Hoci má len 15 rokov, Zsófia Polóni už niekoľko rokov dokazuje, že talent, disciplína a láska k umeniu môžu ísť ruka v ruke. Navštevuje Základnú umeleckú školu v Rimavskej Sobote od prvého ročníka základnej školy. Za ten čas sa venovala až trom umeleckým odborom – výtvarnému, hudobnému aj tanečnému. Dnes pokračuje vo výtvarnom odbore a hre na husliach, ktoré sa stali neoddeliteľnou súčasťou jej života.
„Začala som chodiť na výtvarný odbor ako prváčka a o rok neskôr som pridala husle. Istý čas som navštevovala aj tanec. Bavia ma asi rovnako, neviem sa medzi nimi rozhodnúť,“ hovorí pre vobraze.sk usmiata žiačka Gymnázia Ivana Kraska v Rimavskej Sobote. Láska k umeniu sa u nej prejavila už v detstve. „Už v škôlke som veľmi rada kreslila. K husliam som sa dostala cez ocina. Často sme spolu počúvali ľudové piesne. Na začiatku som chcela hrať na cimbal, ale táto možnosť nebola.“ Hudba je v ich rodine prirodzenou súčasťou života. „Ocino vie hrať na gitare a mamina na harmonike. Oni to však majú skôr ako záľubu, ZUŠ-ku nedokončili.“
Popri gymnáziu nie je jednoduché zvládať dve umelecké zamerania, no Zsófia si už našla svoj systém. „Určite to chce disciplínu. Na začiatku školského roka si musím všetko dobre zladiť s rozvrhom, keďže dochádzam z Padaroviec. Výtvarka je pre mňa skôr oddych a relax, pri husliach sa musím sústrediť viac.“
Zo začiatku ju trápila aj tréma z vystupovania pred publikom, dnes si už koncerty dokáže užívať. „Na začiatku som mala veľkú trému, ale teraz to už zvládam dobre. Aj pani učiteľky sa čudujú, ako som sa posunula. Mám za sebou koncoročný aj triedny koncert.“ Blízke sú jej najmä ľudové piesne, predovšetkým tie maďarské. „Doma si ich asi len tak nepustím, ale na oslavách sa na ne dobre tancuje. Rada by som sa naučila hrať maďarské ľudové piesne. Ocino bude mať päťdesiatku a chcela by som mu ako darček niečo zahrať.“
Vo výtvarnej tvorbe dostáva od učiteľky priestor aj na vlastnú fantáziu. „Často nám necháva voľnú ruku. Rada kreslím prírodu a môjho psa Cira. Je to poľovnícky pes a práve on bol témou mojej absolventskej práce.“ Príroda patrí medzi jej ďalšie záľuby. S otcom rada chodí do lesa. „Raz sme na fotopasci dokonca videli medveďa.“ Vo voľnom čase si nájde čas aj na jazdu na koňoch. Na štúdium v ZUŠ spomína s úsmevom aj vďaka množstvu zážitkov. „Získala som veľa diplomov, ale nie je to len o nich. Raz sa mi napríklad stalo, že sa mi pri maľovaní vylial celý čierny tuš na rozpracovanú prácu.“
Hudba a výtvarné umenie sa podľa nej navzájom prirodzene dopĺňajú. „Pri maľovaní často počúvam hudbu, ktorá ma povzbudí a inšpiruje. Umenie mi rozvíja kreativitu a pomáha aj v škole. Je to pre mňa oddych. Niekedy si len tak kreslím v izbe a husle ma zase učia trpezlivosti.“ Priznáva, že svoje emócie dokáže najlepšie vyjadriť práve prostredníctvom umenia. Veľkou oporou je jej rodina aj pedagógovia. „Ocino ma najviac podporuje v husliach, mamina v oboch odboroch. Veľmi mi pomáhajú aj učitelia. Sú už ako moja druhá rodina.“
Jej najväčším umeleckým vzorom je holandský maliar Vincent van Gogh. „Páči sa mi, že skúšal nové veci a jeho prechod medzi impresionizmom a postimpresionizmom. V izbe mám z lega zložené jeho obrazy Hviezdna noc aj Slnečnice. Fascinuje ma, že Slnečnice namaľoval vo viacerých podobách. Aj ja niekedy namaľujem tú istú vec viackrát.“
Hoci ju umenie napĺňa, svoju budúcnosť zatiaľ vidí iným smerom. „Profesionálne sa mu asi venovať nechcem, je veľmi ťažké sa v tejto oblasti presadiť. Kedysi som chcela byť učiteľkou a absolvovanie ZUŠ mi môže byť dobrým základom aj pri ďalšom štúdiu.“
Na záver má odkaz pre všetkých, ktorí ešte váhajú, či vstúpiť do sveta umenia. „Určite by to mali skúsiť. Spoznala som tu skvelých ľudí a získala množstvo krásnych zážitkov. Nikdy nie je neskoro začať rozvíjať svoj talent. Možno práve v ZUŠ v sebe objavia niečo, o čom doteraz ani netušili.“
Zdroj: vobraze.sk, foto: archív Zsófia Polóni
