Dnes oslavuje 55. narodeniny Ladislav Matyinko, rodák z Rimavskej Soboty, zakladajúci člen skupiny Maduar a jej dlhoročný manažér, ktorý stál pri najdôležitejších rozhodnutiach kapely. Verejnosť ho pozná najmä ako hudobníka – hrá na klávesových nástrojoch, spieva, rapuje a zabezpečuje vokály. Jeho podiel na úspechu Maduaru však má výrazný organizačný, strategický a manažérsky rozmer.
Umelecké sklony sa u neho prejavili už v detstve, ktoré prežil v Rimavskej Sobote. „Mal som umelecké sklony, inklinoval som k recitovaniu, na základnej škole som sa zúčastňoval na literárnych súťažiach a reprezentoval triedu na okresných kolách,“ uviedol pre vobraze.sk Ladislav Matyinko. Súčasťou jeho formovania bola aj ľudová škola umenia, ktorú navštevoval osem rokov a venoval sa hre na akordeóne. K tomu ho priviedol otec, mladší brat Juraj neskôr začal hrať na flaute. Hudobné vzdelanie, disciplína a vystupovanie pred publikom sa ukázali ako pevný základ pre jeho budúcu kariéru.
Myšlienka založiť kapelu vznikla okolo pätnástich rokov, keď študoval na Strednej priemyselnej škole strojníckej v Brezne. „Skúšky prebiehali najprv u nás doma v obývačke a neskôr v kultúrnom dome. Cvičili sme aj cez víkendy a prázdniny,“ hovorí. Začiatky boli skromné: „Nemali sme nástroje, klávesy sme imitovali harmonikou, bicie krabicami,“ opisuje. Postupne však získali skutočné nástroje a priestory, čo znamenalo prechod od amatérskeho hrania k systematickej práci. V úvode skúšali s Ladislavom Dulovičom, neskôr prišli gitaristi Peter Strečka, Roland Kelemen či Erik Aresta.
Rola manažéra prišla prirodzene. Keď bolo treba ísť niečo vybaviť, viacerí podľa neho zostali pred bránami. Bol najstarší a nebál sa komunikovať. „Zatiaľ čo môj mladší brat bol vedúcim, ja som bol manažérom malej kapely Maduaru,“ podotkol Matyinko, starší z bratskej dvojice. Zabezpečoval koncerty, komunikáciu, produkciu nahrávok či administratívu.
Manažérska práca mala v tom čase podľa neho úplne inú podobu než dnes. „Nebolo to ako teraz. Bola pevná linka, nebál som sa zodvihnúť telefón a zavolať,“ spomína. Prvé vystúpenia sa podarilo vybaviť pre brigádnikov v konzervárňach v R. Sobote. Pred revolúciou však bolo potrebné zabezpečiť aj oficiálne povolenia na vystupovanie. „Nebolo to jednoduché,“ hovorí a dodáva, že potvrdenie im vtedy ešte v kultúrnom dome vystavil Marián Lacko, nazval to „potvrdenie ako sviňa“.
Výrazným míľnikom Maduaru bola účasť na Košickom zlatom poklade. Hoci skupina nezískala cenu, výsledok bol podľa Ladislava zásadný. „Našou výhrou bolo, že sme spoznali Uršulu Szabadošovú, ktorá nám umožnila nahrávanie v Slovenskom rozhlase zadarmo. Bola to prvá veľká manažérska vec, ktorá sa podarila,“ uviedol.
Práve vďaka týmto kontaktom sa kapela dostala k profesionálnemu nahrávaniu a k ďalším spoluprácam vrátane spojenia so speváčkou Barbarou Haščákovou. „Podarilo sa mi presvedčiť jej rodičov a získať ich dôveru. Bol som najstarší a niesol som zodpovednosť,“ doplnil.
Kľúčovým krokom bolo rozhodnutie orientovať sa na tanečnú hudbu. „Videli sme, že rockových kapiel bude veľa. Keď prišla tanečná hudba, pochopili sme, že môžeme byť prví,“ vysvetľuje Ladislav Matyinko, ktorý svoje úspory od rodičov investoval do kúpy prvého syntetizátoru. „Bol programovateľný a potom sme mali aj prvý počítač, aby sme mohli robiť hudbu počítačovo. Potom sme sa pustili už aj do tvorby tanečných skladieb,“ hovorí s tým, že v tej dobe nebolo na domácej scéne nič podobné. Zahraničné skladby mali napozerané z maďarskej televízie či napočúvané z rádia. „Zvukári boli rockoví, s takouto hudbou sa stretli prvýkrát a učili sa to spolu s nami,“ priblížil. Maduar sa tak stal jedným z priekopníkov tanečnej hudby v Československu.
