Mám veľmi rada Globálny geopark UNESCO Novohrad – Nógrád. Spája sa tam geológia aj pravek, čo ma vždy fascinovalo. Keby sa nachádzal niekde vo svete, určite by sa z neho dal oveľa viac rozvinúť cestovný ruch,“ uzatvára.
Zdroj: vobraze.sk, foto: archív Klaudia Mikuš Kovácsová