Úspech doma im otvoril dvere do zahraničia. Kapela absolvovala hudobné veľtrhy v Nemecku a Francúzsku a desiatky rokovaní s vydavateľstvami. „Absolvovali sme viac ako tridsať stretnutí, od Moskvy až po New York. Žiadny Slovák tam predtým s týmito ľuďmi nebol,“ uviedol Matyinko, ktorý pôvodne popri telocviku chcel študovať i angličtinu.
Výsledkom bola licenčná zmluva pre 94 krajín sveta pre singel Hafanana. Matyinko priznáva, že manažérske schopnosti boli v tomto procese kľúčové. Aby sa dostal k rozhodujúcim ľuďom, telefonoval často v mene príbuzných, aby zvýšil dôveryhodnosť u asistentiek veľkých manažérov.
Popri hudbe a manažovaní kapely prešiel Ladislav Matyinko aj viacerými pracovnými skúsenosťami mimo umeleckej sféry. Počas štúdia pracoval ako kolportér v Bratislave či ako predajca búst Milana Rastislava Štefánika, neskôr pôsobil aj ako plavčík na plavárni v Rimavskej Sobote. „Našťastie som nikoho nemusel zachraňovať. Keď dávaš dobrú prevenciu, nepotrebuješ záchranu,“ hovorí s nadhľadom. Vzdelanie považoval vždy za dôležité. Po ukončení strednej školy absolvoval strojnícku vysokú školu v Bratislave, hoci v technickom smere sa podľa vlastných slov úplne nenašiel. Neskôr vyštudoval aj telesnú výchovu a pedagogiku v Banskej Bystrici, kde získal metodické základy plávania, lyžovania a ďalších športov, ktoré využíval aj pri výučbe v rodine.
Po hudobných úspechoch prišla ďalšia etapa, USA a Miami. Matyinko tam pôsobil v cestovnom ruchu a spolupracoval s cestovnými kanceláriami. Organizoval výlety, služby a sprievodcovské aktivity pre klientov z Česka a Slovenska. „Boli tam aj ľudia z Rimavskej Soboty. Často ma spoznali, že som z Maduaru, a spievali sme Do It či Hafananu v autobuse,“ spomína. Aj v Amerike využil manažérske skúsenosti a našiel priestor, ktorý dovtedy nebol obsadený. Počas jeho pobytu v zahraničí prevzal manažment brat Juraj, dnes mu Ladislav opäť pomáha.
Po návrate na Slovensko sa opäť aktívne venuje hudbe. Majú za sebou veľa jedinečných koncertov. Skupina Maduar sa v súčasnosti pripravuje na 40. výročie a koncertné turné. „Keď si nás niekto objedná, vieme urobiť koncert na kľúč. Máme techniku, kapelu, program, a tento rok by mohli mať aj 40 koncertov po Slovensku,“ povedal. Naďalej plánujú spoluprácu s hviezdami 90. rokov ako Captain Jack, Rednex a Twenty 4 Seven, ako aj s najúspešnejším producentom Robertom Burianom.
Mladým hudobníkom odkazuje, že úspech neprichádza náhodou. „Treba si ísť za svojím cieľom, nenechať sa odradiť a vydržať. Keď máš okolo seba správnych ľudí, výsledok príde,“ dodáva.
Hudba a Maduar zohrali v osobnom živote Ladislava významnú úlohu aj mimo pódií. Hudobná kariéra ho priviedla na koncerty do zahraničia, kde stretol svoju prvú manželku v Denveri, teraz už exmanželku. Na koncerte Maduaru v Dubnici nad Váhom spoznal neskôr súčasnú priateľku. „Mne Maduar priniesol životné spojenia, ktoré by sa inde zrejme nestali,“ dodáva. V súčasnosti sa venuje aj masérskej praxi, po absolvovaní masérskeho kurzu vypomáha práve v salóne svojej priateľky v Dubnici, kde sa zameriava najmä na regeneráciu a relax klientov.
Svoje 55. narodeniny dnes plánuje stráviť v úzkom kruhu. „Vybral som si pár darčekov, všetko ostatné beriem ako bonus,“ uviedol s tým, že nebudú chýbať kvalitné cigary, koňak či šampanské. Ako Mytyinko poznamenal, dnes začína svoj „dôchodok“. Do ďalších rokov chce venovať viac času zdraviu, pohybu a osobnému i partnerskému životu. Kondíciu si podľa jeho slov udržiava aj cvičením jogy.
Medzi netradičné narodeniny zaradil tie pred šiestimi rokmi. Spojené boli s pobytom v USA, keď v deň svojich narodenín získal americké občianstvo. „Išiel som si pre pas, absolvoval som oficiálnu ceremóniu a popritom sme ešte mali klientov na Miami City Tour. Navyše som mal narodeniny,“ spomína.
Zdroj: vobraze.sk
